pamatam sa ako sa niektori stazovali na intenzitu uz po roku 2000 ked namerali asi 15.000 aut a som zvedavy co bude ak po 2020 bude tiez podobna premavka na starej ceste spolu s poloprazdnym tunelom, budu ziadat rozsirenie cesty ?
Nebude potrebne rozsirenie cesty, kedze na starej ceste ostanu prevazne osobne auta, cize rychlost aj kapacita cesty budu vyssie ako v r. 2000. Zaroven odpadne problem s neprejazdnostou useku.
robertko, uz to tu bolo X krat pretriasane, ale zabudas na jeden podstatny argument - rozsirenie cesty I/18, aj keby stalo polovicu ceny za Visnove (co ti Johnatan vyvratil), ekonomicky by bolo stale menej vyhodne ako tunel, kedze nepredstavuje ziadnu zasadnu usporu casu, uspora PHM je dokonca takmer zanedbatelna a ostane problem prejazdu cez ZA, cize opat by slo o docasne riesenie, ktore by nas v konecnom dosledku stalo len cas a peniaze.
Ked bude pod Strecnom 15 tisic v./24, tak to bude v tuneli najmenej 40 tisic v./24h, co by bolo 72% presmerovanie dopravy. Predpoklad je, ze presmerovanie bude viac ako 75%.
Predpoklada sa, ze sucet na D1 v tuneli Visnove a I/18 pod Strecnom bude v roku 2020 okolo 35 tisic voz./24h, z toho 25% je cca 9 tisic pre I/18 pod Strecnom.
Napr. ZA-BY (D1 a I/18) je podiel dopravy na dialnici 76% a to je ovplyvnene obcami na trase, kde ma doprava svoj ciel/start. Podobne to moze byt medzi ZA a Strecnom, kde v roku 2010 bolo 29089 v./24h, lenze Strecno - Vrutky je bez obci, kde by mohla mat doprava svoj ciel.
Alebo RK-LM dosahuje podiel dopravy na dialnici az 83% a v blizkosti LM 78%. Cize v blizkosti miest klesa podiel dopravy na dialnici na 76%, 78%, ale dalej od mesta to moze byt viac ako 80%.
Ina situacia je napr. medzi Svitom a PP, kde je medzi mestami cesta len 3 km, tam je na dialnici len 54%, pretoze medzi tymito mestami nemozno pouzit dialnicu a to sa moze vyskytnut medzi Martinom a Vrutkami, kde bola v roku 2010 intenzita 26844 v./24h. Tam ocakavam, ze bude intenzita na I/18 medzi Vrutkami a Martinom vyssia ako na D1 aj z dovodu, ze doprava medzi ZA - MT nebude moct dialnicu vyuzit a cast dopravy smeruje v trase ZA - TR, kde tiez D1 DS-MT nema zmysel. Tam sa moze stat, ze na dialnici bude len okolo 45% dopravy (cca 14 tisic v roku 2015) a na I/18 zostane okolo 55%.
robertko, teraz si trafil presne do osieho hniezda, tak sa priprav na lavinu pseudoargumentov. Samozrejme, existuje hromada rieseni skapacitnenia Strecna za normalne peniaze, a je uplne psycho stavat tunel tam, kde existuje povrchove riesenie. To ale tu pritomni hejslovaci v ziadnom pripade nechcu pripustit. Megalomansky sa uz postavil zvysok D1 BA-ZA (pripomenme si Povazsku Bystricu), tak preco by sa malo prave tu setrit? Najdlhsi tunel, najvacsie predrazenie, vsetci sa im na to mame skladat, a samozrejme, potom prejazd zadarmo - tak rozmysla parazit. Uz od cias PPP hovorim, ked je to take potrebne a vynosne, nech stat vyhlasi na Visnove (alebo na R1 BB-RK, alebo na D4) normalne PPP, a nech si potom ti, ktori to tak velmi potrebuju, kludne platia za prejazd a z toho nech sa to splaca (pokial viem, aj v Rakusku sa za prejazd tunelmi priplaca aj ked ma clovek nalepku). A stat nech slusne rozsiri I/18 na styri pruhy, a kto sa chce vozit zdarma, ma rovnaku kapacitu ako na predrazenom tuneli. K tym moznostiam, co si vymenoval, treba pridat aj to, ze kde nie je ine miesto, daju sa 2 prudy pridat na most priamo nad sucasnou cestou alebo na most nad riekou. To ale hejslovacki megalomani nechcu ani pocut.
