1 lajk
Také nahradenie sa udeje samé, vďaka neviditeľnej ruke trhu, keďže cena palív bude pozvoľne rásť, ak niekedy bude hroziť ich vyčerpanie. Ale vyčerpanie fosílnych palív je tak ďaleko, že je zbytočné nad tým čo i len uvažovať. Vtedy už možno budú žiť aj inde ako na tejto planéte. 
1 lajk
Súhlasím, že násilný prechod je nešťastný, ale tu už varíš z vody aby to sedelo do hypotézy. Uhlík sa predsa energeticky zhodnocuje spaľovaním, čo uvoľnuje teplo, a nie také, ktoré malo byť v podzemí ale také ktoré sa nemalo uvoľniť nikdy, rovnako aj uhlík. Nevidím teda, že by bol menej škodlivý od jadra. Solárna energia sa dá zase vhodne umiestniť a využiť plochy, ktoré už zelené dávno nie sú - videl som prepočet niekde z ČR, že ak by polovica pozemkov, ktoré sú označnené ako strechy a nádvoria dostali solárne panely, sú prebytkoví len z toho. Veterná elektráreň, že by vysušovala vzduch som teda ešte nepočul a úprimne tá energia, ktorú veterná elektráreň odoberie z celkového prúdenia je tak minimálna a tak nízko, že nedáva ani zmysel, že by to malo mať výrazný vplyv na počasie. Určite počasie nie je kontrolované prúdením vo výške 150-300m 
Občasné zdroje bez (aj s) batériových úložísk sú nezmyslom skôr ekonomickým, ako sa nedávno vyjadril napr. CEO Shell.
K tej ďalšej správe, snáď nemôžeš myslieť vážne, že opäť ideš popierať vedecký fakt, CO2 proste teplo v atmosfére zadržuje a je to fakt, v minulosti síce prišlo CO2 až po oteplení, pretože väčšinou bolo spôsobené externe z vesmíru a veľké množstvo CO2 sa následne uvoľní napríklad z Permafrostu a iných ekosystémov, len permafrost má 2x viac CO2 ako všetky fosílne zdroje plus obrovské množstvo metánu, ktorý je horší ako CO2 a pri oteplení niekde medzi 2-3° sa hovorí o tipping point, kedy už len samotný permafrost môže živiť ďalšie oteplenie.
Opäť problém nie je absolútne číslo, ale rýchlosť zmeny.
3 lajkov
Súhlasím a ono sa to deje do istej miery stále, najmä pri ropných šokoch ako sú teraz keď nedostatok spôsobený napríklad vojenským konfliktom zvýši ceny. Napríklad predaje EV sa viac ako zdvojnásobili od začiatku Iránskeho konfliktu.
Aktuálne zdroje hovoria o cca 50-60 rokoch na ropu a plyn, problém je ale vždy skôr rýchlosť akou sa dá surovina vyťažiť a prepraviť. Som skeptický aj čo sa týka pozvoľného stúpania cien, nakoľko toto sú suroviny kde cenové výkyvy sú skôr skokové a do veľkej miery ovládané autokratistickými režimami, teda mám pochybnosti o presnosti zdrojov a je tam reálny náhly výpadok.
2 lajkov
Jonathan, ty si uvedomujes, ze nad tym tvojim videom este existuje zopar urovni fyziky ktorej evidentne nerozumies? Vo videu zaujato a s evidentnym umyslom zavadzat ludi pouzili infra senzor na specifickej vlnovej dlzke ktora je pohlcovana CO2. V realnom svete sa vacsina absorbovanych vlnovych dlzok pre CO2 kryje s absorpcioi vodnej pary. Co jednoducho znamena, ze tepelne ziarenie je zachytene vodnou paro vo vzduchu, ktorej je tam radovo viac ako CO2.
CO2 sa nezhoduje s vodnou parou len v uzkom frekvencnom pasme infracerveneho ziarenia s vlnovou dlzkou 4,3 mikrona. V tomto pasme sa nachadza len 0,4% celkoveho tepelneho vyzarovania Zeme. Pricom podstatna cast tejto energie je uz saturovana terajsim obsahom CO2.
Zvysovanim obsahu CO2 nemas uz ako zvysovat mnozstvo zachytenej energie na Zemi.
