veľmi pekne a fakticky zhrnuté
To si napisal presne v style 999 vedcov z 1000 potvrdzuje, ze…
Ty tu napis tie kapacity kto boli tie kapacity pred 150 rokami co s logaritmickym pravitkom vypocitali to globalne oteplovanie.
Ja si za svojho zivota pamatam 70te roky kde chceli posypavat lad aby oteplili Zem, lebo predpovedali, ze prichadza doba ladova.
Tiez si pamatam predpovedane znicenie Zeme a zivota kyslymi dazdami a tiez Ozonovou dierou.
Tento CO2 hype sa neodvratne len prida k tymto uletom.
Mareks,
znova ti to AI uzasne spracovalo, je dobre, ze sa takto spoliehas na “Centralni mozek lidstva”
Co ja vidim v tvojej odpovedi, ze v podstate potvrdil co som pisal, pocital som zjednodusene pre vas aby ste to pochopili a aj ostatni.
Vyzarovanie telesa a vztah energie a teploty mi nie je neznamy, doma si pocitam tepelne straty domu z obrazku z infracervenej kamery, kde pouzivam presne vzorec pre vyzarovanie cierneho telesa, so stvrtou mocninou teploty a Stefan-Boltzmanovou konstantou.
Co tvoj uzasny stroj nevie je napriklad “Iris theory” kde sa predpoklada, ze mraky reguluju teplotu na Zemi, preto sa napriklad teplota volneho oceanu nevie trvale dostat nad 29-30C. Zvysovanie energetickeho prijmu Zeme ti efektivne len rozsiruje pas tropov kde teplota oceanu 29C.
Preto u nas za normalnych okolnosti nad 29C vznikaju burky, ktore ochladzuju Zem, odrazaju od svojho povrchu vo vyskach 10-15km takmer vsetko ziarenie a sila ich regulacie je niekde na urovni 900W/m2, co tie 4W/m2 vplyvu CO2 uplne prehlusuje.
Tvoj stroj zrazu aj vytiahol pasmo 15 mikronov, ze vlastne aj tam CO2 pohlcuje energiu, ale len co zvysi po vode. Pritom na 15 mikronoch ma absorpciu aj Kyslik, Ozon a Oxidy Dusika, takze pre to CO2 tam naozaj ostava len minimum. A cez vodny mrak toho ziarenia neprejde nic.
Tiez popis oteplovania, prve zdvojnasobenie z 280ppm na 560ppm prinesie 4W/m2, dalsie na 1120 dalsie 4W/m2 to znamena aby bolo oteplovanie nekonecne, ako civilizacia by sme museli zdvojnasobovat vypustanie CO2 donekonecna. Klasicke “power of 2” co samozrejme nie je mozne.
Deklarovane zasoby uhlikatych paliv su take, ze keby sme ich vypustili ihned do ovzdusia tak dosiahneme 1500ppm
Tak kde je to nebezpecenstvo nekonecneho oteplovania?
Podla deklarovanych uhlovodikov dosiahneme mozno 800ppm, cize nejakych 5W/m2 naviac a potom nam krivka nevyhnutne zacne klesat lebo vycerpame uhlovodiky.
Tak kde je to nebezpecenstvo z toho?
V celom tomto systeme, je tolko nezrovnalosti v deklarovanych veciach, rozptyl v energiach, ze povazovat toto za nejaky zakon a riadit svoj zivot podla toho je jednoducho nerozumne.
Naopak su veci ktore su jasne dokazatelne a viditelne, kde zvyseny obsah CO2 vo vzduchu je ludstvu prospesny, napriklad zvysene vynosy Psenice, Kukurice a v podstate vsetkych potravinovych plodin.
Len pre ilustraciu produkcia Psenice z hektara bola v roku 1900 okolo 1 - 1,5 tony, aktualne je to okolo 3,5 tony z hektara. Bolo tam slachtenie, zlepsovanie procesov, samozrejme ale okolo polovice toho zvysenia ide na vrub zvyseneho obsahu CO2 vo vzduchu.