Ale nevadi, pockame este dalsich 15 rokov a mozno sa nieco zmeni. Kazdopadne, EU uz svojho casu zakazala stavat Visnove z ich penazi, kedze bola privelka koncentracia stavieb do ZA kraja (kvoli tomu sa vymyslelo prve PPP3). Teraz to formalne EU pustila, tak to zas skapina na nasich neschopakoch. A tak pekne dookola, ale rozsirit I/18, to v ziadnom pripade!!! 
ked zapocitas aj cestu II/507 ktora je dlzkou prakticky identicka, tak celkova intenzita je cca. 35.000 aut a podiel dopravy na dialnici je asi 66% cize 2:1.
lenze tam ide cesta I. triedy dost mimo a trasu RK-LM dost predlzi. navyse dialnica tam uz je desatrocia takze do starej cesty sa urcite neinvestovalo - ktovie v akom je stave, pochybujem ze je dobrou alternativou, cize uspora na dialnici moze byt odhadom az do 30-40 percent.
pri PP je zaujimave aj nieco ine. pred svitom je na dialnici len asi 13.000 aut, cize intenzita bez lokalky je slaba. este zaujimavejsie je spojenie PP-SN, dlzka porovnatelna so ZA-MT, tiez silne regionalne vazby. pri PP je pomer az 53:47, pri janovciach je to stale 66:34. na jednej strane je sice dialnica obchadzka o 3 km, na druhej strane vsak stara cesta ide cez 4 obce.
a to je prave argument preco bude prejazd starou cestou dobrou alternativou. takze 2:1 aj pri sucasnych smiesnych poplatkoch. samozrejme socializmus raz musi skoncit aj na dialniciach, s mytom do 3,5 ton ocakavam pomer pol na pol. 15-20.000 intenzita v tunely za 30 mil. za km je samozrejme neakceptovatelne malo a dokazuje to ekonomicku nenavratnost.
intenzita medzi vrutkami a MT ma netrapi, ds-tur je tak lacny usek ze bude v pohode navratny aj keby na dialnici jazdilo menej ako polovica aut. s takymito usekmi nemam ziadny problem.
II/507 je paralelna, prejazd nad 11t zakazany, uzka, prejazd cez 5 obci, pri ceste z Kysuc do BY sice kratsia o 1 km (5%) oproti I/18, pre trasu od MT je I/18 kratsia, pre trasu od Rajca je tiez I/18 kratsia. II/507 je iba alternativa v pripade neprejazdnosti I/18. Tych 8 obci s 15 tisic obyvatelmi, ktore tam su tam na II/507 medzi ZA a BY napojene, tych 4-6 tisic voz./24h generuju takmer sami. Len od Velkeho Rovneho tam smeruje po II/541 k II/507 3232 v./24h.
Cize I/18 alternativou RK-LM nemoze byt, ale uzka II/507 ZA-BY si myslis, ze alternativou k D1 je. I/18 je na RK-LM oproti I/18+D1 dlhsia o 17%, casovo 6 minut (24%).
13 tisic je slaba intenzita, no nie je to nic extra, uznavam. Ale ako potom oznacis intenzitu na nespoplatnenej R2 pri Tornali 4561 v./24h?
PP-LE po terajsej D1 je obchadzka, kde navyse chyba dialnica. Ked sa otvori D1 Janovce - Levoca, dostane vacsi zmysel aj D1 Janovce - PP pretoze to nebude 11 km po dialnici, ale 20 km po dialnici, pricom dlzka “obchadzky” oproti I/18 zostane zachovana.
