Mam taky pocit, ze je to kvoli tomu, ze mesta chcu vyhanat auta prec a co najviac zneprijemnit zivot vodicom, aby pouzivali MHD. Zacalo to v Nemecku, uplne tam sprznili vnutromestsku dopravu a magistraty argumentovali, ze ludia maju prestat pouzivat auta. A na SK sa vacsina veci kopiruje z DE. Napr. BA vyzera, ze vykrada vsetko z Frankfurtu, kazdu jednu blbost.
1 lajk
Považujem za zvláštne, že ako príklad si použil práve Barcelonu, ktorá síce má v širšom centre blokovú zástavbu, ale zároveň je to aj jedna z najväčších metropolitných oblastí v Európe o čom vypovedá aj hustá diaľničná sieť v širšom okolí mesta.
1 lajk
Presne tak. Napr. na vajanskeho nabrezi je skor problem so semaformi ako s kapacitou…
Na Vajanského sa už predĺžovali jednotlivé fázy, čo sa prejavilo meškaním električiek z Mostovej (1 a 4)
Medzi Slnečnicami a Jarovcami treba spraviť mosty ponad železnicu a v podstate podľa toho ako je to nakreslené v ÚP aj preložiť cesty od kruháča do Rusoviec a to kupujúci bytu určite platiť nemôže.
Na druhej strane tam značná časť pozemkov patrí fyzickej osobe známej z tzv. Slayády, čiže potenciál na minutie verejných peňazí tam určite je.
No aj na Nivách ci okolo Odborárskej je toľko priestoru, že Bratislava by sa nemusela rozširovať na Boroch.
Je to ale o tom, že vallovci nemajú záujem o rozvoj Bratislavy, takže sa proste najviac stavia tam, kde je najmenší odpor.
Tomáš, neber to v zlom, a nie som z BA ani okolia. ale sa smejem, že čítam od Teba dnes 4tý príspevok a každý je anti-Vallo.
tak do pléna, zaujímalo by ma, čisto zo zvedavosti, názor Blavákov na Vallo vs “zvyšok sveta” 
Rozpočtové príjmy mesta Bratislavy narástli počas vallovlády viac, ako priemerná mzda v SR.
Bratislava je v roku 2026 najzadĺženejšie mesto medzi krajskými mestami.
To sú fakty, určite je veľa ľudí, čo ho bude znova voliť. Dokonca možno aj zas vyhrá, vzhľadom na množstvo protikandidátov.
1 lajk
Ahoj, neviem či je to Vallo kontra zvyšok sveta, ale ako Bratislavčan (nie Blavák 
) , patrím k tým čo ho volili aj budú voliť v ďalších voľbách. Vidím denne okolo seba výsledky, viem si porovnať ako to išlo s predchádzajúcimi primátormi. Kampaň antiVallo je štekanie psov ale karavána ide ďalej, nenávistný Winkler bez programu, smerácky Ráž a ďalši exoti to nedajú ani v súčte lepšie, to je jedno či by bol len jeden protikandidát alebo viacerí.
3 lajkov
aktualizacia: plynove vedenie je uz prelozene na novu trasu zhruba 2 tyzdne, koncom minuleho tyzdna pripravovali chranicky na telekomunikacne kable a ine siete. Predpokladam, ze v tomto tyzdni to zbuchaju. A potom uz len hrube silove kable…
Myslis, karavana upadku? To ze sa opravi par veci, neznamena, ze systemovo to dava zmysel. Opravuje sa strasne malo ciest, chodnikov, tiez mame mosty v zlom stave, aj ked sa o tom velmi nehovori. Doslova sa tu caka roky na opravu ciest, ci dokonca vobec cakam aby zaplatali aspon diery v chodniku v sade janka krala, akoze absolutne tomu nerozumiem, ze kde je problem.
A len tak mimochodom, za jeho “vlady” preslo uctami miliardy euro, to ze nebude vidiet nic v meste je maximalny paradox. Nieco sa robi aj v inych mestach, ale nikto nehovori, ze je to najlepsi primator.
Zhrdzavene stlpy po celom meste su len znakom toho, kam sa vlastne zenieme. Keby Nesrovnal vo velkom neopravoval cesty, tak je Bratislava na urovni Uzhorodu a v podstate aj tam teraz smeruje.
2 lajkov
Podľa hnonline je v Bratislave viacero mostov v 6. najhoršom stupni.
Medzi inými aj most na Bojnickej. Nový most by mal byť vybudovaný v novej polohe, čiže čiastočná príprava by sa mohla začať na mieste ešte v čase, keď je nový most využívaný.
Ale vallovci ho radšej na 4 roky zavrú a až potom začnú riešiť administratívu pre nový.
