No vyjadrím sa k tomuto - keďže o tom viem - stavebne sú tieto veci v poriadku - naprojektované a postavené sú dobre.
.
Vo všeobecnosti problémom VD na Slovensku nie je ich nekvalita ale neudržiavanie vodohospodárskej časti - VD Gabčíkovo viac krát v pohode prežilo aj hraničné povodne lenže po každej povodni by mali byť sanované škody ktoré povodeň napáchala to sa na Slovensku už od 89 nedeje - tak isto Vážsky kanál sa 20 rokov neopravoval nakoľko neboli financie iba sa vypustí popláta vyčistí - bez akejkoľvek zásadnej (preventívnej) opravy
to je bohuzial typicky slovensky problem.. na SK proste este nedosli na to, ze preventivne a priebezne opravy resp udrzba je lacnejsia, ako ked uz je neskoro ..
25 MW je kusok malo na to, kolko to znici …
Čo je presne prečerpávacia vodná elektráreň 
Ja nie som odbornik, ale mohlo by to byt:
dve nadrze, jedna vyssie ( m nad morom) ako druha.
Zo spodnej v noci pri dostatku lacnej elektriny cerpaju vodu do hornej a cez den
naopak - doplnuju spickovu spotrebu ked treba.
Je taka na Ciernom Vahu pri Vychodnej, co poznam.
plus je to vyrovnavacke pre jadrove elektrarne, lebo JE sa len tak lahko nedaju moderovat .. a tak v noci, kedy je mensia spotreba, sa vlastne vyuziva na precerpanie zo spodnej nadrze do vrchnej ..
A je tam este jedna funkcia, zaloha za nahly vypadok JE
V pripade vypadku bloku, nabieha Cierny Vah a operatori maju hodinu cas na nabeh dalsich zdrojov (dalsie vodne, tepelne, nakup a pod.)
Správne si to B vysvetlil, okrem prečerpávacej elektrárne Čierny Váh máme ešte jednu Liptovská Mara.
Aj Ružín je prečerpávacia elektrárňa.
V ČR např. Štěchovice: mapy.cz/#x=133062016@y=135085248@z=14@mm=F
Nič z toho nebude - to už niekoľkokrát zarazili a zarazia - ak si dobre pamatám tak obidve VD ( Strečno a potom následne aj aktualizovaná Nezbudská lúčka) vypadli z koncepcie, na Váhu už len VD Sereď
Lokalita PVE Ipeľ bola vybraná na základe porovnania viacerých lokalít PVE gravitujúcich k južnej vetve 400 kV vedenia. Kritériá, na základe ktorých boli jednotlivé lokality porovnávané, boli napr. investičné a prevádzkové náklady, ekonomická efektívnosť, technické parametre, podmienky výstavby, strety záujmov, vplyv na životné prostredie atď.
Po rozdelení bývalej československej ES v roku 1994, ktorá sa uskutočnila na základe rozdelenia Československa, sa ukázalo, že nová slovenská SE, ktorá mala rádovo iba tretinový výkon pôvodnej československej ES a naviac aj inú skladbu zdrojov (zvýšil sa podiel pružných zdrojov vodných elektrární na celkovom výkone ES), potrebuje inú inštaláciu PVE Ipeľ, než ako bola pôvodne navrhovaná 2 x 355 MW.
Nová slovenská ES vyžadovala predovšetkým zdroj s inštaláciou agregátov s menším inštalovaným výkonom. Príprava PVE Ipeľ bola tak rozdelená na obdobie do roku 1994 – spoločná československá ES a po roku 1994 – slovenská ES.
Pretože elektrizačné sústavy, pre ktoré mala PVE Ipeľ slúžiť, boli rozdielne nielen svojim výkonom ale aj skladbou zdrojov, je zrejmé, že aj ich požiadavky na koncepčné riešenie veľkosti a skladby jej výkonu, postavenia v ES, spôsobu prevádzky atď. boli rôzne. Preto pokiaľ ide o základný parameter PVE Ipeľ – inštalovaný výkon (Pi) a jeho skladbu možno prípravu PVE Ipeľ rozdeliť do dvoch variantov:
-
Variant s výkonom 2 x 355 MW, ktorý sa pripravoval do roku 1994 pre bývalú československú ES. Mal prispievať k pokrývaniu zaťaženia tejto sústavy v priebehu týždňa. V sobotu a v nedeľu mala PVE naopak akumulovať prebytočnú EE predovšetkým z jadrových elektrární (JE). K tomu využívala celý úžitkový obsah nádrží cca 16 mil. m3.
-
Variant s výkonom 4 x 150 MW sa pripravoval po roku 1994 pre novú slovenskú ES, ktorá mala približne iba tretinový výkon pôvodnej československej ES. Oproti variantu 1 mu bola však prisúdená aj funkcia prevádzkovej rezervy ES. Tá bola definovaná ako 8 hodinová nepretržitá turbínová prípadne čerpadlová prevádzka, čo ale znamenalo držať rezervu v úžitkovom objeme nádrží cca 2,5 mil. m3 pre turbínovú prevádzku resp. 2,0 mil. m3 pre čerpadlovú prevádzku. Držanie tejto rezervy teda zredukovalo úžitkový objem nádrží určený pre bežnú prevádzku PVE z cca 16 mil. m3 na 11,5 mil. m3.
Cena Variantu 2 - slovenského je odhadnutá na 22 mld SKK v cenách roku 2006
To je také drahé 
A ja že 4-5 miliárd maximálne. 
Tak to sa tak skoro stavať nebude, teda štát rozhodne nie.
mno co som zachytil, tak PVE dlouhe strane v cechach, ktora bola rozpracovana od 70tych rokov a dokoncili az niekedy v polke 90tych rokov za nejakych 5 ci 6 miliard korun .. a to sa stavala skoro 20 rokov.. takze ta cene neni tak nerealisticka ..
mimochodom, ak sa dostavaju EMO 3&4, popripade dalsia JE, tak bude dalsia precepavacka vhodna/nutna ..
navyse aj ked PVE ide len par hodin, tak je vysoko ziskova, lebo je to na spickovu energiu, ktora je draha .. cize paradoxne navratnost PVE je docela vysoka …
Ve kterém místě má PVE Ipel stát?
Najlepšie pri Štúrove keby stála. Vytopilo by keby bolo treba tých, čo treba. 
Lokalita PVE Ipeľ je situovaná v severnej časti okresu Poltár na hornom toku Ipľa pri obci Ipeľský Potok /dolná nádrž/ a v pramennej oblasti Kokávky v obci Ďubákovo /horná nádrž/ V mieste stavby bola v rokoch 1979 - 1985 vybudovaná štôlňa Izabela,vrty,geologický prieskum. Od roku 1989 sa sústavne monitoruje toto prostredie.
Fandím tomu. Ale to tomu asi nepomůže 
Ak to má stavať sám štát, je to utópia.
A Enel to stavať neplánuje.
Do r. 2010 sa nezačne, do r. 2015 stáť nebude.
Mimochodom aby ste boli v obraze, dočítal som sa, že Enel má dlhy v bankách cez 60 mld. EUR. 