Intenzita je dolezita, ale na vypocet IRR nestaci, a ked sa niekde skrati trasa pre viac ako 10 tisic v/24h o 8 km(z 33 na 25 km), cas o 15 min, klesne pocet nehod a mrtvych na stvrtinu alebo este na menej, tak to je ekonomicky zaujimave. Samozrejme pre dalsich 15-20 tisic vozidiel bude tiez casovva uspora, ale nizsia.
OK, bud su obe alebo ani jedna, chcel som “zostrelit” tvoj argument a podarilo sa mi. 
takze porovname kusok akozerychlostnej cesty v poloprofile postavenej kvoli bodovej zavade so suvislou dialnicou ktora sama generuje intenzity ? silne nekorektne… tornala bola pritom lacna, soroska bude ovela drahsia a branisko bolo tiez drahe. ale to su vsetko bodove zavady…
lenze ja som pisal o SN ktore je vacsie a dolezitejsie mesto ako LE teda generuje viac premavky. uplne logicky ked branisko alebo ozdany ci figa kde je stara cesta uplne katastrofalna a lokalna doprava dokazu prebrat nieco cez 80 % aut tak ako moze prebrat dialnica vyse 70 % tam kde ovela lepsia stara cesta a vela lokalky.
to je zase ucelova interpretacia, o 8 km sa to skrati vdaka useku ll-hp kde ale budu nizsie intenzity, preto treba pocitat navratnost pre celu hp-ll-ds, to je to comu sa branis lebo vies ze to nevychadza dobre, priemerna cena do 35 mil za km a priemerna intenzita do 20.000. velmi slabe. takyto pomer dokaze spravit kopa menej potrebnych usekov na R-kach…
Urcite nie. O tom, ze I/18 je paralelna nieto pochyb, ale II/507 ZA-BY je len velmi biedna nahrada v case nudze.
Neporovnavam useky, ale pytam sa na oznacenie pre intenzitu pod 5 tisic, ked 13 tisic je slaba intenzita.
SN zrejme generuje viac ako LE, ale zatial je to pre obe do PP po D1 obchadzka. Kym pre LE sa to zlepsi, pre SN to do PP zostane rovnako nevyhodne ist po D1. Cize pomer D1 k I/18 sa po dostavani D1 po LE trochu zlepsi v prospech D1 vdaka LE.
Branisko - na D1 93.6%, na I/18 6.4% celkovej intenzity
Dokonca 93.67% na D1 a 6.32% na I/18 je medzi Vychodnou a Vazcom.
vidim ze mas problem dat do kontextu viac ako jeden prispevok dozadu…takze ked II/507 nie je dobry priklad tak veru nie je ani I/18 medzi LM a RK.
pre dvojpruhovu cestu je normalne mat 5.000 intenzitu, len ci je normalna 13.000 intenzita pre dialnicu D26,5 je otazne…a samozrejme mam stale vyhrady k posobu scitania dopravy lebo sa robi pocas spicky a nie cely den. to nahrava usekom s velkou lokalkou pricom skutocne priemerne denne hodnoty by boli ine.
a dovod je malo lokalky…vies co by bol dobry priklad…svinia-presov, zapad. nepozname intenzitu na dialnici, iba na I/18 - 5.468 voz/den. aby si mal 75% podiel na dialnici by bolo treba na nej mat 16.404 voz/den. vzhladom na to ze na predchadzajucom useku bola intenzita 10.512 aut/den je to tazko predstavitelne.
ale v zasade ked pocitam ze z predpokladanych 35.000 voz. medzi vrutkami a ZA bude 66% alebo 75% na dialnici tak je to rozdiel 3.000 aut. problem je ten ze bez hp-ll by bol podiel na dialnici nizsi a druhej strane hp-ll bude intenzita tak ci tak nizsia ako na ll-ds. a preto ma cely usek hp-ll-ds slabu navratnost. ak to porovnam s usekom R2 zvolen, vychod-pstrusa-krivan kde je predpoklad v 2020 asi 20.000 voz denne, pricom 66-75% je 13-15.000 aut na R2 s priemernou cenou do 15 mil/km tak nie je o com.