2 lajkov
Mareks96, veterna turbina o vyske 300m ze neovplyvni pocasie za sebou? Velku cast zivota byvam v zrazkovom tieni Malych Karpat nedaleko najsuchsieho miesta Slovenska. My mame 100mnm, Male Karpaty mozno priemerne 400mnm. Rozdiel 300m. Vplyv na zrazky je pomerne extremny
Veterna turbina ti ochladzuje vzduch o asi 0,08C. Odoberies vzduchu energiu, ochladi sa. To sposobi skorsie vyzrazanie vody niekde v prude za turbinou. Ta voda potom chyba niekde dalej, napriklad u nas.
Zaroven veterne turbiny nutia vzduch obtekat ponad nich, rovnako ako kopce a to sposobuje vyzrazavanie vody ktora zas chyba dalej po vetre.
Europa ma vraj 107.000 veternych turbin, keby si ich daval natesno k sebe, so 100m medzerami, vytvorili by rad dlhy 10700km naozaj si myslis, ze to nic neovplyvni?
1 lajk
Skus vysvetlit paralelu malych karpat a turbin polopatistickejsie lebo zatial to velky zmysel nedava.
1 lajk
300m vysoky kopec ti vytvara zrazkovy tien a 300m vysoka vrtula tiez. Vytvara rovnako ako kopec protitlak a nuti masu vzduchu obtekat zhora.
Takže 1,2C problém nie je ale 0,08C je problém, kopec a tyčka o priemere 2-3 metre je to isté. Ako pri každom deinfo, začal si si protirečiť. Predošlý príspevok nedáva ani hlavu ani pätu až tak, že si ani komentár nezaslúži. Minule si tvrdil, že rozumieš doprave, lebo robíš s routrerami, tak predpokladám, že z rovnakého dôvodu už je z teba aj klimatológ. Fakt nie je hanba uznať, že niečomu sa nevenuješ a nerozumieš tomu, a počúvať tých, ktorý sa tomu venujú a rozumejú, skôr naopak.
1 lajk
Rozmyslaj dlhsie a mozno pochopis 
Ja tu nikoho nenazyvam dezinfo, ani dezole, ak takto niekoho nazyvas ty, tak to o tebe vravi vsetko.
Ak chces vyvratit moje fakty, pouzi prosim fyziku, cisla fakty a prosim na vyssej urovni ako 2-3m tycka.
2 lajkov
Prosím nenazývaj domnieky faktami, chceš po mne použiť fyziku a sám nepoužívaš nič. Nič z tvojich tvrdení si nepodložil jediným (relevantným) zdrojom, možno okrem Guest bloggera, slovo dezinfo je preto primerané.
Keby používaš fakty a fyziku, tvoja prvá správa by vyzerala takto:
Táto ukážka pravdepodobne používa infračervený senzor s filtrom nastaveným na absorpčné pásmo CO₂. Taký experiment môže názorne ukázať, že CO₂ absorbuje infračervené žiarenie, ale sám osebe nepredstavuje úplný model zemskej atmosféry.
Vodná para je významný skleníkový plyn a jej absorpčné pásma sa s pásmami CO₂ čiastočne prekrývajú. Tento prekryv však účinok CO₂ neruší. Vodnej pary s výškou rýchlo ubúda, zatiaľ čo CO₂ zostáva pomerne dobre premiešaný, takže ovplyvňuje vyžarovanie do vesmíru aj vo vyšších a suchších vrstvách atmosféry.
CO₂ absorbuje okrem pásma okolo 4,3 μm predovšetkým v klimaticky dôležitom pásme okolo 15 μm. Stred tohto pásma je už do značnej miery opticky hrubý, no zvýšenie koncentrácie CO₂ rozširuje absorpciu na jeho okrajoch a posúva efektívnu výšku vyžarovania do chladnejších vrstiev. Do vesmíru potom dočasne uniká menej energie, až kým sa povrch a atmosféra neoteplia a neobnoví sa energetická rovnováha.
Účinok ďalšieho CO₂ preto nie je nulový; rastie približne logaritmicky. Zdvojnásobenie koncentrácie CO₂ vytvára radiačné pôsobenie približne 4 W/m² ešte pred započítaním následných klimatických spätných väzieb.
