Modernizáciu železnice pod Tatrami vracajú o desať rokov späť, ministerstvo má k nej výhrady
Najdlhší je takmer päťkilometrový tunel Červený Kút.
Ľubica Stančíková
Šéfredaktorka - MY Liptov
Stanica Východná, ktorá sa nachádza na pripravovanom úseku. (Zdroj: Nikola Marhefková)
LIPTOV. Železnice pracujú na modernizácii trate pod Tatrami už niekoľko rokov, úsek medzi Popradom a Liptovským Mikulášom rozdelili do piatich etáp. Verejnosti je najznámejšia piata etapa, týka sa úplnej prekládky trate pri Liptovskom Mikuláši.
Prvá etapa medzi Popradom a Lučivnou je už hotová.
Druhú, tretiu a štvrtú etapu spojili do jednej, ide o takmer 30 kilometrov dlhý úsek medzi Kráľovou Lehotou na Liptove a Lučivnou pri Poprade.
Tento úsek sa doposiaľ vyhýbal výraznejšej pozornosti verejnosti, no zaujímavé veci sa dejú aj na ňom. Chýba mu nielen kompletný proces posúdenia vplyvov na životné prostredie, ale aj definitíva o tom, ako bude vôbec vyzerať.
Modernizácia trate Lučivná - Liptovský Hrádok (3 fotografie)
Takmer kopíruje súčasnú trať
Železničiari predložili zámer modernizácie na posúdenie vplyvov na životné prostredie ešte v roku 2019. Navrhovali trasy, ktoré viac-menej kopírujú tú jestvujúcu. Zásadnejšie zmeny sa týkali vyrovnania oblúkov.
Po šiestich rokoch vydalo ministerstvo životného prostredia záverečné stanovisko, v ktorom zámer tak, ako ho predložili železničiari, zmietlo zo stola. Modernizácia železnice pod Tatrami sa dostáva na začiatok.
Pretína migračné trasy zvierat
Problémom má byť podľa stanoviska ministerstva nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Trasa prechádza horským chráneným územím cez Národný park Nízke Tatry.
Je významnou migračnou bariérou pre divo žijúce zvieratá medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami a strety vlaku so zverou sú v úseku pomerne časté. Poukázala na to aj migračná štúdia z roku 2021.
„Najväčšiu časť usmrtených zvierat predstavujú kopytníky, len ojedinele bol zaznamenaný aj úhyn veľkých šeliem. Podľa spracovateľov migračnej štúdie je preto ideálnym riešením modernizáciu železničnej trate v kritickom úseku riešiť tunelovým variantom, čím by mala byť zabezpečená eliminácia nepriaznivého vplyvu železničnej dopravy v oblasti jadrových pohorí Karpát z pohľadu mortality veľkých cicavcov,“ zdôvodnilo ministerstvo životného prostredia v záverečnom nesúhlasnom stanovisku.
Mortalita a nepriechodnosť trate je v súčasnosti z pohľadu ochrany veľkých šeliem vysoká, tvrdí ministerstvo. V súčasnosti je jej nepriechodnosť na úrovni 30 percent.
„Pri jej modernizácii sa podiel bariér zvýši dohromady na 42 percent.“
Ministerstvu sa nepozdával ani zásah do biotopov viacerých chránených živočíchov, napríklad bobrov, netropierov či vtákov. Nepáčil sa mu ani výrub stromov. „Hlavným negatívnym vplyvom na vtáctvo dotknutého územia bude samotný výrub drevín ako potenciálnych hniezdnych, potravných a reprodukčných biotopov.
Odkazujú na návrh z roku 2015
Navrhované kompenzačné opatrenia označili ako nedostatočné.
„Bude potrebné pre navrhovanú činnosť hľadať iné alternatívne riešenia bez nepriaznivého vplyvu na integritu európskej sústavy chránených území Natura 2000. Alternatívne riešenia pre navrhovanú činnosť pravdepodobne existujú v podobe už historicky posúdeného vedenia trasy z časti v tunelových úsekoch, ktoré bolo súčasťou aj štúdie realizovateľnosti z roku 2015,“ reagovalo ministerstvo v záverečnom stanovisku.
Projekt modernizácie železnice pod Tatrami sa tak dostáva na začiatok, do obdobia, keď sa uvažovalo v úseku s viacerými železničnými tunelmi. Z nich najdlhší bol tunel Červený Kút s takmer piatimi kilometrami. Jeho presná dĺžka by mala byť 4863 metrov, čo je viac ako meria najdlhší železničný tunel na Slovensku, Čremošiansky tunel dlhý 4 697 metrov.
Táto trasa by zároveň obišla Kráľovu Lehotu, variant počítal s preložením stanice Štrba s tým, že by muselo dôjsť aj k predĺženiu trate ozubnicovej železnice na Štrbské pleso.
Projekt bol však finančne náročný, čo Slovensku vyčítala Európska únia. Železnice teda projekt prepracovali, vyčiarkli tunely. Cena sa tým znížila, no rýchlostné obmedzenia ostali. Medzi Lučivnou a Kráľovou Lehotou by nebolo možné jazdiť rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu.
Železnice Slovenskej republiky zatiaľ oficiálne stanovisko nedostali, hoci je zverejnené na enviroportáli. Ako informovala hovorkyňa Petra Lániková, vyjadria sa k nemu, keď ho ministerstvo železniciam oficiálne doručí.
Čítajte viac: myliptov.sme.sk/c/23466028/mode … rady.htmlv