Jasné zhrdzavené stĺpy sú znakom Je jednoduché vyťahovať negatívne veci a nafúknuť ich a bagatelizovať irobenú prácu. OK tvoj názor alebo propaganda, mne je to jedno. Takže toto nie je pre teba alebo Tomáša ale pre všeobecné info, nemám chuť sa púšťať do zbytočnej diskusie mimo kontex od CP-čkárov alebo winklervcov
V porovnaní s okolitými stredoeurópskymi metropolami (Praha, Viedeň, Budapešť) je Bratislava špecifickým prípadom. Hoci má nižší celkový nominálny dlh v absolútnych číslach vďaka svojej menšej veľkosti, z hľadiska rozpočtovej sily a financovania je na tom v porovnaní s nimi podstatne horšie a patrí k najchudobnejším hlavným mestám EÚ. [1]
Hlavné rozdiely v zadlženosti a financovaní ilustrujú tieto faktory:
1. Rozpočtová podvýživa vs. investičný dlh
- Finančná realita: Primátor mesta opakovane upozorňuje, že Bratislava je z medzinárodného pohľadu chudobné mesto. Nemá k dispozícii také daňové príjmy na jedného obyvateľa ako Praha alebo Viedeň.[1]
- Porovnanie s Prahou: Rozpočet Prahy je v prepočte na obyvateľa niekoľkonásobne vyšší. Praha dokáže veľké infraštruktúrne projekty (napr. stavbu metra) financovať s výraznou pomocou štátu alebo z masívnych vlastných prebytkov. Bratislava naopak prevádzkuje najväčší dopravný systém na Slovensku s rozpočtom približne 130 miliónov eur úplne bez príspevku od štátu. [1]
2. Trend znižovania dlhu
- Bratislava úspešne konsoliduje: Kým v roku 2018 dosahoval dlh mesta 52 % bežných príjmov, v roku 2026 klesá na historické minimum na úroveň 44 %. [1]
- Viedeň a Budapešť: Viedeň nesie obrovský absolútny dlh, ktorý je však krytý masívnym majetkom mesta (napr. desiatkami tisíc mestských bytov). Budapešť v posledných rokoch zápasila s extrémnym tlakom zo strany maďarskej vlády, ktorá jej odobrala časť daňových príjmov, čo hlavné mesto Maďarska opakovane priviedlo na hranicu platobnej neschopnosti.
3. Služby pre dochádzajúcich zadarmo
- Bratislava znáša rovnaký štrukturálny problém ako Praha či Viedeň – denný prílev desiatok tisíc nerezidentov, ktorí využívajú infraštruktúru mesta, no dane odvádzajú v mieste trvalého bydliska. Rozdiel je v tom, že okolité metropoly dostávajú od štátu kompenzácie za plnenie “funkcie hlavného mesta”, zatiaľ čo Bratislava musí tieto zvýšené náklady (napr. na údržbu ciest a MHD) sanovať prevažne na úkor vlastného zadlžovania či odkladaním investícií. [1]
V skratke: Bratislava nie je kriticky predlžená v porovnaní so susedmi, no jej schopnosť investovať do rozvoja je pre nízke príjmy výrazne obmedzenejšia
2 lajkov
A kde spominam nejake zadlzenie?
Akoze my mame pocuvat tvoj nazor a tebe je jedno ten nas? 
Akoze mame byt radi aj za to minimum?
Akoze nechces sa rozpravat o faktoch?
Bratislava ma priblizne rovnake prijmy na obyvatela ako Brno, Brno je ale ovela dalej. Kapitalove vydavky ma doslova dvojnasobne.
O tom, ze ma Bratislava menej ako Praha suhlasim. Bohuzial, doteraz som nevidel, ze by sa s tym islo nieco robit. Na jednej strane hovorime, ze nemame peniaze na vytlky, na druhej strane par sto tisic len tak vyhodime von oknom.
Neviem či tu nemáš trocha spomienkový optimizmus, ja si práve Nesrovnala nepamätám ako schopného primátora ani nejaké masívne opravy ciest za jeho éry. Možno mi to vyvrátia dáta, ale čo si ja pamätám, robilo sa za Ftáčnika, potom nič moc a znova sa začalo za Valla. Hlavne konečne sa robia rekonštrukcie aj trocha komplexne nie len preasfaltovať a opraviť. viď napr. Vajnorská, Námestie SNP, Mýtna, Blumentálska.
1 lajk
Ta situacia je o dost horsia. Pada nam napr. lavka na einsteinovej, tiez most od Lanfranconi do karlovky. Aj ten najazd z D2 do D1 co ma v sprave mesto je v zlom stave. Chceli ho preasfaltovat, ale asi zistili, ze to nebude take jednoduche. Neudrzba sposobila to, ze sa dovnutra dostala voda atd.
V skratke treba obmedzit nepotrebne vydavky a zacat vo velkom investovat do infrastruktury.
To ze si ty nepamatas nie je fakt, ale len dojem. Gro sa opravilo v roku 2017 a 2018, potom prisiel vallo a ludia maju pocit, ze to spravil on.
Za 4 roky opravil nesrovnal viac ako vallo za 8 rokov, to je proste fakt. Nie len ciest, ale aj chodnikov dokopy.