Proste bez zvyseneho obashu CO2 vo vzduchu z 250ppm na terajsich 430ppm ako ludstvo hladujeme.
Satelity ukazuju zvysovanie zelenej hmoty na planete
A ak neveris mne tak snad uveris NASA
Kde za 32 rokov od 1982 po 2015 pribudlo na Zemi asi 25-30% zelenej biomasy kvoli zvysenemu CO2.
Pre mna toto mnozstvo faktov o CO2 prinasa absolutne dostatocne mnozstvo “reasonable doubts” aby som sa nepriklonil na stranu “klimatickej uzkosti”.
Takze znova CO2 je zaklad zivota, zakladny stavebny prvok vsetkych zivych organizmov, nieco co vydychujem s kazdym vydychom. Jeho zvysene mnozstvo je prospesne pre zivot ako taky na Zemi.
Preto nikdy neprijmem jeho prehlasenie za znecistenie.
a tá relevantná štúdia čo spochybňuje tých 1000 vedcov, by sa nenašla?
z tvojho článku:
While rising carbon dioxide concentrations in the air can be beneficial for plants, it is also the chief culprit of climate change. The gas, which traps heat in Earth’s atmosphere, has been increasing since the industrial age due to the burning of oil, gas, coal and wood for energy and is continuing to reach concentrations not seen in at least 500,000 years. The impacts of climate change include global warming, rising sea levels, melting glaciers and sea ice as well as more severe weather events.
2 lajkov
Jonathan, povinna jazda aby ten clanok vobec mohol vyjst.
AI Overview
Europe is the fastest-warming continent on Earth, heating up at roughly twice the global average rate. A major driver behind this rapid acceleration is the loss of planetary and surface albedo (reflectivity), which creates powerful positive feedback loops that compound regional warming. [1, 2, 3]
Takze aj podla AI sa Europa otepluje kvoli zmene odrazivosti povrchu, vyrubavanie lesov, orna poda namiesto travy, asfalt, beton, rozsirujuce mesta. Kde sa viacej slnecnej energie premiena na teplo.
Spocital som aj spotrebu energie v Europe na m2 za 24h, vychadza to okolo 6Wh za den na m2 plochy europy. To je 0,25W na m2, co je celkom velka cast z tych 4W/m2 co pripisuju CO2.
Takze ak sa Europa oteplila od preindustrialnych casov o 2,5C a nejakych 0,6C z toho mozeme nejako pripisat vyssiemu CO2, tak aky vplyv na tych zvysnych 1,9C oteplenia bude mat nasa marna snaha o znizovanie CO2?
No nic.
2 lajkov
S tym, ze vonkajsie vedenia na stlpoch spatia krajinu sme sa zhodli vsetci a vsetko hadam okrem vysokeho napatia sa dava pod zem, uplne rovnako je to s veternymi elektrarnami. Spatia krajinu rovnako a viac ako stlpy a vedenia.
Ale s DrX suhlasim, toto treba upratat. Ja som si vsimol teraz po zime na odpocivadle za Sencom smer Sladkovicovo pribudli taketo kopy odpadu, pricom to bolo pred zimou uplne vypratane.
Je to v ludoch a aj preto sme tam kde sme, ked poctivost a normalnost je v nevyhode.
2 lajkov
https://joeroganpodcast.org/episodes/2397-richard-lindzen-and-william-happer
V tejto epizóde Joe Rogan diskutuje s Richardom Lindzenom, emeritným profesorom atmosférických vied z MIT, a Williamom Happerom, emeritným profesorom fyziky z Princetonu. Obaja hostia patria medzi známych kritikov dominantného prúdu klimatickej politiky a počas rozhovoru predstavujú svoj pohľad na klimatickú vedu, úlohu oxidu uhličitého a spôsob, akým sa podľa nich formuje verejná diskusia o zmene klímy.