D1 by na aspon takuto navratnost potrebovala asi 40.000 intenzitu na ds-ll a 20.000 intenztu na ll-hp.
Taky problem urcite nemam. To sa mozeme natahovat aj do Vianoc a vysledok bude jedna velka nula. Trvam na svojom.
Pokial je pre polprofil normalne 5 tisic, tak urcite je 13 tisic normalne pre plny profil.
V oblastiach s nizsimi intenzitami je 13-15 tisic na dialnici normalne (D1 LM - PP,zapad). To ale nikde na D1 BA-ZA momentalne nie je. Tam som nasiel hodnoty v TN a ZA kraji 22315 po 33901.
Voci vypoctu intenzity mam tiez vyhrady. Tie casy problem nie su, lebo sa scitava v roznych hodinach dna, od rana do vecera. Mne vadi, ze sa kamion zaratava do celkovej intenzity ako 1 vozidlo.
Neviem odkial mas tie cisla. Usek D1 Svinia - Presov bol otvoreny v juni 2010. Na useku(00140) zapadne na I/18 bolo 14356 v./24h, na I/18 paralelne s dialnicou 7128 (00150) - to moze byt skreslene, lebo je v tom scitanie, ked nebola D1 v prevadzke, a vychodne od D1 (00163) na I/18 22583 v./24h. Cize ten sucet I/18 a D1 by mal byt medzi 14356 a 22583. Moj odhad je okolo 17 tisic, z toho okolo 4-5 tisic na I/18.
Len porovnavaj porovnatelne useky. Teda narocne na D1 s narocnymi na R2. A teda mozes porovnavat navratnost Sorosky s Visnovym, alebo Krivan - Lovinobana s HP-LL, ale nie bezny usek na R2 s najtazsim na D1. A podla NDS planovany 2572 m tunel Plesivec asi tiez dobre nevyjde, ked je tam intenzita 5691 v./24h.
Kde zoberies na Sorosku (podla NDS 4650 m) prislusnu intenzitu k Visnovemu (7460 m podla NDS). Teda Soroska 62% intenzity Visnoveho, podla dlzky tunela.
Porovnaj D1 Hubova-Ivachnova za 227.26 mil.E bez DPH (14.9 mil.E/km) D26,5 s 2 km tunelom s R2 Pstrusa-Krivan 178 mil.E bez DPH(17.15 mil.E/km).
poloprofil je len lepsia cesta I. tr. najma ked ide o izolovany obchvat, ako RC sa to pocita preto aby statistiky o pocte D/RC vyzerali lepsie. potom daju do medii ze postavilo sa tolko a tolko km DIALNIC. taketo prelozky sa nestavaju kvoli intenzitam, kdezto kriteria na intenzity na D26,5 by nemali byt take benevoletne ako su. pokial 2 pruhy uz nestacia tak samozrejme treba 4 pruhy ale uplne staci R24,5, pre D26,5 by som stanovil podmienku - intenzita min. 50% kapacity HNED v roku spustenia.
rozne ? nedela poobede 3x piatok poobede 2x, stvrtok poobede 2x…naozaj “reprezentativne”… preco sa nerata cely den od 00:00 do 24:00. realne strecno urcite nema 25.500 PRIEMERNU DENNU intenzitu.
ssc.sk/sk/Rozvoj-cestnej-sie … u-2005.ssc
mas pravdu, 5468 boli len osobaky…aspon vidis ze do mapy su vyznacene aj osobne aj a nakladne zvlast. 4-5.000 by bola asi 1/4 dopravy na I/18 a 5.600 by bola uz tretina…
narocne na D1 s narocnymi na R2…a to uz preco ? urcite nie je porovnatelna sucast suvislej dialnica alebo desiatky km dlhy usek s prelozkou kvoli bodovej zavade. niektore useky su administrativne predelene hoci skutocny vyznam maju ked su cele, aj hubova-ivachnova mohla byt postavena z dvoch casti a tiez by som mohol vytahovat tu drahsiu cast…inac proti hubova-ivachnova nemam nic, vychadza porovnatelne s zvolen-krivan a urcite lepsie ako hp-ds.