Druhá správa:
Veterné turbíny skutočne nie sú úplne bez vplyvu na atmosféru. Za rotorom vzniká oblasť so slabším vetrom a zvýšenou turbulenciou. Veľké veterné parky preto môžu lokálne meniť premiešavanie vzduchu, prízemnú teplotu, vlhkosť a za určitých meteorologických podmienok aj oblačnosť alebo zrážky.
Nie je však správne prirovnávať 300-metrovú turbínu k 300-metrovému pohoriu. Rotor nie je nepriepustná bariéra a väčšina jeho „výšky“ je iba priestor, ktorým sa pohybujú listy. Pohorie je naproti tomu súvislá a široká prekážka, ktorá núti veľkú vzduchovú masu vystúpiť, adiabaticky sa ochladiť a prípadne vytvoriť orografické zrážky.
Rovnako nemožno všeobecne tvrdiť, že turbína ochladí vzduch o 0,08 °C a tým z neho vyzráža vodu. Turbína predovšetkým odoberá kinetickú energiu prúdeniu a zosilňuje turbulentné premiešavanie. Výsledkom môže byť podľa dennej doby a stability atmosféry lokálne oteplenie alebo ochladenie. Vplyv na zrážky nie je jednosmerný ani automatický.
Údaj približne 107 000 turbín v Európe môže byť správny, ale tieto zariadenia sú rozptýlené po obrovskom území. Hypotetický rad dlhý 10 700 km preto nevypovedá nič o ich skutočnom spoločnom vplyve. Ak chceme tvrdiť, že konkrétne veterné parky znižujú zrážky napríklad v závetrí Malých Karpát, potrebujeme regionálne merania alebo modelovú štúdiu, ktorá tento kauzálny vzťah preukáže.
3 lajkov
Ja si myslím, že tomu rozumiem. Princíp je jednodchý. CO2 absorbuje energiu a vybudí sa. Zvýšenú energia sa prenesie na okolité molekuly O2 a N2 a CO2 sa vráti do základného stavu. A proces sa opakuje. Je logické, že keď je v atmosfére viac CO2, pravdepodobnosť zachytenia fotónu je vyššia a preto sa atosféra zahrieva viac. Podobne to funguje aj pri vodnej pare a iných sklenníkových plynoch.
2 lajkov
No vidim, ze ste sa urvali s AI a nechali sa dostudovat
Dokonca aj AI uznava, ze vplyv CO2 je logaritmicky a jeho vplyv je uz prakticky vycerpany. Nieco tam splieta o vyssich vrstvach atmosfery kde uz nie je voda, ale do asi 15km kde sa vodna para nachadza je asi 88% atmosfery. Dokonca aj korektne uviedlo vlnove dlzky 4,3 a 15 mikrometrov. Akurat ten druhy je prehluseny vodnou parou.
Potencial ohrevu Zeme CO2 je niekde okolo 0,4% ked t o zjednodusene vypocitam z abaolutnej teploty 293K, tak je to okolo 1,17C od 0ppm po 100% nasytenie CO2. Ziadne nekonecne oteplovanie. Ak sa nieco otepluje, je to z inych dovodov. A jasne 107.000 veternych turbin vysusujucich vzduch za to naozaj ale naozaj nemoze.
Jonathan, jednoznacne ked budes svietit baterkou na polmetrovy mur a metrovy mur, tak ten metrovy zachyti viac svetla, ze? CO2 vo vzduchu je ten mur a je zatieneny vodou, ze ze na neho ide len 0,4% svetla a urcite ked ho budes pridavat dalej tak zachytis stale viac a viac fotonov… Najma ak sa pozries hore na obrazok a zistis, ze 4,3 um kde nie je CO2 zatienene vodou, je na najslabsom mieste spektra medzi viditelnym svetlom a infracervenym a tych fotonov je tam minimum.
Akurat ze to nie je 300 metrov kopec ale suvisly desiatky km dlhy masiv hliny a kamena oproti pár stlpom s vrtulou.