Rozhovor sa začína predstavením ich vedeckých kariér. Lindzen opisuje desaťročia výskumu atmosféry a zdôrazňuje, že klimatická veda bola podľa neho dlho založená na riešení konkrétnych vedeckých problémov a pozorovaní. Happer sa delí o svoje skúsenosti z fyziky, akademického prostredia aj pôsobenia vo vládnom výskume v USA. Obaja tvrdia, že ich skepticizmus voči prevládajúcim klimatickým záverom vznikol na základe vlastnej vedeckej práce a skúseností.
Hlavnou témou epizódy je otázka, do akej miery oxid uhličitý skutočne ovplyvňuje globálnu teplotu. Hostia argumentujú, že CO₂ je skleníkový plyn, avšak jeho vplyv považujú za menší, než sa často prezentuje. Zdôrazňujú význam vodnej pary, oblačnosti a ďalších prirodzených procesov v klimatickom systéme. Podľa nich zostáva veľká časť klimatických mechanizmov nedostatočne pochopená a mnohé predpovede sú zaťažené vysokou mierou neistoty.
Veľká časť diskusie sa venuje aj fungovaniu vedeckých inštitúcií. Lindzen a Happer tvrdia, že v oblasti klimatického výskumu sa vytvorilo prostredie, v ktorom sú alternatívne názory často marginalizované. Kritizujú spôsob prideľovania grantov, vedeckého publikovania a mediálnej prezentácie klimatických tém. Podľa nich môže tlak na dosiahnutie konsenzu obmedzovať otvorenú vedeckú debatu a brániť skúmaniu konkurenčných hypotéz.
Hostia zároveň spochybňujú niektoré populárne tvrdenia o klimatickej kríze a pripomínajú, že zemská klíma sa počas histórie menila aj bez vplyvu človeka. Hovoria o prirodzených klimatických cykloch, zmenách slnečnej aktivity a ďalších faktoroch, ktoré podľa nich zohrávajú významnú úlohu. Diskusia sa dotýka aj historického vývoja environmentálnych tém, pričom účastníci opisujú, ako sa pozornosť verejnosti postupne presúvala medzi rôznymi ekologickými hrozbami.
V závere sa rozhovor presúva ku klimatickým politikám a energetike. Lindzen a Happer vyjadrujú obavy z ekonomických dôsledkov ambicióznych plánov na znižovanie emisií a prechod k takzvanej uhlíkovo neutrálnej ekonomike. Tvrdia, že lacná a dostupná energia zostáva nevyhnutnou podmienkou prosperity, najmä pre rozvojové krajiny. Podľa nich by mali byť politické rozhodnutia založené na realistickom vyhodnotení nákladov, prínosov a vedeckých neistôt.
Celkovo epizóda predstavuje kritický pohľad na prevládajúce interpretácie klimatickej zmeny. Hostia vyzývajú k väčšej otvorenosti vedeckej diskusie, k dôkladnému preverovaniu predpokladov klimatických modelov a k opatrnosti pri prijímaní rozsiahlych politických opatrení. Bez ohľadu na to, či poslucháč s ich závermi súhlasí, rozhovor ponúka pohľad na argumenty jednej z najvýraznejších skeptických skupín v diskusii o klíme, vede a energetickej politike.
The findings indicate that from 1950 to 1975 the cooling, per decade, of most climate indexes in the Northern Hemisphere was from 0.1 to 0.2 degrees Celsius, roughly 0.2 to 0.4 degrees Fahrenheit.
vs.
- The rate of warming since 1982 is more than three times as fast: 0.36° F (0.20° C) per decade. Climate change: global temperature | NOAA Climate.gov
to “ochladenie” je spôsobené vysokou štartovacou úrovňou 40tych rokov. Oteplenie od 82 je už takmer 1,5°C. Kedže sa roztopili ľadovce, tak pozitívna spätná väzba zvyšuje lokálne ohrievanie Európy. Prečo sa roztopili ľadovce som sa stále nedozvedel.
