Oficialne stranky o norskej dialnicnej sieti:
Statens vegvesen: vegvesen.no/
Chapem, ze po norsky asi nevie kazdy z nas (ja urcite nie 
) a tak som si dovolil trochu viac konkretne po anglicky s niekolkymi links:
Projekt PPP v Norsku (jeden z troch):
PPP Project E39 Klett-Bårdshaug:
The first PPP-road in Norway is now opened:
vegvesen.no/SVVvedlegg/OPS_E39_EN,0.pdf
Malokto realne klikne len tak na stranku o ktorej vopred vie, ze jej nerozumie a potom musi hladat a hladat. Tak som to trochu zlahcil, uz je to len na vas. 
Vo fotogalérii sú zábery z nórskych diaľníc:
Premávka na E6 Oslo-hranica so Švédskom (Goteborg):
http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=934
Novootvorený úsek na E39 (sever Nórska) Klett - Bardshaug:
http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=936
Panoramatické zábery:
Oslo-Lillehammer:
http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=935
Sever Nórska:
http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=930
Záber, na ktorom je zaujímavé ohraničenie diaľnice za odstavovacím pruhom:
http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=937
Diaľničné križovania:
U nás bývajú rovné /pravouhlé/ nadjazdy, v Nórsku sa stavajú aj oblúkovité:
http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=932
Obdočovací pruh je spočiatku mierne rozšírený, časté sú kruhové objazdy pri diaľničných križovatkách:
http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=931
Tunely (V Nórsku je ich podstatne viac):
http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=933
Norsko ma dnes cca. 4,5 mil. obyvatelov. Je to krasna krajina s krasnou prirodou a je to velmi vyspela krajina. A bohata krajina. Zelezna ruda, zemny plyn a hlavne ropa - najvacsi vyvozca ropy z celej Europy (okrem Ruska) a 3. najvacsi vyvozca ropy na svete (po zaratani firiem z Norska), 1. je Saudska Arabia, 2. je Rusko.
Norsko dokaze stale vsetko bez problemov financovat, planovat a riadit. Aj ked klesaju zasoby ropy a zemneho plynu v Norsku a Severnom mori tak Nori investuju v Rusku a inych statoch sveta.
Pisem o rope pretoze Norsko ma jeden fond ktory existuje cca. 50 rokov a Norsko do neho vklada takmer vsetky zisky z predaja ropy. A dalej tieto peniaze investuje do dlhopisov a akci roznych firiem. Dnes je hodnota tohoto fondu cca. 200 mld. USD. V r. 2003 boli uvahy ze to je suma cca. 100 mld. norskych korun - Norsko tuto spravu o 200 mld. USD zverejnili 1. krat v histori. A su to peniaze pre dalsie generacie.
Z ropy sa ale financuju aj infrastrukturalne projekty. Norsko nie je clenom EU pre fakt ze nevyhovovali kvoty v rybolove. Podobne je na tom aj Island - neobmedzena energia a rybolov. Norsko je najhornatejsi stat Europy, 2. je Albansko a 3. je Grecko.
Pridávam ešte dve linky - obe v angličtine:
http://www.autopass.no/om_autopass/english.stm - informácie o platených úsekoch nórskych diaľníc a ciest - väčšina platených úsekov má elektronický výber mýta a
http://www.visveg.no/norguide - podrobný nórsky routenplanner
Tu je odkaz na webkamery z cestnej siete v Nórsku. 
Najdlhší cestný tunel na svete je nórsky Laerdal s dĺžkou 21km.
Informácie v angličtine sú na linke:
http://www.bergen-guide.com/538.htm
Nórksa E69 prechádza popri Severnom mori až k severnému polárnemu kruhu - Nordkap. Jej dĺžka je niekoľko tisíc kilometrov.
Tu je niekoľko záberov 
To sú losy alebo soby 
Myslím, že losy, ale nie som si istý.
Inak, je v Kanade cez Severozápadné teritóriá, prípadne do Yukonu súvislý cestný úsek z juhu krajiny?
Áno sú tam priame cestné spojenia:
Do Yukonu je napojenie na Britskú Columbiu (BC) (2) a Aljašku (2)
Do SZ teritórii je priame spojenie z BC (1) a aj z Alberty (1)
Jedine teritórium Nunavut nemá priame cestné spojenie na zvyšok Kanady.