2 lajkov
Ja toto ukončím s tým, že nakoľko moja odbornosť nie je termodynamika a fyzika atmosféry, uspokojím sa stým, že iné kapacity pred 150 rokmi s ceruzkou a logaritmickým pravítkom odhadli to, čo sa dnes potvrdzuje.
Ak to tak nie je, tak daj relevantnú štúdiu ktorá tieto odhady spresňuje, spochybňuje alebo vyvracia a ako bonus by mohla byť iná potvrdená teória ktorá vysvetľuje otepľovanie planéty.
3 lajkov
1 lajk
Tiež sa pridávam k Jonathanovi a túto debatu by som ukončil. Celú debatu som viedol v tom duchu, že klimatická zmena je niečo, čo je ďaleko mimo mojej (a dovolím si povedať, že aj tvojej) expertízy, a že na svete žijú ľudia, ktorí skúmaniu týchto vecí zasvätili svoj život. Ignorovať ich vie byť celkom nebezpečné, pokiaľ to robí niekto, kto má reálne aj nejakú moc, viď teraz Trump, nepočúval ani klimatológov, ani ekonómov, ani nikoho a výsledok je taký, že 70 rokov relatívneho kľudu a istej geopolitiky skončilo a celý svet je v neistote a chaose.
Okrem toho, vždy keď dostaneš fakticky správny argument, ktorý nesedí to tvojej “pravdy” tak namiesto toho aby si mu nejak oponoval a snažil sa ho vyvrátiť, ideš len ďalej a ďalej, až si sa dostal niečoho čomu nerozumie dovolím si tvrdiť nikto na fóre. Za slovo dezinfo sa ti ospravedlňujem, aj keď si za ním stojím, dávaš sem informácie, ktoré si priamo rozporujú so všetkým čo je potvrdené akoukoľvek vedeckou štúdiou a vydávaš to za fakty. To že stuplne Celzia zameníš za Kelviny nerobí z textu vedecký text, no a pokiaľ je text nepodložený a nepodložiteľný, je dezinformačný a použitý výraz považujem za primeraný.
Priznávam, pomohol som si AI, robím to na dennej báze a naozaj to nevnímam ako niečo, za čo by mal byť človek terčom posmeškov (ani smiacích smajlíkov), je to skôr veľmi hodnotný skill najbližších rokov, ktorý sa oplatí ovládať. AI mi pomáha písať maily, prehľadávať web, písať kód, ale aj plánovať dovolenky, prípadne občas aj podľa AI varím alebo podľa symptómov si zistím či mi stačí ibalgin a oddych alebo je potrebné ísť lekárovi. Je to úžasný nástroj a pomôcka. AI používajú už vo veľkom napríklad aj v zdravotníctve a pomáha diagnostikovať ochorenia. Určite odporúčam skúsiť, nebolo by to na škodu veci ani fakticky ani štylisticky. Tvoj prvý príspevok som skopíroval do AI bez promtu, nakoľko som nechcel AI navádzať na odpoveď a tu bola reakcia:
Na záver asi len priložím záver z AI k tvojmu poslednému príspevku, chcelo to z mojej strany dlhší pokec, lebo som nerozumel úplne o čom hovoríš(myslím, že ani ty, viď. záver z AI), po istom čase som však zhruba pochopil, dokázal si nám tu, že CO2 nie je jediný skleníkový plyn, čo samozrejme všetci vieme, ostatné boli už len random čísla vzájomne prenásobené aby vyšiel správny výsledok (ako v tom vtipe o účtovníkovi)
Graf skutočne ukazuje, že pásmo CO₂ okolo 4,3 μm leží na krátkovlnnom okraji tepelného spektra Zeme, kde je vyžarovanie pomerne slabé. To však nie je jediné ani hlavné klimaticky významné pásmo CO₂. Druhé silné pásmo leží okolo 15 μm, teda priamo v oblasti intenzívneho tepelného vyžarovania Zeme.
Graf zároveň neukazuje, že by bolo 15-mikrometrové pásmo CO₂ úplne „prehlušené“ vodnou parou. Absorpcia oboch plynov sa čiastočne prekrýva, ale nie úplne. Množstvo vodnej pary navyše s výškou prudko klesá, zatiaľ čo CO₂ je v atmosfére pomerne rovnomerne premiešaný. Údaj, že pod 15 km sa nachádza asi 88 % hmotnosti atmosféry, na tom nič nemení – väčšinu tejto hmotnosti tvorí dusík a kyslík, nie vodná para.
