Temelín (2 bloky) stál asi 100 mld.
A už má aj dodávateľa stavebných prác? Lebo už niečo viem o tejto stavbe z dodávateľského smeru.
Takže podľa najnovších informácií dostavba 3. a 4. bloku nebude stáť 54 mld. Sk, ale 84 mld. Sk. Z toho sa dá logicky usúdiť, že dneska by ich výstavba od začiatku presiahla sumu 100 mld. Sk a 4 bloky by presiahli sumu 200 mld. Sk.
No aktuálna cena Atomovej elektrárne typu 1 x VVER-1000/V-466B s technikou, výzbrojou francúzskej Avera a dispečningom a velínom Siemens stojí 2,45 mld EUR cena 2 blokov je 4,1 mld EUR a 4 blokov cca 7,9 - 8,5 mld EUR v cenách roku 2007
.
Mochovce sú drahšie preto že chcú upraviť veci tak aby rakušáci moc neprskali - takže cenu navýšia hlavne dodatočné úpravy
.
Priemerná návratnosť atomky je cca 15 rokov - základná životnosť je 25-30 rokov predľžiteľná generálnymi opravami - až na 60 rokov
.
Atomka má jednu výhodu zmena ceny paliva o 100% generuje zmenu ceny energie iba o 3% - teda stabilita nákladov
Návratnosť atómky - návratnosť nákladov na výstavbu a zapojenie do siete. Avšak náklady na odstavenie to istotne riadne predĺžia, istotne na cca. 20 rokov … potom sa 5-10 rokov zarába, ale to zase zhltne ďalšia GO atď.
Jediná výhoda je, že v prostredí SR (absencia dravých vodných tokov) je to výkonný, ekologický zdroj elektrickej energie, ktorý si celú svoju existenciu na seba zarába a snáď aj mierne vyrobí niečo pre vlastníka. Aj to je ale otázne … lebo niekto musí zaplatiť prevoz jadrového materiálu, vyhoreného paliva, s tým súvisiace úložiská … nie je to zrovna lacné.
Dodávateľstvo 3 a 4 bloku JE Mochovce získali aj Inžinierske stavby,a.s. Košice, závod 09 Šaľa
Jeden blok Mochoviec vyprodukuje ročne 3 000 GWh pri cene 2 000 SKK/MWh pásma má tržbu 6 mld SKK pričom ceny na rok 2010 sú už reálne o 15% vyššie, teda jednoduchú tržbu ( neráta zo stúpaním cien ) za 15 rokov pri dvoch blokoch má 180 mld SKK
.
Nemci majú už reálne skúsenosti s likvidáciou atomiek na úroveň zelenej lúky a cena takejto likvidácie stála 500 mil EUR a na tej lúke dozimetrom nenameráš nič - ani ti nepípne. Likvidácia a uloženie.
.
Inak práve atomky slúžia na to aby mohla byť energia z ekologických zdorjov dotovaná
johhan, keby to tak platilo, tak by sa o privatizaciu britskych jadroviek isli investori odzabijat, ale nestalo sa tak.
jadrovka nema navratnost 15 rokov, to netvrdili ani najvacsi zanietenci z VUJE co som sa snimi bavil.
o zelenej luke nemoze byt ani rec .. to je uz uplna hlupost.. vid nasa slavna A1 .. a likvidacia EBO V1 .. ti nasi mantaci v JAVYSe tusim poseru co sa da ..
ani fondy nevedia cerpat, hlavne ze si tam rozkradnu co potrebuju .. proti tomu su aj eurofondy na polnohospodarov uplne lahoda .
cize toto si prestrelil.. inak si tvojich nazorov vazim, ale sam dobre vies, ze atomka si za svoju existenciu zarobi na seba a asi 30% zisk ..
