Táto téma sa bude okrajovo venovať lesným a poľným cestám. Pokúsim sa vytvoriť mapu jednotlivých sietí lesných ciest podľa rozdelenia SR na VÚC, respektíve lesné obvody.
Ohľadom poľných ciest sa budem venovať takým, ktoré by mohli byť prestavané na cesty III. triedy. Takisto spracujem mapy.
Dovtedy tu bude minimum informácií k lesným a poľným cestám.
Údržba a financovanie lesných ciest je ustavičný problém. Nejde o guličky, cesty majú hodnotu miliónov. 
Lesníci nedostali súhlas na nové cesty a zvážnice v kalamitných plochách.
Zoznam ani ucelenú mapu lesných a poľných ciest stále nemám a asi ani dlho mať nebudem. Ak niekto máte, prispejte. 
Lesné a poľné cesty sú preto také zaujímavé, že mnohé cesty III. triedy (a na tomto zozname pracujem) vznikli doslova tak, že sa na poľné cesty nalial asfalt. Mnohé tiež vznikli tak, že sa terén len trochu upravil (minimum zemných prác), približne sa spevnil v možných slabších miestach (spodná voda, zákruty, stúpanie) a na toto sa položil asfalt, či lepšia forma, najprv drtivo (štrk), potom asfalt. Preto sa u nás jazdí “z kopčeka do kopčeka”, čo pri vyšších rýchlostiach spôsobuje niekedy niektorým členom posádiek áut problémy.
Ďalším a asi najväčším problémom týchto ciest je fakt, že sú nebezpečné. Naozaj ich vyústenie na “normálne” cesty nie je vždy jasné a dopredu viditeľné a často tu vznikajú kolízne situácie či už s lesnou alebo poľnohospodárskou technikou.
Po niektorých lesných cestách sa normálne cestuje menšími motorkami (mopedami) či lepšími autami, pretože rôzne lazy/kopanice nemajú iné prepojenie. Problémom je nedostupnosť napríklad sanitiek.
Takisto sa cestuje aj po poľných cestách (tu treba určite povolenie), lebo niekedy je po poli rýchlejšia cesta ako sa dostať po preplnenom meste z jedného konca na druhý, … takto sa auto dostane rýchlo, kam potrebuje. Tiež to nie je ojedinelý jav.
To co si pisal o zaliati polnej cesty asfaltom, to sa bezne robilo
aj na konci dediny smerom do lesa?
Taka cesta potom zrazu konci ako asfaltka a pokracuje ako lesna.
Bol to nejaky iny druh asfaltu - napr. zmes s vacsim podielom strku?
Take cesty su v celkom dobrom stave na ich vek ( urcite pri tych par dedinach, kde som si to vsimol).
Raz som isiel po takej polnej ceste medzi obcami Voderady a Majcichov - bola to skratka na Nitru, to by bol vhodny kandidat na zaasfaltovanie a povysenie.
Je to uz ale davnejsie, hadam ta cesta este existuje a mozno ju uz aj vyasfaltovali. 
Ano, bežne sa to robilo. Dnes na týchto cestách rastie tráva, mach, sú v nich možné trhlinky, kde je jasne vidieť štrk ako podklad, ale inak sú cesty v dobrom stave, nejazdia po nich kamióny ani veľa osobných áut, nie sú vystavené prudkému slnku, tým, že sú v lese. 
STRAŠNÉ! Osudná cesta na pole
dialnice.info/viewtopic.php?t=4880
Jedna dopravná nehoda: 2 mŕtvi, 2 ťažko a 6 ľahko zranení.
Prišla mi IS, že táto téma je zbytočná. Uisťujem vás, že nie je. Lesné asfaltové cesty sú najviac rozšírené v: Kanada, Brazília, Nórsko, Švédsko, Fínsko. Poľné alebo tiež púštne asfaltové cesty sú najviac rozšírené v Alžírsku, Maroku, Sudáne, Afganistane, Iraku. Snežné cesty sú najviac rozšírené v Rusku a v Kanade. Soľné cesty sú najviac rozšírené v Chile. Sú to štandardné cesty, udržiavané a často používanejšie ako oficiálne nakoľko tieto druhy ciest sú často kratšie spojnice nejakých obývaných oblastí ako oficiálne cesty. Oficiálne cesty sú také cesty, ktoré sú zaznačené v prístupných cestných mapách. Aj tieto ostatné cesty sú zaznačené, no v špeciálnych a často ťažko prístupným mapách.
Potom je tu druhá stránka a tou je prístupnosť pre verejnosť. Po lesných alebo poľných cestách v SR je často zákazané pohybovať sa v súkromných autách, na čo je občan upozornený tabuľou alebo závorou so značkou zákaz vjazdu.
