Europa - Norsko - Norway

Nórsko začiatkom februára otvorilo nový úsek na E18 Kopstadt-Guli. Je to pokračovanie E18 južne od Osla. E18 vedie z Osla, resp. z hraníc zo Švédskom pozdĺž pobrežia Severného mora sa postupne prebudováva na diaľnicu/RC. Na nórskom území končí v Kristianstade, kde je jej pokračovaním E39. Nachádza sa tu aj jeden z najdlhších nórskych mostov Drammenbru.

Z minuloročných nových úsekov je najvýznamnejšie pevné prepojenie súostrvia Lofoty s nórskou pevninou v dĺžke 80 km.
Mapy, vizualizácie sú na linke: :arrow_right:
vegprosjekt.info/lofast/lofast.html

Prdávam ešte článok o PPP projektoch v Nórsku:

Zdroj: Economia - Ekonom

Najhlbším tunelom je odteraz Eiksundtunnel, prebiehajúci 287m pod morskou hladinou, prekonal tak rovnako nórsky rekord tunelu pri Bergene s hĺbkou 264m. Nový 8 km tunel je súčasťou 14km prepojenia, celkové náklady boli 122 miliónov Euro. Nachádza sa v kraji Møre og Romsdal a je súčaťou E39. A pravdepodobne tento rekord nebude mať dlhé trvanie, pretože v príprave je výstavba ďalšieho tunela, ktorý bude prebiehať v hĺbke viac ako 300m pod hladinou mora.

Mal som tú česť byť posledný týždeň v Nórsku. Tak len doplním pár informácií, aké tu ešte nie sú. :arrow_right:

Nórsko má dosť málo diaľnic. Je to pár 100 km, aj keď vo výstavbe je okolo 140 km, ale aj to sa skôr jedná o prestavbu viacpruhových ciest. Viacpruhových ciest je dosť vo väčších mestách a v okolí Osla. Na diaľniciach sa aj tak jazdí väčšinou len 90 km/h, málokde je povolených 100-120 km/h, pravidelne je umiestnená informácia o úseku, kde sa aj meria. Existujú záchytné miesta, kde sa vážia kamióny, ale aj autobusy a kde sa kontroluje technický stav osobných áut. Ak je podozrenie na zlý technický stav, polícia vám zhrabne doklady a zakáže jazdu autom ďalej, potom už sa dá auto len odtiahnuť do servisu.

Značná časť ciest má pri sebe dopravné značky informujúce o tom, že v zimnom období sú úseky uzatvorené. Týka sa to hlavne ciest horšej kategórie a na sever od Osla. Vždy je tam aj dodatok s textom, že prečo … napr. pre sťaženú údržbu, pre nebezpečenstvo zrútenia lavín a skalných útesov. Na cestách existuje prakticky skoro pri každej križovatke buď kruhový objazd, alebo MÚK alebo odbáčací pruh, ak tak nie je, tak obojstranne existujú značky informujúce o blízkej križovatke a nad cestou býva výstraha v podobe svetelnej signalizácie.

Domáci mi povedali, že veľa ciest a chodníkov v Osle je vyhrievaných, takže v zime je jednoduchšia údržba a zjazdnosť ciest.

Prakticky všetky cesty, ktoré som videl, aj do tých najzapadnutejších dediniek majú asfalt a dovolím si povedať, že veľkej kvality. Čo som videl je aj cestný vlak, veľmi dlhá súprava rôznych áut, ktorá frézovala vozovku a hneď za tým pokladala nový koberec a v priebehu 2 dní úsek o dĺžke cca. 20 km bol úplne nový. A takýchto opravovacích sústav som videl viac, pričom sú vo vlastníctve štátu. Stav vozoviek je veľmi dobrý a aj pri tej najmenšej nerovnosti je vopred značka a znížená rýchlosť, ale sú to také nerovnosti, ktorým sa u nás ani nikto nevenuje.

Na diaľniciach sa platí mýto. To sa ale platí aj vo vybraných tuneloch na normálnych cestách, platí sa aj za dlhšie mosty a platí sa aj za vjazdy do centier miest ako Oslo, kde konkrétne tá cena bola 30 nórskych korún pre autá do 3,5t, do najužšieho centra 45 nórskych korún.

Pri parkovaní platí zásada, že sa nemá stáť v strede križovatky v tvare T, ak nie je inak upravené, treba na križovatke vykonať STOP, lebo ako hlavná cesta je označená vždy, takže zásada pravej ruky v uličkách neplatí, ak nie je inak spravené, dávate prednosť, je to dosť chaos, keď sa nevie komu presne. Ďalej platí zásada, že sa má parkovať min. 2 metre od hydrantu, inak hrozí odtiahnutie vozidla a masná pokuta (4.250 nórskych korún). Inak vôbec za nesprávne parkovanie sa pokuta pod 800 nórskych korún nedostane.