A1 by som neriešil, tam bola nehofda, z toho len ťažko sa dá zelená lúka spraviť, to je hádam logické
nie som odborník, ale ako laik, ktorý sa snaží niečo zistiť v tejto sfére sa prikláňam k tomu, že zisk 30% (na slovenské politicko-kšeftárske podmienky to je istotne menej, ale snáď niečo je)
Aquila,
privatizácia jadrových elektrární je celkom iné kafe - jednoducho preto lebo jadrovku si nemôže kúpiť hocikto - teda privatizácia ako taká je technicky nie dosť možná
- jedine to môže byť odovzdanie niekomu inému. UK je ešte k tomu ostrovný štát s veľmi špecifickým systémom - a hlavne britské jadrovky boli primárne určené ako výrobne plutónia pre armádu - to znamená celkom iná koncepcia a funkčnosť a teda aj efektivita
.
Jadrovka ako taká má návratnosť 15 rokov - viem o čom hovorím - Mochovce 1,2 už niekoľko rokov vyrábajú pekné čísla
druhá vec sú náklady “pomimo” napríklad k jadrovke potrebuješ záložný zdroj ( obyčajne PVE ), dalej kompenzácie
.
Ja som ti uviedol konkretnu situáciu z Nemecka kde sa likvidujú jadrovky už nejaký čas a zlikvidovanie 700 MW jadrového zdroja do úrovne zelenej lúky stálo 500 mil EUR
.
A1 je veľmi špecifická vec nakoľko je to havarovaný reaktor nie odstavený a jeden z najstarších typov pri ktorom nebolo vôbec pri projekcii myslené na vyradenie a vyradovanie začalo až po skoro 20 rokoch.
.
tá premisa čo si napísal “zarobenie + 30%” platí presne lenže ono sa zabudlo že pri vziku tejto premisy sa životnosť jadrovky rátala na 20 rokov
… čo dnes už nie je pravda pretože teraz sa jadrovka dá postaviť na 50 rokov v pohode
…to treba aj doplniť, že Temelín to je 2x 1000 mega. Mochovce sú dva bloky v prevádzke a dva rozostavané všetky s inštalovaným výkonom “len” po 440MW.
Proč jen? Dukovany mají taky 4x440MW. Kolik vlastně mají J. Bohunice?
Pracujú dva reaktory 2 x 440 MW a tepelný výkon je 2 x 1375 MWt
Jeden z hlavných dôvodov predať Slovenské elektrárne bol fakt, že boli nadmieru zadĺžené. Štátu sa okrem toho hodilo pár desiatok mld. SKK naviac … realita je ale taká, že sme SE predali inému štátu: Taliansko vlastní Enel. Ale čo ma dorazilo dneska bol fakt, že Enel má dlhy vo výške 51,4 mld. EUR. Zaujímavé je, že oni aj napriek všetkým negatívam, ktoré v ekonomike majú (obrovský štátny dlh vysoko presahujúci 90% HDP) energetiku držia ako-tak vo svojich rukách.
Či sa malo alebo nemali privatizovať u nás je už jedno, ale nemalo to byť 66% akcií …
Prvý blok V1 v J. Bohuniciach znižuje výkon na nulu
Prvý blok jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach od dnešného poludnia postupne znižuje svoj výkon na nulu. Postupného odstavenia prvého bloku V1, ktorý od 1. januára 2009 skončí svoju prevádzku, sa zúčastnil aj premiér Robert Fico. Stalo sa tak v súlade so záväzkom, ktorý prijalo Slovensko v rámci rokovaní o vstupe do Európskej únie. Druhý blok elektrárne V1 by sa mal odstaviť na konci roka 2008. “Začína sa obdobie energetickej závislosti Slovenska od cudzích zdrojov,” povedal Robert Fico. Záväzok odstaviť oba bloky V1 označil za energetickú zradu predchádzajúcej vlády. Pokiaľ to umožní medzinárodná situácia, jadrová elektráreň V1 v Jaslovských Bohuniciach podľa premiéra ešte definitívne neskončí. “Veríme, že ešte môže prísť obdobie, kedy sa tu bude opätovne vyrábať elektrická energia,” uviedol Fico. Náklady na prípravu a ukončenie prevádzky celej elektrárne V1 dosiahnu výšku približne 16 mld. Sk. Na samotnú likvidáciu jadrovej elektrárne bude potrebných približne ďalších 25 mld. Sk.