V SR je dnes cca. 35 000 km ciest. Z toho je takmer 18 000 km ciest I., II. a III. triedy ako aj celá diaľničná sieť SR. Ďalších cca. 11 000 km ciest sú cesty IV., V. a VI. triedy a ďalšie miestne komunikácie v cca. 3000 obciach a 140 mestách našej krajiny. No a na záver je tu ešte cca. 6000 km lesných a poľných ciest. Z týchto 35 000 km ciest je takmer 8000 km ciest s nespevneným povrchom.
Oprava údajov: ciest s nespevneným (čisto prírodným povrchom) je 8000 km a ciest so štrkovým povrchom, prípadne len s pokrytím panelov so štrkom je ďalších cca. 950 km.
Tých 950 km sa nachádza na niektorých poľných cestách, najčastejšie v rámci lepšieho prístupu k družstvám či k senníkom. A ďalšie desiatky až stovky km so štrkovo-panelovým pokrytím sa nachádza na kopaniciach, lazoch atď., kde spevnený povrch má len základná hlavná spojnica, no k jednotlivým malým osídleniam už vedú len takéto pôvodne prašné cesty.
Čítal som jeden dokument v rámci lesov SR a je tam uvedené, že by bolo vhodné pokryť asfaltom, prípadne aj silnou kameňovou vrstvov a následne asfaltom cca. 650 km lesných ciest. Išlo by o hlavné koridory pre ťažkú lesnú techniku, zároveň o protipožiarnu ochranu. Ekologickí aktivisti súhlasia s cca. 420 km, nakoľko by sa skutočne les ochránil a nebol by rozrytý ťažkými strojmi. S ostatnými km nesúhlasia kvôli lokalitám a tomu, že výstavba týchto ciest by práve v týchto lokalitách škodila viac ako potom by bol prínos samotnej cesty, ba naviac by nastal väčší ruch v lesoch, lebo tie by boli prístupnejšie. Hlavným problémom sú však financie, odhad je, že by výstavba aj tých 420 km ciest stála min. 8-9 mld. SKK.
Ďalší návrh existuje ako spojnica osád a chát s obcami či mestami a ide o to, že na týchto lesných cestách už existuje nejaký štrkový násyp, aby sa zabránilo tvoreniu veľkých jám. Návrh je, aby sa pokrylo asfaltom cca. 160 km lesných ciest. Ekologickí aktivisti súhlasia len s cca. 82 km. Hlavný problém sú však znovu financie, pretože na výstavbu 80 km ciest by bolo treba 1,5-2 mld. SKK.
V rámci poľných ciest sa v r. 2007 zlepšilo (pokládka panelov) cca. 18 km poľných ciest, ďalších 19 km sa zlepšilo zásadne: pokládka asfaltu na štrkový podklad. A ďalších 16 km sa upravilo: pokládka štrkových násypov na hlinu. Všetky tieto investície sa udiali svojpomocne alebo cez projekty EÚ alebo cez rozpočty družstiev a slúžia hlavne pre družstvá, prípadne pre lepšie spojenie osád na hlavné spojnice cez ne idúce. Potreby zlepšovania poľných ciest sú oveľa vyššie. Pre skvalitnenie cestovania, verejnej dopravy a prístupu poľnohospodárskych strojov k družstvám či senníkom a k inám skladom ako aj k zabráneniu prílišného rozrývania zeme by bolo potrebné upraviť spevneným povrchom cca. 1.400 km poľných ciest. Tie by v mnohých prípadoch (skoro 1/3) dokonca slúžili aj ako druhé prepojenia (k prvým a jediným normálnym cestným komunikáciám) v mnohých regiónoch Slovenska malých obcí.
inac tento rok sa v mnohych pohoriach vybudovali siroke lesne cesty na miestach starych uzkych, sice bez asfaltu, ale kvalitne spevnenych. A nebolo to len par km, ale stovky - Male Karpaty, Velka Fatra, Nizke Tatry…
taku rozsiahlu obnovu lesnych ciest si este nepamätam 
… stovky km 
… a to aký je povrch, ten “kvalitne spevnený”
Kvalitne spevnený povrch znamená, že to je AB/CB/betónka. Ak to je štrk, panel alebo niečo iné, to je nespevnený povrch, je to len upravený povrch. Spevnený znamená, že sa jednotlivé kúsky kamienkov zlepia nejakou hmotou, keď to mám detsky vysvetliť. 
Lesné a poľné cesty, tak sa to definuje na Slovensku. Ešte sa môžu členiť oni samotné na prašné, štrkové či panelové. Ale to všetko je stále nespevnený povrch.
Fakt, že sa lesné cesty obnovujú, to ja nespochybňujem. A keďže existujú rôzne nové návrhy a štúdie a kvalitne sa to prepracúva, ročne sa postupuje aj vo výstavbe spevnených povrchov na cca. 15 km ciest. A množstvo ciest s už spevneným povrchom sa v r. 2007 opravilo.