2 lajkov
Vies Jonathan, to sa da povedat aj z opacneho konca, spotrebovana energia ohrieva Europu, ako som vyssie spocital zhruba 0,25W/m2, spolu so zmenou odrazivosti povrchu ludskou cinnostou, zvysuje teplotu, co roztapa ladovce, zmensuje snehovu pokryvku a vytvara pozitivnu spatnu vazbu oteplovania.
V podstate keby sme pokryli naspat komplet Europu prirodzenym lesom tak by nam priemerna teplota v Europe klesla aspon o ten jeden-dva stupne, ze?
Staci vidiet rozdiel v teplote v meste a prilahlom lese, dva stupne uplne bez problemov.
Cela nasa krajina je vysledkom posobenia cloveka, produkcia tepla energiou takisto.
K celozalesnenej krajine sa uz vyzera, ze nevratime, proste sa s tym musime zmierit, takisto ako s teplejsiim podnebim.
Alternativa je naozaj naspat na stromy a do jaskyn…
Ja som mal toho roku napriek najsuchsiemu miestu na Slovensku, extremnemu suchu a rekordnym teplotam najvacsiu urodu ovocia za 23 rokov co tam byvam. So slivkami som nevedel com mam robit (slivovicu nemam rad). Visne som konecne mal vo velkom pocte po 4 rokoch, ceresne, hrusky, figy, hrozno bolo absolutne najkrajsie za 23 rokov, ribezle vyborne po 4 rokoch. Zemiaky boli fajn, vybrane uz koncom Juna. Co som videl, tak zatva psenice bola este pred nastupom horucav a sucha.
Co tu chceme opravovat?
Veternu turbinu som mal na stoziari asi 4 roky, nebolo to na nic, az vtedy si clovek uvedomi ako malo fuka na Slovensku. Tych 30 veternych dni do roka nas nezachrani. A uvedomi si aj kolko dni do roka fuka prilis, ked pri 120-140kmh hrozi destrukcia veternej turbiny. Citil som vibracie ktore turbina sposobuje, ked sa mi triasol cely dom a zem okolo.
Potom som nasiel info, ze priemerny potencial veternej energie na Slovensku vo vyske 10m nad povrchom je 18kWh rocne na m2 a turbina sla dole a hore uz nepojde.
Len pre info 1kW solarnych panelov, co je asi 5m2 plochy vyrobi rocne 1000kWh, bez hluku, vybracii a tociacej ozruty nad hlavami.
Myslel som si, ze veterna energia je nahrada solaru v zime, ale to je blbost, inverzie u nas, ktore trvaju takmer cely December, Januar su prakticky uplne bez vetra.
Nevidim osobne ziadnu pridanu hodnotu vo veternych elektrarnach oproti solarnym. Obe riesenia v realnej sieti mozu fungovat len s bateriou, obe riesenia maju zhruba rovnaku zivotnost okolo 30 rokov.
Tieto zdroje energie vsak presadzovat nie propagandou o znizovani CO2 vo vzduchu, ale europskou realitou, kde Europa nie je schopna si zabezpezpecit vlastne energeticke zdroje vo forme zemneho plynu, ropy a vo svete prebieha boj o tieto zdroje, tak sa musi sustredit na vlastne zdroje energie. Nanestastie tieto alternativne zdroje su ovela drahsie ako jednoducha vyroba energie z uhlia, alebo zemneho plynu, takze to sposobuje vysoke ceny energie v Europe a vseobecnu nekonkurencieschopnost Europy vo vyrobe.