Výpadok spôsobený postupným odstavovaním V1 by mohla v budúcnosti vyriešiť dostavba tretieho a štvrtého bloku atómovej elektrárne v Mochovciach. Predseda vlády preto vyzval predstaviteľov talianskej spoločnosti Enel, vlastníka 66 percent akcií Slovenských elektrární (SE), aby do 28. februára 2007 definitívne oznámili, či plánujú dostavať tretí a štvrtý blok jadrovej elektrárne v Mochovciach. “Uplynulo už dostatok času a ich odpovede nie sú ani také, ani onaké,” povedal Fico. Ako upozornil, ukončením prevádzky oboch blokov jadrovej elektrárne V1 stratí Slovensko 18 percent svojej produkcie elektrickej energie. Dostavba tretieho a štvrtého bloku atómovej elektrárne v Mochovciach preto zostáva podľa Fica bez ohľadu na stanovisko majoritného vlastníka SE k takémuto kroku prioritou novej vlády.
Postupné odstavenie prvého bloku V1 označil minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek za čierny deň slovenskej energetiky. Ako ďalej uviedol, vysoko sofistikovaná práca slovenských energetikov tým bola prvýkrát pošliapaná. “Sila a hlúposť premohla racionalitu a potrebnosť,” povedal. Koncom roka 2008 sa podľa Jahnátka odstaví aj druhý blok jadrovej elektrárne V1 a postupne skončia prevádzku aj tri bloky tepelných elektrární. “Počas šiestich rokov nás čaká odstavenie výkonu 2 000 megawatthodín, čo už bude veľmi zraniteľné pre slovenskú ekonomiku,” skonštatoval Jahnátek. Bývalým šéfom rezortu hospodárstva vyčíta, že nepripravili žiadnu koncepciu výroby a nákupu elektrickej energie. Ministerstvo hospodárstva preto podľa neho plánuje do polovice budúceho roka predložiť na rokovanie vlády “ucelený materiál o potrebných prenosových sústavách a generovaní elektrickej energie na území Slovenska”.
Dva bloky V1 začali v Jaslovských Bohuniciach stavať v roku 1973. Prvý blok bol pripojený k sieti v roku 1978 a do trvalej prevádzky bol uvedený v roku 1980. Výroba v celej jadrovej elektrárni (JE) V1 predstavovala vlani takmer 5 593 GWh. Ročná výroba elektrickej energie v jadrových elektrárňach V1 a V2 je približne 12 000 GWh, čo predstavuje takmer 40 % produkcie elektrickej energie na Slovensku. V elektrárni V1 sa od uvedenia do prevádzky v roku 1978 uskutočnilo viac ako tisíc technických úprav. Medzinárodne akceptovateľnú úroveň bezpečnosti dosiahla JE V1 ukončením rekonštrukčných prác v roku 2000. Celkové náklady na rekonštrukciu celej JE V1 dosiahli počas štvorročnej rekonštrukcie výšku 8,5 mld. Sk.
Na zariadeniach bloku V1 začne ich odstavením na základe prijatých strategických dokumentov realizácia etapy "Ukončovania prevádzky V1“. V tejto etape sa dochladí vyhorené jadrové palivo z prvého bloku, spracujú všetky rádioaktívne odpady a uložia v rádioaktívnom úložisku RAO v Mochovciach a zaistí sa bezpečnostná podpora prevádzky 2. bloku V1, ktorý sa má odstaviť v roku 2008. Z Medzinárodného fondu na podporu odstavenia elektrárne Bohunice (BIDSF) sa do konca septembra tohto roka vyčerpalo 12,1 mil. eur. Celkovo boli doteraz dohodnuté projekty na odstavenie jadrovej elektrárne V1 v hodnote 146,5 mil. eur, z toho z fondu na ich financovanie je zabezpečených 122,3 mil. eur.