Nesrovnal za 4 roky opravil 880 416m2. Vallo za 8 rokov opravil 738 208m2 (je tam uz aj zahrnuty plan na rok 2026)
A? To akoze pri 500tisicom meste sa mame tesit z par zasahov? Kedy opravime aj ten zbytok? No pri tomto tempe asi nikdy. Nikto nehovori, ze sa nic nespravilo, ide hlavne o to tempo. Mozes byt akykolvek babrak, ale ked mas k dispozicii par miliard, tak ver tomu ze nieco po tebe bude vidiet.
Zavádzaš:
Brno má napriek nižšiemu počtu obyvateľov výrazne vyššie ročné príjmy aj výdavky ako Bratislava, čo ukazuje zásadný rozdiel vo financovaní samospráv v Česku a na Slovensku. Kým rozpočet Bratislavy pre rok 2026 je naplánovaný ako vyrovnaný na úrovni necelých 760,5 milióna EUR, Brno hospodári s rozpočtom, ktorého príjmy dosahujú približne 845 miliónov EUR a výdavky prekonávajú hranicu 1 miliardy EUR (v prepočte z CZK). [1, 2, 3, 4]
Priame finančné porovnanie rozpočtov pre rok 2026 prináša nasledovné čísla:
Ukazovateľ
Bratislava
Brno
Počet obyvateľov
cca 475-tisíc
cca 400-tisíc
Plánované ročné príjmy
760,5 mil. EUR
cca 845 mil. EUR (21,3 mld. CZK)
Plánované ročné výdavky
760,5 mil. EUR
cca 1 020 mil. EUR (25,7 mld. CZK)
Zavádzaš:
Brno má napriek nižšiemu počtu obyvateľov výrazne vyššie ročné príjmy aj výdavky ako Bratislava, čo ukazuje zásadný rozdiel vo financovaní samospráv v Česku a na Slovensku. Kým rozpočet Bratislavy pre rok 2026 je naplánovaný ako vyrovnaný na úrovni necelých 760,5 milióna EUR, Brno hospodári s rozpočtom, ktorého príjmy dosahujú približne 845 miliónov EUR a výdavky prekonávajú hranicu 1 miliardy EUR (v prepočte z CZK). [1, 2, 3, 4]
Priame finančné porovnanie rozpočtov pre rok 2026 prináša nasledovné čísla:
Ukazovateľ
Bratislava
Brno
Počet obyvateľov
cca 475-tisíc
cca 400-tisíc
Plánované ročné príjmy
760,5 mil. EUR
cca 845 mil. EUR (21,3 mld. CZK)
Plánované ročné výdavky
760,5 mil. EUR
cca 1 020 mil. EUR (25,7 mld. CZK)
Toľko k pamätaniu si:
Financovanie infraštruktúry zo strany štátu v dvoch rôznych obdobiach zásadne ovplyvňoval fakt, aký vzťah mala aktuálna vládna garnitúra k vedeniu hlavného mesta. Podpora štátu pre cesty v Bratislave sa výrazne líšila:
- Dotácia na predsedníctvo (2016): Štát poskytol Bratislave priamu dotáciu vo výške 15 miliónov EUR. Tieto financie smerovali do masívnych opráv hlavných cestných ťahov, verejných priestranstiev a infraštruktúry v gescii magistrátu aj mestských častí. [1]
- Mimoriadna predvolebná dotácia (2017/2018): Koncom roka 2017 schválila vláda pre Bratislavu ďalšiu mimoriadnu účelovú dotáciu vo výške 11 až 13 miliónov EUR určenú výhradne na rekonštrukciu ciest. Vďaka tomu mesto v roku 2018 realizovalo vtedajšiu “historicky najväčšiu obnovu ciest” (cca 100 km jazdných pruhov). [1, 2, 4]
- Celkovo: Štát za éry Iva Nesrovnala prispel na infraštruktúru priamymi dotáciami v objeme cca 26 – 28 miliónov EUR.
- 2. Za primátora Matúša Valla (od r. 2018 – súčasnosť)
- Systémový výpadok príjmov: Počas vlád v rokoch 2020 – 2023 štát na cesty primárne neprispieval. Naopak, schválené legislatívne balíčky (napr. prorodinný balíček) pripravili Bratislavu o desiatky miliónov eur z podielových daní, čo viedlo k drastickému viazaniu a škrtaniu mestských výdavkov na opravu ciest z vlastného rozpočtu. [1]
- Aktuálne injekcie (2026): Vláda na výjazdovom rokovaní začiatkom roka 2026 vyčlenila menšie lokálne alokácie (v rádoch stotisícov eur) na cyklotrasy, lávky či opravy povrchu hrádze, no veľké cestné projekty si mesto financuje samo prostredníctvom úverov alebo z eurofondov (napr. predĺženie električkovej trate v Petržalke). [1, 2, 3]
Celkovo: Priama jednorazová štátna dotácia cielene na asfaltovanie ciest, akú zažil Nesrovnal, bola za Valla minimálna.
A docital si sa tam aj, ze v Brne funguju mestske casti inak? 
Ked si das dokopy magistrat + mestske casti, tak to vychadza.
No daj ako to vychádza