Z priloženého grafu nemožno vypočítať maximálne oteplenie spôsobené CO₂. Horné krivky používajú dve rozdielne zvislé stupnice, vodorovná os je logaritmická a absorpčné krivky neobsahujú údaje o koncentrácii plynov, dĺžke optickej dráhy, tlaku, teplote ani výškovom profile atmosféry. Ide o kvalitatívnu ilustráciu absorpčných pásiem, nie o výpočtový model klímy.
Hodnota 0,4 % pravdepodobne vznikla ako približný podiel žiarenia telesa s teplotou 293 K pri vlnových dĺžkach kratších než približne 4,3 μm. Ani keby bol tento podiel vypočítaný správne, nepredstavuje celý účinok CO₂, pretože úplne vynecháva jeho dôležité pásmo okolo 15 μm.
Výpočet 0,004×293 K=1,17 je fyzikálne nesprávny. Percento energie nemožno jednoducho vynásobiť absolútnou teplotou. Tepelné vyžarovanie závisí od štvrtej mocniny teploty a skutočný výpočet vyžaduje spektrálny radiačný prenos cez jednotlivé vrstvy atmosféry.
Číslo približne 1,2 °C sa síce vo fyzike CO₂ objavuje, ale v úplne inom význame: je to približné oteplenie pri zdvojnásobení koncentrácie CO₂, ak by sme nezapočítali klimatické spätné väzby. Po započítaní najmä vodnej pary, snehu, ľadu a oblakov je najlepší odhad rovnovážneho oteplenia približne 3 °C na každé zdvojnásobenie CO₂, s pravdepodobným rozsahom asi 2,5 až 4 °C.
Logaritmická závislosť neznamená, že účinok CO₂ je vyčerpaný. Znamená, že každé zdvojnásobenie koncentrácie má približne rovnaký účinok:
280 → 560 ppm: približne 4 W/m² radiačného pôsobenia,
560 → 1 120 ppm: približne ďalšie 4 W/m².
Účinok jedného dodatočného ppm teda postupne slabne, ale účinok ďalšieho zdvojnásobenia nie je nulový.
Veterné parky môžu lokálne meniť rýchlosť vetra, turbulenciu, prízemnú teplotu, vlhkosť a za určitých podmienok aj zrážky. Z ich celkového počtu však nemožno odvodiť, že vysušujú Európu alebo spôsobujú pozorované globálne oteplenie. Také tvrdenie by bolo potrebné doložiť meraniami a kvantitatívnou energetickou bilanciou, nie hypotetickým zoradením všetkých turbín do jedného radu.
Presný záver teda je: graf potvrdzuje absorpčné pásma CO₂ pri 4,3 a 15 μm, ale nepodporuje tvrdenie o maximálnom oteplení 1,17 °C ani o prakticky vyčerpanom účinku CO₂. Tieto závery vznikli nesprávnou interpretáciou grafu a neplatným prepočtom.
4 lajkov
Moja predpoveď pre budúcnosť je, že dnešné greendeal politiky sa ukážu ako veľmi hlúpe.
A to bez ohľadu aký má na podnebie ľudská činnosť vplyv.
Buď sa ukáže, že nemá zásadný. Alebo sa ukáže, že má zásadný, ale aj tak bude riešením nejaká forma geoinžinierstva, tienenie slnečného žiarenia nad zemskou atmosférou alebo niečo podobné.
2 lajkov
Čo sa týka toho “hype” okolo AI, bol som skôr skeptický. Myslel som si, že Musk a spol. preháňajú, lebo majú zainvestované. 
Ale ostatné možno 3 mesiace ma presvedčili, že to má prudký vývoj, najnovšie modely už programujú celkom dobre.
Takže nás čaká veľký skok v produktivite, automatizácii, robotizácii…
Čiže buď treba zabezpečiť viac stabilných zdrojov elektriny, alebo sa vrátiť na stromy.
1 lajk
Zas nelogicke zavery: treba zabezpecit viac AKYCHKOLVEK zdrojov elektriny.
3 lajkov