JE V1 Jaslovské Bohunice od apríla tohto roku patrí do spoločnosti Jadrová vyraďovacia spoločnosť, a.s. Jadrová vyraďovacia spoločnosť vznikla premenovaním firmy GovCo, a.s., ktorá prevzala zodpovednosť za prevádzkovanie jadrovej elektrárne V1 od 1. apríla na základe rozhodnutia vlády SR o privatizácii 66-percentného podielu Slovenských elektrární, a.s. Spoločnosť GovCo vznikla 6. júla minulého roka a jej jediným akcionárom je štát v zastúpení Ministerstva hospodárstva SR. Okrem elektrárne V1 prevzala spoločnosť GovCo zodpovednosť aj za vyraďovanie jadrovoenergetických zariadení a za zaobchádzanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoreným jadrovým palivom.
2. blok JE V1 v Jaslovských Bohuniciach odstavili
Druhý blok jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach dnes dodal do energetickej siete poslednú energiu. Dvanásť minút po dvanástej hodine sa za účasti ministra hospodárstva SR Ľubomíra Jahnátka začalo s postupným znižovaním výkonu reaktora druhého bloku.
Táto etapa bude ukončená po približne šiestich hodinách. Samotné odstavenie reaktora je niekoľkodňový proces zníženia výkonu, odstavenia turbogenerátorov, dochladenia reaktora. Dôležitou ďalšou etapou je ukončovanie prevádzky, konštatoval hovorca Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti,a.s. Dobroslav Dobák. Táto etapa predstavuje proces dochladenia paliva najskôr v reaktore, neskôr v bazéne skladovania do úrovne zvyškového výkonu palivových kaziet. Toto umožní odtransportovať palivo z bloku v špeciálnych kontajneroch do medziskladu vyhoretého paliva. Súčasne by mali byť spracované všetky prevádzkové rádioaktívne odpady a uložené v špeciálnych úložiskách mimo blokov jadrovej elektrárne V1.
Výstavba dvoch blokov elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach sa začala v roku 1972. Prvý blok bol uvedený do prevádzky v decembri 1978, druhý blok v marci 1980. Prevádzka prvého bloku bola ukončená 31. decembra 2006. Od začiatku prevádzky vyrobila elektráreň V1 vyše 159 miliónov MWh elektriny. K vyradeniu reaktorov sovietskeho typu VVER-440/230 sa zaviazala v dohodách o vstupe SR do Európskej únie predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu.
Dneškom už fakticky JE Bohunice nedodávajú žiadnu energiu do siete SR čo je dosť smutné a to sú negatíva že sme v EÚ. A druhé negatíva sú tie ,hovedá" ale tých radšej nekomentujem !
Pred privatizaciou SE bola V1 prevedena na vyradovaciu spolocnost, nakolko sa pocitalo s jej odstavkou. V2 je sucastou SE a ta nagalej dodava energiu do siete
Podiel OZE na spotrebe je 16,6% ![]()
dialnice.info/viewtopic.php?p=81954#81954
… osobne sa mi to zdá málo, … preto vítam ďalšiu výstavbu vodných elektrární ![]()
PLYN SA ČERPÁ ZO ZÁSOBNÍKOV NA ZÁHORÍ. Zásobníky pre celé Slovensko. ![]()
dialnice.info/viewtopic.php?t=11409
*zemný plyn sa do 50. rokov minulého storočia považoval len za vedľajší produkt získaný ťažbou ropy
Možnosti zásobníka v Lábe
Podzemný zásobník plynu v Lábe je vybudovaný na vyťažených ropno-plynových ložiskách. Jeho maximálny denný ťažobný výkon je 27,5 milióna m3. Maximálny vtlačný výkon je 22 miliónov m3 za deň. Provizórne vtláčanie zemného plynu do tohto zásobníka sa začalo už v roku 1973.
Nafta Gbely, dcérska spoločnosť Slovenského plynárenského priemyslu a nemeckého energetického koncernu E.ON Ruhrgas, v súčasnosti buduje podzemný zásobník zemného plynu Gajary-báden za cca 164 miliónov eur (4,96 miliardy korún). Podzemný zásobník plynu v okrese Malacky bude schopný uskladniť pol miliardy kubíkov s možných rozšírením na 550 miliónov.
Množstvo ďalších informácií je v článku. ![]()