Nepoznam odborne vyrazy - ale rozlisujem spevneny povrch - strk, makadam… a asfaltovy (resp. betonovy) povrch. Myslel som teda rozsirenie povodnej cesty, vybudovanie kanalikov na odtekanie vody a pokrytie strkom. Len v Malych Karpatoch sa tak opravilo tento rok vyse 50 km lesnych ciest, podobne v niektorych dalsich pohoriach → takze naozaj to mozu byt stovky km
Aby sme to mohli nejako zhodnotiť, tak koľko je km lesných ciest v pohorí Malé Karpaty
Inak je to samozrejme pozitívne, že sa zlepšil stav lesných ciest. Nastali teda upravené povrchy lesných ciest. To už je len kúsok od možnej pokládky asfaltu - ten má význam položiť tam, kde je premávka ťažkej lesnej prepravnej alebo lesnej ťažobnej techniky.
Lesné cesty na západnom Slovensku v asfaltovej podobe sú napríklad na mohylu na Bradle, k jaskyni Driny alebo aj v blízkosti Pezinskej Baby, taktiež viem, že sa položil asfalt v Malých Karpatoch medzi I/51 a železničnou traťou blízko chát s vyústením na I/51 pred horským priechodom od TT, ale to ešte minulé roky a pár asfaltových lesných ciest, ale aj tých so štrkom je aj na Bukovej.
Len asfaltovych je vyse 100 km (z nich bolo na cca 20 km polozeny novy asfaltovy koberec v poslednych 2 rokoch). Ostatnych musi byt nasobne viac 
Tak Malé Karpaty sú potom udržiavané pohorie, len škoda tej poslednej veternej smršte, ktorá dokonca zablokovala na pár hodín aj I/51 a množstvo lesných ciest.
Vojenské lesy a majetky SR vypísali tender na rekonštrukciu požiarnych lesných ciest - Berestov a Pavlišov. Ide o úseky v celkovej dĺžke cca. 11,5 km a predpokladané náklady sú cca. 35 mil. SKK bez DPH. Práce by sa mali začať 1. 4. 2009 a ukončiť by sa mali 30. 11. 2009. Predmet obstarávania sa bude financovať z prostriedkov Programu rozvoja vidieka SR 2007 - 2013.
Podobne za europske peniaze chcu vybudovat lesnici v regione Nizkych Tatier nad Breznom kilometre novych lesnych ciest, len s tym rozdielom, ze tam je to v Narodnom parku, co sa nepaci ochranarom…
Za peniaze z eurofondov vybudujú lesnú cestu
Obec Smolnícka Huta bola úspešná pri získavaní financií z eurofondov. Na projekt rekonštrukcie lesnej cesty Žľaby v hodnote 8,6 milióna korún dostane peniaze z prostriedkov EÚ.
SMOLNÍCKA HUTA. Uplynulý víkend sa v obci Smolnícka Huta posväcoval základný kameň lesnej cesty Žľaby pod záštitou tunajších obecných lesov na čele s riaditeľom Tomášom Kloučkom. Posvätil ho farár Jozef Spišák za prítomnosti starostu obce Jána Gregu, poslancov obecného zastupiteľstva a ďalších hostí. Ako zaznelo na tejto slávnosti, pre Smolnícku Hutu je to historicky významná udalosť. Spomedzi viacerých vypracovaných projektov z celého východného Slovenska bol najlepší práve tento s názvom Lesná cesta Žľaby - rekonštrukcia. Cesta dlhá 4,3 km začína v Šibeničnej doline a končí v Zadných žľaboch. Projekt bude spolufinancovaný z fondov EÚ a všetky práce by sa mali dokončiť do júna.
V okrese Senica PD Senica uspelo v europrojekte na obnovu spevnených poľných ciest v celkovej dĺžke 8,4 km s nákladmi 5,88 mil. Sk, z ktorých 75% zaplatí EÚ a 25% PD Senica. Na 5,1 km sa na panelový podklad položil asfalt a na 3,3 km sa obnovil asfaltový povrch. Všetky práce sa realizovali iba v okrese Senica (PD Senica vlastní družstvá aj v okresoch SI, MA a MY), kde je aj najvyšší podiel (71,3%) spevnených poľných ciest. Opravy je vidno napr. aj z cesty I/51 cca. 3 km severne od mesta Senica, kde položený nový asfaltový koberec smerom do poľa v dĺžke min. 400m.
Osobne som prekvapený, že aj takéto pozitívne aktivity sa dejú na našich poľných cestách. A hľadal som túto informáciu až po tom, čo som videl opravené viaceré poľné cesty, ktoré je vidno od hlavných ciest v regióne Záhoria.