- sorosku porovnavam s braniskom, to ze sa branisko postavilo skor je OK, ale soroska mala byt tiez do 2010, cize juh utrpel
- usek hp-ll-ds pri ZA s usekom pri ZV-krivan, R2 vychadza lepsie
- hranicne R4 KE-milhost a D3 svrcinovec-skalite, R4 vychadza lepsie, mozno radovo lepsie
na juhu vlastne nic ine nema zmysel rozoberat, hoci dalsie bodove zavady si pytaju riesenie, alebo taka R7 na samorin by urcite vysla dobre. na severe mame okrem hp-ds a svrcinovec-skalite v tendri este D3 strazov-brodno, kt. tiez vychadza velmi zle. ked nieco vychadza zle na severe tak sa pridaju ocakavane intenzity, cista politika.
To je uplny nezmysel a bolo by to velmi kratkozrake. Za 10 rokov na niektorych usekoch dialnic narastla intenzita viac ako 2-nasobne. To by znamenalo, ze po 10 rokoch prevadzky by bola dialnica pretazena. Ale dialnice sa stavaju s vyhladom na 30 a viac rokov. Mali by kapacitne tych 30 rokov vydrzat.
V spicke prechadza usekmi, v ktorych je vyrazna spicka az 10% priemernej dennej intenzity za hodinu. Realne na takych usekoch, aj ked su tam siroke cesty uz okolo 15 tisic v./24h prinasa vyznamne obmedzenia a problemy. Odmietas D/RC tam, kde su intenzity 15-35 tisic v./24h s vysokym podielom nakladnej dopravy a presadzujes polprofil RC tam kde je 5-8 tisic v./24h s nizsim podielom nakladnej dopravy.
Ked zaratam nakladne vozidlo za 2 nasobok osobneho ako sa v mnohych statoch pocita (niekde je tazke nakl.voz. az 3.5 x osobne), tak napr. pod Strecnom to bude 32247 jedn.v./24h, kym Krivan - Lovinobana len 11927 jedn.v/24h.
Takze ideme porovnavat lahke na D1 s tazkymi na R2?
Cize to co vychadza na severe dobre, to sa akosi prehliadne, a to co vychadza horsie sa bude porovnavat s beznymi alebo lahkymi usekmi na R2? Logika nehrozi , vsak?
ale to s tym nema nic spolocne. kapacitne nie je velky rozdiel medzi dialnicou a npr. R24,5. naco je ale dialnicny komfort pre 15.000 intenzitu ? a su useky na severnej dialnici ktore jestvuju desiatky rokov a veru su ledva vytazene na polovicu.
mne je jedno ci poloprofil alebo prelozka. podla mna tie prelozky -a nielen na juhu- su dolezitejsie ako megalomanske dialnicne tunely.
to co vychadza na severe dobre som pochvalil, lenze ja som kriticky zalozeny a nie ovca, takze viac kritizujem. oviec je tu aj tak dost.
Páči sa mi, ako tu pán Devil zaujímavo argumentuje, ako keby cez Strečno moc často nejazdil. Akosi mi to nejde do hlavy. Skúsim naznačiť niekoľko bodov:
- Prečo, keď idem na južné Slovensko sa mi cesty zdajú prázdne?
- Prečo sa napríklad jeden človek z Komárna divil, prečo sú u nás (Martin, Žilina) stále také plné cesty.