2 lajkov
Uz chvilu rozmyslam co je pre Slovensko najvyhodnejsi energeticky mix. Zatial mi to vychadza na jadro + solar + minimalna bateria, nic ine. Co mame hydro, tepelne to nech si dozije, alebo zije dalej ak je to vyhodne. Jadro je lacne, 1kWh z jadra na Sk vraj vychadza na 5 centov, to je pekne konkurencieschopne aj s porovnanim s USA. Problem je pomala odozva riadenia jadrovej elektrarne, ktora sa pohybuje na urovni 20 minut, co nie je schopne pokryt bezne vykyvy v sieti, preto sa jadrove elektrarne pouzivaju len ako base load, trvala zlozka produkcie.
Solar s bateriovymi uloziskami na 40 minut celkovej spotreby by toto vedel elegantne vyriesit. Je to vlastne ekvivalent domaceho AC - DC - AC systemu, kde sa zo siete len nabija bateria a z baterie inverter vyraba AC pre domacnost.
Jadrova elektraren len nabija tuto 40 minutovu bateriu, riadenie je uplne jednoduche, udrziavat bateriu na 50%, k tejto baterii mozeme pripajat solarne systemy v lubovolnom pocte, (do max nabijacieho vykonu baterie). Ulohou solaru bude drzat bateriu na 100%. Z baterie ide energia do siete.
Solar nedokaze zdestabilizovat siet, pretoze aj pri 100% vypadku solaru sa stale ide z baterie, takze nie je ziadne obmedzenie solaru na asi 30% co existuje pri terajsom klasickom On Grid pripojeni.
Ked solar uz nedokaze zasobovat bateriu, jej nabitie zacne klesat zo 100% k 50% kde sa spusti jadrova elektraren, ktora ma dost casu nabehnut a regulovat, pretoze v baterii je zasoba energie na 20 minut.
Cely system potrebuje jadrovu elektraren, bateriu s celostatnou kapacitou 40 minut a solaru co najviac.
Tato konfiguracia solaru s relativne malou bateriou na 40 minut ma potencial byt lacnym zdrojom energie.
Spickova spotreba energie na Sk je okolo 5000MW, cize kapacita tejto baterie by mala byt okolo 2600MWh. Ceny bateriovych ulozisk podla Google sa pohybuju okolo 125.000-450.000$ za MWh, takze celkova cena niekde okolo 287.000$ za 1MW, pri 2600MWh je to 746 milionov $, cize asi 648 milionov Eur.
Podla Google cena za 1kWh z industrialnych solarnych elektrarni je okolo 1-6 centov za 1kWh, vyhodnejsia, alebo porovnatelna s tou jadrovou.
Tato bateria musi byt samozrejme decentralizovana po celom uzemi. Schopna redundancie pri vypadku.
Este som si pozrel na vyrobne ceny veternej energie v Rakusku, tak Google uvadza 10centov na kWh. Pri porovnani so solarnou za 1-6 je to neperspektivne.
Jadrova elektraren vie zmenit výkon o 3% za mesiac za normálnych okolností …
Vodná prečerpávačka z -100% na +100% aj za 3 minúty (nábeh za 90sec) …
Pri N solaroch si treba uvedomit že sú to zdroje pracujúce paralelne, to samo o sebe je problém preto ich nemôže byť veľa v sieti …
1 lajk
1. Bežné prevádzkové prechody (Regulácia výkonu)
Pri bežnej prevádzke sú časy zmien výkonu prísne obmedzené kvôli tepelno-mechanickému namáhaniu pokrytia paliva a tlakovej nádoby reaktora, aby sa zabránilo poškodeniu paliva.
-
Maximálna rýchlosť zmeny výkonu: Štandardná maximálna rýchlosť riadenej zmeny výkonu je 2,5 % nominálneho výkonu (\(N_{nom}\)) za minútu.
-
Minimálny čas odozvy pre 20 % zmenu výkonu:
Ak VVER-440 potrebuje znížiť výkon zo 100 % na 80 % (alebo naopak), minimálny potrebný čas na tento prechod je približne 8 minút.