Ide o nové teritórium a prísne zákony k životnému prostrediu.
Podle mého to jsou jeleni cariboo (obývající v Kanadě a na Aljašse podobné biotopy jako evropští sobi).
hm, su to sobi
predpokladam, ze cariboo v Europe volne neziju
losy maju siroke parohy, par som ich v Norsku videl
Stavebníctvo:
V průběhu roku 2005 byla zahájena výstavba 31 608 nových domů určených k bydlení. Současně bylo v tomto roce dokončeno 28 853 domů, jejichž výstavba byla zahájena v minulých létech. Ve srovnání s rokem 2004 to znamená nárůst ve výši 5,4% v počtu zahájených domů a cca 22% v počtu domů dokončených.
Stavebnictví je svým charakterem v rámci ekonomiky země na rozhraní mezi službami a sekundárním sektorem tvorby HDP, kde je statisticky evidováno. Podle posledních publikovaných údajů vyvíjelo stavební aktivity 37 055 stavebních firem, ve kterých bylo zaměstnáno více než 140 000 pracovníků. Podíl tohoto sektoru na tvorbě HDP byl 4,0%.
Doprava:
Geografické podmínky země předurčují osídlení, průmysl i s nimi spojenou specifiku dopravní sítě. Železniční síť (podle posledních publikovaných údajů celková délka 4 077 km, z toho 2 518 km elektrifikováno) je limitována podmínkami - nesmírně rozlehlá země s nízkou hustotou obyvatelstva a průmyslu, obtížně prostupný terén, vysoké náklady na tunelářské práce, vysoké provozní náklady.
Rozvinuta je letecká doprava a to jak tuzemská, kde tři letecké společnosti kompenzují rozlehlost země a častou nesjízdnost některých silnic v zimě, tak mezinárodní, kde Norsko je jedním z hlavních podílníků společné letecké společnosti skandinávských zemí SAS. Civilních letišť je v zemi více než 100, z toho cca 65 se zpevněnou přistávací dráhou. V letecké dopravě je zaměstnáno více než 15 000 osob.
Silniční síť se v posledních letech intenzivně modernizuje s respektem k životnímu prostředí a k potřebám dopravy. Země má cca přes 300 km silnic dálničního typu (v okolí hlavního města resp. velkých měst), což je dáno nízkou hustotou obyvatel a tím i provozu. V horských oblastech, zejména na západním pobřeží, jsou velkoryse budovány nové silniční a podmořské tunely zpřístupňující oblasti vnitrozemí a největší ostrovy. Celková délka silniční sítě je 92 513 km, z toho více než 66 000 km se zpevněným povrchem (více než 18 200 mostů).
Norsko má historicky jednu z největších obchodních námořních flotil (5. největší velmoc), která měla podle posledních publikovaných údajů k disposici cca 1 600 lodí s tonáží větší než 35 milionů GT.
Nórsko má max. povolenú rýchlosť na diaľnici 90, na ceste pre motorové vozidlá 90, mimo mesta 80, v obci 50. Šoférovať môžete s 0,2 promile alkoholu v krvi.
Infraštruktúrny program pre Oslo je vykonávaný na základe tzv. Oslo pakketu 2, ktorého realizácia sa začala v roku 2002 a bude ukončená v roku 2012. Jedná sa ale skôr o autobusovú a železničnú dopravu. Hlavné ťahy z Osla na západ a východ boli ukončené prevažne v rokoch 1986-1991, v rámci projektu Oslo pakket 1.
http://www.oslopakke2.no/template=forside;/
V Osle sa ale v rámci diaľničného programu buduje napr. podmorský tunel pod úplne novou štvrťou Bjorkvika:
http://www.vegvesen.no/region_ost/prosjekter/bjorvika/images/Oversiktsbilde_mHotspots.gif
Alebo opravy a montáž technického vybavenia do starších tunelov, napr. Fýestningstunel, ktorý bol dostavaný v roku 1990:
alebo Slottsparktunnel:
http://www.vegvesen.no/region_ost/prosjekter/slottsparktunnelen/hovedside.stm
prípadne Larentunel /1200m/, alebo Akertunel /320 m/:
http://www.vegvesen.no/region_ost/prosjekter/nyulven_sinsen/index.stm
Oslo má tri diaľničné okruhy Ring1, Ring2 a Ring3. Pre lepšiu orientáciu je tu mapa hlavných ťahov v meste:
http://www.supertravelnet.com/map/index.php?serviceno=62&taps=&country=229_5090_7
Rozsiahle zábery z nórskych ciest, diaľníc, mostov, tunelov a vôbec z celého Nórska sú na tejto linke:
http://nexus.fizyka.amu.edu.pl/digital/2007-07..Norwegia/
No a podľa údajov z témy o nórskych diaľniciach majú títo Severania približne 270 km diaľníc a 60 km dvojpruhových rýchlostných ciest. V roku 2010 by sa sieť diaľníc mala rozšíriť o ďalších približne 90 km, v roku 2015 o ca. 200 km.