- Nikto z tých, ktorých poznám by nič nemal proti tomu, aby sa nestaval na úseku DS-TUR len obchvat Vrútok a Sučian v parametroch cesty 1. triedy, niečo ako v ČR cesta I/50. Ale keď už je naplánovaná diaľnica, už s tým nič nespravíme, iná cesta sa tam nezmestí, dá sa to viesť len v trase diaľnice. A čo sa týka Strečnianskej úžiny, bolo to tu mockrát preberané, či je možnosť iného trasovania.
- Stáva sa Vám u Vás často, že keď chcete vyjsť na hlavnú cestu (u mňa je to 1/18 vo Vrútkach), že čakáte viac ako 30 sekúnd? Kým nepremaľovali pripájacie pruhy pre pripájanie z vedľajších ciest bolo to aj horšie. Len teraz naučiť vodičov na čo tie pruhy sú.
- Je tu ešte jeden moment na ktorý sa zabúda - tranzit do ČR. Keď na začiatku prázdnin vo Vrútkach kolabuje doprava, každé 4-té vozidlo je z ČR (napríklad Strečno-Vrútky, cca 15 km, za 50 min, bez nehody - vlastná skúsenosť). Prečo len tie Tatry nie sú pri Rožňave, nech to kolabuje inde . Medzi nami, možno by stálo za to pozrieť si, kadiaľ tí češi chodia. Ak nejdú vyslovene na juh, nemajú dôvod ísť cez BA, podľa mojej skúsenosti je to Drietoma, Makov, Svrčinovec, neviem v akom poradí. Ja sám na cestu do Prahy volím Drietomu, na Olomouc Makov a na Ostravu a F-M Svrčinovec. Ono z Brna do BA je síce diaľnica, ale ide sa severo-južným smerom, takže je to naozaj len pre cestu do BA a okolia. A na cestu do BB/ZV a ďalej ak prejdú cez Makov a Svrčinovec majú aj češi bližšie cez ZA a MT (a rýchlejšie).
- Aby ste si nemysleli, že len kritizujem, naozaj by podľa mňa stačilo postaviť cesty 1. triedy mimo obcí v kategórii C 11,5 s úrovňovými križovatkami s odbočovacími a pripájacími pruhmi, prídavný pruh v stúpaniach a máme za menej peňazí viac vyriešené (ako príklad nech nám slúži I/50 v ČR). A čo sa týka Strečna - uvedomme si, že už v ČSSR sa medzi väčšími sídlami vo vzdialenosti cca do 30 km staval štvorpruh (PO-KE, BB-ZV), len ZA - MT akosi nič.
- Logika pri výstavbe občas kríva, bohužiaľ aj jednoducho napraviteľné chyby, resp. nedostatky zistené pri prevádzke sa neodstraňujú. Neviem ako u Vás, ale napríklad v Martine uvediem 2 príklady: prieťah mestom po 1/65 - v úseku kde je už dvojpruh, posledná úrovňová križovatkav meste, pri jazde v smere MT-BB - odbočenie do obce Bystrička v pravo má odbočovací pruh. Ale viac áut odbočuje vľavo. A naozaj nie je príjemný zážitok, keď idete v odbočovacom pruhu, lebo idete odbočiť doprava a natlačí sa tam na Vás kamión, lebo v pruhu rovno stojí auto, ktoré odbočuje vľavo a dáva prednosť. Naozaj by bolo bezpečnejšie mať odbočovací pruh vľavo. Druhý príklad je okružná križovatka v m.č. Košúty - na štvorpruhu v parametroch ktoré nie sú ani na dvojpruh. A môj názor je, že bodové závady takéhoto druhu sú nebezpečné a treba ich riešiť spolu s obchvatmi, stúpacími pruhmi a pod. ako som uviedol vyššie a boli by rýchlejšie a bezpečnejšie cesty za menej peňazí. Lenže psí hlas do neba nedôjde a kompetentní potrebujú mať veľké peniaze inde, lebo % z viac je viac.
bezne ale urcite nie je 25% aut z ciech.
