Príprava nosného systému MHD v BRATISLAVE
S výstavbou metra v Bratislave sa začalo už v roku 1985 realizáciou južnej radiály z Petržalky, kde sa plánuje umiestniť aj depo. Vzhľadom na politické okolnosti tohto obdobia sa počítalo s dodávkou technológie z bývalého ZSSR, t.j. s vozidlom ťažkého metra Ečs. V roku 1990 boli práce na výstavbe metra prerušené, a to z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ako aj z dôvodu otvorenia sa väčších možností pri hľadaní vhodnejšieho typu vozidla.
Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, prostredníctvom spoločnosti METRO Bratislava a.s., zabezpečovalo prípravu realizácie nosného systému MHD v Bratislave na báze ľahkého metra s konzorciom dvoch francúzskych a jednej nemeckej spoločnosti.
Prípravné práce pre implementáciu ľahkého metra v Bratislave sa intenzívne realizovali až do roku 1996.
V roku 1998 po prerokovaní ponukovej dokumentácie konzorcia, z dôvodu nevýhodnosti pre obstarávateľa, zásadné rozpory vo výklade rozhodujúcich ustanovení zmluvy, ale najmä pre nevyjasnený spôsob financovania projektu nebola zo strany spoločnosti METRO Bratislava a.s. zmluva podpísaná a spolupráca s konzorciom bola ukončená.
V máji v roku 2000 bola vypracovaná Dokumentácia Stavebného zámeru verejnej práce “Nosný systém MHD v Bratislave”. V tejto dokumentácii boli zdokumentované tri varianty možného riešenia - nulový (jestvujúci stav, bez zásadných investičných počinov), variant VAL v dvoch modifikáciách (estakáda a podpovrchové vedenie) a variant koľajový v dvoch modifikáciách (čiastočne povrchový a podpovrchový).
Napriek tomu, že dokumentácia spĺňala všetky technické a legislatívne podmienky, MVaRR SR z dôvodu nedoriešeného a nejasného spôsobu financovania nevykonalo posudzovanie a v septembri 2001 predmetnú dokumentáciu vrátilo stavebníkovi.
Podľa vyhodnotenia posledného dopravno - sociologického prieskumu z roku 2002 sa výrazne mení prerozdelenie ciest podľa použitých dopravných prostriedkov, ktorá súvisí živelným rastom rozvoja individuálnej automobilovej dopravy a poklesom ciest MHD.
Z uvedeného dôvodu sa javí jedine účinne riešiť dopravnú situáciu vybudovaním koľajového nosného systému MHD, ktorý na seba dokáže prevziať podstatný podiel dopravy, hlavne v kritických trasách a smeroch.
Riešenie systému hromadnej dopravy regiónu zahŕňa v sebe Bratislavu, ako hlavné mesto Slovenskej republiky a nadväzne vo výhľade aj okolité okresy, ktoré generujú v rozhodujúcej miere požiadavky na cesty za prácou a do škôl do Bratislavy. Navrhovaná komplexnosť má za cieľ integrovať subsystém nosného systému koľajovej dopravy prevádzkovanej v rámci mestskej hromadnej dopravy v hraniciach mesta, so systémom osobnej vlakovej dopravy a systémom realizovaným SAD, ako nadstavby na obsluhu priľahlého regiónu.
V počiatočnej etape výstavby bude prvoradou úlohou vybudovať kapacitné a spoľahlivé dopravné spojenie medzi Petržalkou so 130 000 obyvateľmi na pravom brehu Dunaja a centrom mesta. Prvý prevádzkový úsek linky B metra je definovaný najjužnejšie navrhovanou stanicou Janíkov dvor a končí na Hlavnej železničnej stanici.
Cieľové riešenie nosného systému MHD predstavuje vybudovanie štyroch radiál vzájomne prepojených v centre mesta v dvoch prestupových staniciach. Dĺžka tohto bezkolízneho systému v cieľovom riešení, v časovom horizonte 2030 predstavuje 32,6 km siete s možnosťou ďalšieho predĺženia trás v smere radiál mesta. V centre mesta budú trasy vedené podpovrchovo, v ostatných častiach mesta podľa špecifických možností dotknutého územia.
Spoločnosť METRO Bratislava a.s. zabezpečila pre takýto systém dopravnej obsluhy mesta a priľahlého regiónu vypracovanie overovacej štúdie u Dopravoprojektu a.s. Bratislava, za účelom preukázania reálnosti stavebno - technického riešenia, prevádzky - schopnosti jednotlivých etáp, prevádzkovej náročnosti a efektívnosti vynaložených finančných prostriedkov.
Pre finančnú náročnosť pôvodného zámeru sa od ďalšej prípravy projektu upustilo. V súčasnosti sa preveruje možnosť využitia Starého mosta na prevedenie koľajovej dopravy z centrálnej mestskej oblasti do Petržalky a späť prostredníctvom rýchloelektričky.
Viac informácií ako aj tento text nájdete na stránke: metroba.sk/sk/index.php?page=metro