Jeden z dôležitých komunikačných ťahov v Nórsku je E6. E6 je z Osla k švédskym hraniciam čiastočne štvorpurhová, čiastočne dvojpruhová, či trojpruhová. Na dvojpruhových úsekoch sú ale prakticky všetky križovatky mimoúrovňové a je potrebné len dostavať druhý pruh, aby komunikácia s 10-17000 vozidiel za 24 hodín dostala potrebné diaľničné parametre. E6 od Osla pokračuje ďalej na Lillehammer až na sever. V tomto príspevku sa venujem jedným z najvyťaženejších úsekov nórskej E6, úseku od Osla k mostu Svinesundsbro /hranice so Švédskom/. Dĺžka E6 od Svinesundsbro do Osla je 200 km.
Územiami nórskych krajov nasledovne:
· Akershus: 113,8 km
· Oslo: 24,3 km
· Østfold: 63 km
Mapa celého 200km úseku.
Spolu 63 km diaľnice cez kraj Østfold od švédskych hraníc po hranice kraja Akershus je rozdelených na 7 úsekov:
Most Svinesund /Svinesundbro/ Prejazd cez most je spoplatnený, mýto činí 20 nórskych korún za osobné auto a 100 za nákjladné auto nad 3,5 tony. V roku 2005 bol odovzdaný ako súčasť diaľnice E6 Oslo-Goteborg. Nahradil, resp. doplnil starý most, ktorý kapacitne už dávno nepostačoval.
Ďalšie úseky v kraji Østfold sú nasledovné:
Svineskogen-Arum, plán odovzdania 2008, foto z výstavby:
Arum-Alvin, vo výstavbe, plán odovzdania 2008
Alvin-Åsgård, vo výstavbe, plán odovzdania 2008
Foto z výstavby, resp. fotomontáže:
Odovzdané úseky:
Åsgård – Halmstad – 4pruhová diaľnica, odovzdaná v roku 2004
Halmstad – Patterød – 4pruhová diaľnica, odovzdaná v roku 2004
Patterød - hranica Akershus - 4pruhová diaľnica, odovzdaná v roku 2003
V Akerhuse E6 pokračuje ďalšími úsekmi:
Gardermoen-Biri 110 km /dvojpruhová, resp. trojpruhová RC s parametrami diaľnice, výstavba, resp. plán dobudovania na 4pruh/,
Dvoj, resp. trojpruhové úseky:
Hovinmoen-Dal
Minnesund-Skaberud
Skaberud-Kolomen
Śtvorpruhové úseky /pri hranici s krajom hlavného mesta Oslo/:
Dal-Minnesund
Kolomen-Moelv štvorpruh 43 km:
Moelv-Biri
Úsek Skaberud-Kolomen je vo výstavbe, odovzdanie 1.11. 2009:
Najnáročnejšie úseky /vo výstavbe/ na E6 Oslo-Svinesundsbru sú úseky Vinterbro a most Sanesund.
Úsek Vinterbro, vrátane tunela s dĺžkou 3,6 km, je vo výstavbe, začiatok výstavby v septembri tohto roku, plánované odovzdanie 09.09.2009.
1528m dlhý most Sanesund, postavený v sedemdesiatych rokoch. V roku 2005 sa ale začala výstvaba nového diaľničného mosta Sanesund s plánovaným ukončením v roku 2008.
Pripájam ešte jedno zaujímavé provnanie. Po otvorení starého mosta Svinesund v roku 1946 ním prešlo 6 300 vozidiel za rok. Teraz novým mostom prechádza každodenne 15 000 vozidiel každý deň.