To sa da pomenovat jedinym slovom - zavist. Hoci, kedze sa vystavba donekonecna odklada, nie je vobec co zavidiet. Ale je to taka typicka vlastnost mnohych Slovakov
Bežne nie, v bežnej premávke by som to odhadol na 5%, po vylúčetní značiek MT TR ZA a KM to bude možno do 25%, prázdniny sú extrém. Ale častejšie tu vidím ŠPZ z ČR, ako napríklad z našich okresov MI, SO, RV, RA, PT, DT, TV, VT, HE a pod. dokonca častejšie ako ZH, BB, ZV, PO, sú to najmä moravské značky (T, M, B) ale dosť je aj pražákov a stredočechov (A, S). A toto určite nie je lokálka, ale tranzit. Aby som nezabudol, bavím sa teraz o osobných automobiloch a poliakov neberiem do úvahy.
Medzi nami, aj nám trochu pomohla R1, dosť áut teraz odbočí v RK na BB, ale už je ten efekt zase v háji z dôvodu “prirodzených prírastkov”.
Inak včera bola zase výborná ukážka, ako to vyzerá pri nehode v Strečne. Vzhľadom na to, že nie je reálna obchádzková trasa, všetko stojí na Vrútkach, kde 1/4 územia mesta je odstavená, lebo na to, aby sa niekam dostali musia vyjsť na I/18. Ak sa nemá postaviť iná cesta hocijakého typu (alebo rozšírenie existujúcej na štvorpruh), za chvíľu budeme musieť zaviesť skúšky spôsobilosti pre prejazd Strečnom, aby doprava nekolabovala 
.
ja nikomu neberiem obchvat vrutok, ale dovodom plnej cesty vseobecne nie je tranzit z ciech, ani z vychodu ci stredu a ani tatry. sviatky ci piatok poobede su plne cesty vsade. a este nieco, za BA smerom na kuty vidim plejadu zahranicnych evc, okrem strednej europy aj balkan, zapadna europa. na E50 cesi, poliaci a to je asi tak vsetko…
Máte pravdu. Všade treba niečo riešiť. Najhoršie je, že obchvaty, úpravy križovatiek na existujúcich cestách a opravy povrchov, resp. odstraňovanie bodových závad by priniesli všade za menej peňazí viac okamžitého osohu, podľa predpokladu, že lepší obchvat v parametroch cesty prvej triedy v hrsti ako diaľnica na papieri. Ja mám aspoň reálnu nádej, že o rok pri podobnej nehode v Strečne budú stáť autá na diaľnici a Vrútky budú prejazdné. A to, že sa to stalo v piatok, nie je o nič horšie ako v iné dni. Tá hustota premávky počas dňa je tu zhruba rovnaká, v piatok sa to zahusťuje až poobede (resp. v nedeľu). Ale ten kúsok diaľnice DS-TUR čo tu bude mi veľmi pomôže, aj keď po ňom moc nebudem jazdiť (predĺženie zvyčajnej trasy).
Tych ceskych turistov byva riadne vela, predovsetkym cez prazdniny, ci uz v Malej Fatre, Velkej Fatre, Tatrach, Raji a v drvivej vacsine prichadzaju autami.
Zariadenia cestovného ruchu ubytovali v roku 2013 v Žilinskom kraji 819.016 návštevníkov, Ku koncu decembra 2013 poskytovalo v Žilinskom kraji služby 882 ubytovacích zariadení s kapacitou 34.690 lôžok.
Počet prenocovaní v Žilinskom kraji podľa neho dosiahol v roku 2013 podiel 20,9 % na celkovom počte prenocovaní návštevníkov SR, čo bolo najviac v rámci Slovenska. Na druhom mieste bol Prešovský kraj (19,6 %) a na treťom Bratislavský kraj (19 %).
turieconline.sk/region/item/ … upol-o-8-2
A kolko ich bolo ubytovanych v sukromi mozno len odhadovat, zvlast na Orave.