-
Minimálny čas odozvy pre veľkú zmenu (zo 100 % na 50 %): Riadené zníženie na polovičný výkon si vyžaduje minimálne 20 minút. V praxi sa však tento proces často rozkladá na dlhší čas kvôli stabilizácii xenónovej otravy a lokálneho rozloženia výkonu.
Vyzera, ze tych 20 minut je u nasich VVER 440 cas regulacie o 50% vykonu.
Solarne panely sa ti v systeme spravaju ako bateria, mozes ich dat paralelne kolko chces a nemusis odoberat vobec nic. Ale pri viacerych solarnych paneloch paralelne vies odoberat vyssi maximalny vykon.
Kludne mozes paralelne spojit 1000 panelov ktore ti spolu budu davat 12V a pripojit na to autoziarovku ktora bude brat 55W. Ale kludne by si z tych panelov mohol odoberat aj 1000x10A, zhruba 120kW vykonu.
1 lajk
Som rád ze mozem konecne suhlasit. Jadro + solar + voda. Jadro bude za chvilu 75-80 percent podiel. Az moc velka koncentrácia ale celkovo fajn. Voda existuje okolo 10 percent viac by uz bol problém kvoli aktivistom vratane precerpavaciek a ani nie je velmi priestor. Solar treba pridat. Vietor, biomasa urcite treba ako doplnok. Este mozno geotermal pri vacsich mestach alebo spotrebiteloch. Je fajn ze existuje nieco v ekonomike co je u nas dobre.
2 lajkov
Fakt dosť celkom mimo, ale fakt mimo. 2,5 % nominálneho výkonu platí nad 80% výkonu a potom je to o hodne menej, ale sú desiatky dôvodov prečo sa to nevyužíva. Tri kľúče - ekonomika, fyzikálne vlastnosti/namáhanie/rozloženie výkonu a chemické.
Igor, nie si to ty?
Ak o tom vies viac, napis parametre. Co som pozeral tak v noci ma Slovensko minimalny odber asi 2,5GW, maximalny cez den okolo 5GW. V noci ti solar vyrabat nebude tak ak nechas cez den 2,5GW baseload z jadrovky, tak maximalna zmena vykonu jadrovky by bola 50%.
Ak na to treba dlhsi cas, tak jednoducho sa system navrhne s bateriou na dlhsi cas. Vsetko je to o spravnom dimenzovani.
Regulacia atomiek sa urcite robi, napriklad vcera isli na 80% dnes idu na 97%
https://app.electricitymaps.com/map/zone/SK/72h/fifteen_minutes?aggregated=true&wind=false
Ekonomika hovori, ze ak vies vyrobit zo solaru elektrinu za 1-6 centu/kWh tak je to vyhodnejsie ako z atomky za 3-11 centu. A je ziaduce vyuzit co najviac vstup solaru.
A ta ista ekonomika hovori, ze ked to vies z vetra este lacnejsie, a aj v noci, tak treba vyuzit aj to.
Dobre zhrnute:
Lacnejsie?
Producing 1 kWh of electricity from an onshore commercial wind turbine typically costs between 5 and 11 euro cents (€0.05–€0.11),
Slovensko pri jeho zlych veternych podmienkach a vyuzitelnostou veternej turbiny polovicnou oproti nejakej na pobrezi severneho mora bude na ktorej strane tohoto rozmedzia?
Prehľad nákladov podľa sily vetra
- Ideálne veterne/pobrežné oblasti: 5 až 6,5 centu za kWh.
- Stredne veterné oblasti: 6 až 8 centov za kWh.
- Slabo veterné alebo vnútrozemské oblasti: 7 až 11 centov za kWh.
ak je jadro 3-10 a slnko 1-6 tak kde tam ma miesto vietor s 7-11?
ako doplnok je to v poriadku, rozdiely nie su enormne.
3 lajkov