Všetko zatiaľ prebieha ako má a naopak len vďaka mestu BA a jej poslancov v MsZ sa tento most dostavia. 
[Most udržal päťsto ton!)
Moje informácie:
Zatiaľ ide všetko podľa plánu, t.j. nemali by nastať už žiadne ďalšie problémy a most by sa mal otvoriť v mesiacoch august/september.
Pridal som najnovšie fotky mostov do fotogalérie. Dovolili som si už použiť neoficiálne nový názov - Most Apollo. Ako je vidno, zostáva už len dokončiť posledné kozmetické úpravy.
Len ťa poopravím, to bude Most Apollo.
Vďaka za upozornenie, už som opravil zlý názov v predošlom príspevku., ale u fotiek to je správne. Ale inak ak tvoja poznámka bola smerovaná k môjmu výrazu “neoficiálne nový názov”, tak som ho použil zámerne, lebo som ešte nezachytil informáciu, že by už zastupiteľstvo schválilo názov mosta.
viď tu [Názov mosta: chaos pokračuje)
majkl: diky moc za fotky 
uz aby bol otvoreny spolu s einsteinou a hned sa bude v BA lepsie vodicom “dychat”
Dúfajme, že sa doprava zlepší. Cez leto ešte budú nejaké ďalšie opravy po celom meste, tak snáď na jeseň sa to skutočne výrazne zlepší.
Aj keď stále sú tu hrozby, že v podstate až do otvorenia tunela Sitina budú prebiehať ďalšie práce ako opravy ďalších mostov a križovatiek.
Ale až sa otvorí most Apollo, tak tá situácia už sa bude iba zlepšovať. Potom ešte tunel Sitina, … Nosný systém MHD, … Starý most, … obchvat okolo BA, … stále sa bude dopravná situácia už len zlepšovať.
ked som tade siel vsimol som si, ze su tam semafory na takych “divnych” konstrukciach. vie niekto povedat nieco viac o tom, preco su ine ako na starcyh krizovatkach? tiez by ma zaujimalo co bude s tym okolim mosta, ci to takto zostane alebo sa to ma nejak poludstiti a co je ta zeleznica pod mostom?
Mesto BA ešte stále hľadá 200 mil. SKK.
Plánovaná kolaudácia mosta: august 2005.
Plánované otvorenie mosta: september 2005.
Neviem, ako chcu usetrit 200 milionov v Metre - moj tajny tip je, ze tych dalsich 200 milionov pojde tiez z “priorit” a potom sa zrazu zisti, ze tie “priority”, na ktore sa tie peniaze zobrali, uz ani nie su takymi “prioritami”
Ta zeleznica pod mostom je pozostatok vlecky do pristavu. Pokial viem, momentalne je to uz mrtve rameno, nie je napojena na zeleznicnu siet. Ked sa zacne stavat Riverside, ci ako to ti Iri z Ballymore volaju, zrejme sa kolaje vytrhaju.
Niekoľko fotiek zo záverečnej výstavby mostu “Apollo”:
vcelku dobra priebezna fotodokumentacia je na stranke metroba.sk
metroba.sk/sk/index.php?page=kosicka_picture
skoda ze takto to neni aj na strankach NDS po vzore RSD CR :-/
Podľa mojich informácií peniaze sú, pretože okrem iného tých 200 mil. Sk, tam sú aj nejaké práce, ktoré bude mať na starosti mesto, presnejšie niektoré práce bude vykonávať mesto.
Inak mesto BA má finančné rezervy a most sa otvorí v auguste/septembri. V júli by sa na ňom mali dokončiť stavebné práce a v auguste by sa mal most skolaudovať. Už len to meno bude chýbať. 
Podla mojich informacii mestske zastupitelstvo pred chvilou schvalilo VZN urcujuce nazov mosta Apollo. Najnarocnejsia cast vystavby mosta - jeho pomenovanie - je teda uspesne ukoncena. 
No, inak bol by to škandál, zase by sa SR “blysla” vo svete.
Áno, schválili Apollo, beží to už aj v správach na Twiste.
A vyšla aj tlačová správa:
Tak už má most meno, už stačí ho len dokončiť, skolaudovať a otvoriť.
Inak počul som, že medzi otvorením Apolla a Sitiny sa budú postupne riešiť aj ostatné mosty … Prístavný, Starý a možno aj Nový, takže fakt asi ako Caesar povedal, že doprava v BA bude na tom stále zle.
Poznáte príbeh rafinérie Apollo, podľa ktorej bude pravdepodobne niesť meno nový bratislavský most?
Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislavy na svojom zasadnutí dňa 26. mája 2005 zobralo na vedomie výsledky verejnej ankety občanov o pomenovaní dokončovaného mosta cez Dunaj, v ktorej vyše 41 percent hlasov získal návrh Most Apollo. V tomto duchu uložilo pripraviť návrh všeobecne záväzného nariadenia o určení názvu nového mosta.
Návrh názvu mosta nie je v žiadnom prípade odkazom na americkú vesmírnu loď, prípadne iné súvislosti. Pripomína bratislavskú rafinériu, ktorá kedysi stála na miestach, kde dnes na ľavom dunajskom brehu vyúsťuje nová bratislavská dominanta. Tu je stručný historický príbeh rafinérie Apollo.
Koncom 19. storočia nastal rozvoj petrochemického priemyslu. Aj v Uhorsku začali vznikať menšie rafinérie ropy, najmä po objavení prameňov ropy v Haliči. Veľkých fabrík na spracovanie ropy však bolo v celej Európe len niekoľko. Preto rozhodnutie postaviť veľkú rafinériu v Bratislave bolo dôležitým podnikateľským krokom a zaradilo Bratislavu medzi dôležité stredoeurópske centrá spracovania ropy.
V roku 1895 udelila mestská rada Bratislavy súhlas na výstavbu rafinérie minerálnych olejov. Nová rafinéria v Mlynskej záhrade pri rieke Dunaj dostala názov podľa boha z gréckej mytológie Apolóna. Fabrika s rozlohou 7,5 ha mala 50 budov a parné stroje o výkone 300 HP. Zamestnávala 350, neskôr až 500 robotníkov. Najskôr spracovávala ruskú ropu z Kaukazu a haličskú z Poľska, neskôr ropu rumunskú, gbelskú, texaskú a z rozličných nálezísk v bývalom ZSSR. Kapacita spracovania bola 30 tisíc ton ropy. Apollo vlastnila na tú dobu moderné svetové technológie a produkovala hlavne petrol, ligroín (lakový benzín), benzíny, cerezín, sviečky, asfalt, ale aj umelý ľad (z chladičov parafínky) a rôzne tuky na mazanie. Výrobky sa vyvážali do Rakúska, Nemecka, západoeurópskych krajín a dokonca do viacerých ázijských krajín a do Ameriky. Roku 1900 ju ovládla Haličsko-karpatská petrolejárska spoločnosť, ktorá patrila anglickému kapitálu a bol zvýšený jej účastinný kapitál na 5 miliónov korún. Po týchto zmenách sa zvýšila najmä výroba benzínu, nafty a motorových olejov. Roku 1902 bola Apolka rozšírená o osobitný závod na výrobu parafínu. Podstatné rozšírenie výroby nastalo od roku 1914, keď sa ropa začala dovážať z blízkych Gbelov.
Po prvej svetovej vojne zápasila s veľkými ťažkosťami v dôsledku odtrhnutia od hlavných spotrebiteľov a surovín. V dvadsiatych rokoch 20. storočia ju ovládol francúzsky kapitál. Zlúčením s Naftovými ložiskami v Hodoníne roku 1925 podstatne zvýšila svoj akciový kapitál až na 12 miliónov Kč. V čase svojho najväčšieho rozkvetu v medzivojnovom období vlastnila Apolka ropné polia, mala vlastné tankové lode, cisternový park, prečerpávacie zariadenie v bratislavskom prístave a sieť čerpacích staníc. Výrobné zariadenie rafinérie sa niekoľkokrát rekonštruovalo a modernizovalo, čím neustále rástla aj výrobná kapacita. Počas druhej svetovej vojny ju finančne ovládol nemecký koncern I.G. Farben.
Necelý rok pred skončením druhej svetovej vojny 16. júna 1944 zničilo 80 percent rafinérie bombardovanie amerického letectva. Výrobu čiastočne obnovila až v máji 1945, nikdy však nedosiahla predvojnovú úroveň. Roku 1946 bola rafinéria znárodnená a začlenila sa do národného podniku Slovenské rafinérie minerálnych olejov, premenovaného roku 1949 na národný podnik Slovnaft. V roku 1963 definitívne ukončila svoju činnosť.
/Prevzaté z www.bratislava.sk/
Tento text ako aj ďalšie informácie nájdete na stránke: metroba.sk/sk/index.php?page=otherApollo
Financovanie mosta už je zrejme vyriešené a otvoreniu mosta najneskôr v septembri už nič nebráni.