Povolená rýchlosť v obci je 50 km/h, mimo obce 80 km/h, na diaľnici 90 km/h. Všetko je upravené značkami a tak aj v obciach je často až 30 km/h, iba na hlavných ťahoch je 70 km/h, mimo obce je bežne 60-70 km/h a na diaľnici ako som povedal, býva niekde aj 110 km/h. V pruhu pre pomalé vozidlá je 50 km/h.

V Nórsku sa nejazdí rýchlo a prednosť majú chodci. A to platí hlavne v obciach, že treba byť na maximum ohľaduplný voči iným účastníkom cestnej premávky. Množstvo ciest a hlavných ťahov je monitorovaných kamerami a existuje aj úsekové meranie.

vyhřívané chodníky a silnice - to se mi nechce věřit. Spíš tam moc nemrzne díky Golfskému proudu.

ja som bol tiež prekvapený, ale:

97% elektrickej energie sa vyrobí z vodných elektrární (politika dotácií v r. 1960-1990 pomohla budovať veľké hydroelektrárne)
3% sa vyrobia z plynových elektrární

Nóri spotrebujú len asi 11% z celkovej vyrobenej elektrickej energie. :bulb: :bulb:

a keby tam moc nemrzlo, asi by tam neboli fjordy, že ? :slight_smile:

thomas, na islande mas vyhrievanych väcsinu ciest, aj ked tam mozu plytvat energiou vdaka pocetnym termalnym pramenom.
btw, u nas mas tiez par vyhrievanych chodnikov, v poslednej dobe aj par ciest a mostov :wink:

o těch vodních el. vím, mají na to holt dobré podmínky, ale hlavně jich taky není moc na velikost území.

Fjordy vznikaly v dobách ledových, kdy bylo proudění dost jiné, teď tam mrzne míň než u nás, i když je to severněji.

no ale to sme odbehli od témy … :laughing:

Ďalší nórsky balíček na podporu ekonomiky. :arrow_right:

businessinfo.cz/cz/clanek/no … 790/51873/

V Nórsku sa nachádza spolu 22700 mostov, z ktorých bola väčšina postavených do sedemdesiatych rokov minulého storočia. Od osemdesiatych rokov sa začala výstavba podmorských tunelov. Mnohé novšie mosty sú zaujímavo architekonicky riešené. Tu je zoznam tých najdlhších.

[code]
Názov mosta dĺžka /m/ rozpätie /m/ rok ukončenia kraj

Drammen 1,892 60 1975 Buskerud
Nordhordland 1,614 172 1994 Hordaland
Sannesund 1,528 139 1978 Ostfold
Mjøsa 1,421 69 1985 Hedmark/Oppland
Gjemnessund 1,257 623 1992 Møre og Romsdal
Sotra 1,236 468 1971 Hordaland
Måløy 1,224 125 1973 Sogn og Fjordane
Sandnessund 1,220 150 1973 Troms
Gisund 1,147 143 1972 Troms
Stord 1,077 677 2000 Hordaland
Stavanger City 1,067 185 1978 Rogaland
Helgeland 1,065 425 1991 Nordland
Askøy 1,057 850 1992 Hordaland
Tromsø 1,016 80 1960 Troms
Hadsel 1,011 150 1978 Nordland
Skarnsund 1,010 530 1991 Nord-Trøndelag
Tjeldsund 1,007 290 1967 Troms[/code]

Branco: nerozumiem tej tabuľke. :unamused:

1,892 60 1975 … to sú 3 údaje a v legende máš dve (dĺžka v metroch a rok ukončenia)

Takže chápem, že 1,892 sú metre a 1975 je rok ukončenia, ale číslo 60 je čo :question: … že by snáď evidenčné číslo mostu :question:

Ćíslo 60, resp. číslo za celkovou dĺžkou mostu je span, najdlhšie rozpätie medzi piliermi mosta. Tabuľku som už upravil, dík za spresnenie.

Po moste Gjemnessudbrua som siel peso, je to uzasna stavba. Vysute mosty ponad fjordy maju pylony zvacsa blizko pri brehu, pretoze samotne fjordy su velmi hlboke a ich vystavba vo vode by tak bola asi problematicka. Vsimnite si obluk mostovky, zrejme aby tadial mohli plavat velke lode, nedaleko bola tusim hlinikaren Norsk Hydro

http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=7043
http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=7043&mode=next

Krásna stavba

Nóri stavajú diaľnicu pod hladinou vody za 47 mld. dolárov. [size=77]1564[/size]