Svet chce náš urán 
dialnice.info/viewtopic.php?t=6433
Hľadači skúmajú deväť ložísk drahej rudy. Cena uránu stúpla od r. 2000 do r. 2007 o viac ako 937%. 
Kapacita nie je problém .. cena je problém 
tieto ceny sú na 5-10 rokov. Ropné krajiny začínajú šialene investovať do neropných produktov a investícií - veľmi dobre vedia čo robia
Dnes je problém zvýšiť ťažbu a je tiež problém spracovať viac ropy a spotreba šialne stúpa, keď sme pri tom, v Číne o 10% ročne. Aj India začína byť hladná a niektoré krajiny Afriky tiež. V EÚ/USA už tá spotreba tak nahore prudko nejde.
Spojené Arabské Emiráty už dosiahli v priebehu 30 rokov to, že príjmy ropy na HDP klesli z 98% na 12% a klesnú do r. 2010 na 5%. Ale Saudská Arábia a ďalšie niektoré krajiny ani moc nemenia svoju stratégiu investovania …
tak verim, ze dovtedy aj ten moj plat stupne ale v principe sa o ropu nebojim, budu nejake cenove soky, ale este teraz si pamatam, ako hrozili div nie kolapsom celosvetovej ekonomiky, ked bude ropa nad 50 usd/barel 
a nic
ked mam byt uprimny, tak o ropu sa prilis nebojim. s vodou to bude horsie … 
s tym, ze ropa bude okolo 100usd/barel behom par rokov uz tak nejako pocitam
O vodu už dnes sa vedú vojny. 
Ale región EÚ na tom bude celkom dobre, respektíve prakticky aj SR má vysoké stavy/zásoby podzemných vôd, dostatok ďalších vodných tokov, ktoré tu začínajú atď., no videl som takú jednu mapu a bude mať problém aj cca. 11% územia SR. Ale dozásobuje sa to bez problémov, kým budú štáty vo svete, ktoré to nebudú mať ako riešiť, jedine dovozom vody z inej krajiny.
Po tejto stránke štáty ako Kanada, Rakúsko, Nórsko, Slovensko sa nemajú čoho obávať, akurát to Slovensko by malo viac investovať do vodovodov, ČOV atď., no a nebudú mať problém ani také krajiny ako Saudská Arábia/SAE atď. lebo tiež už dnes majú obrovské množstvá odsoľovacích zariadení. Málokto to vie, ale až 1/4 mestskej zelene v Dubai-ji je zavlažovaná z týchto zariadení. U nás nerentabilné, tam je proste cena vody vyššia ako cena nafty. Ale úplný extrém je v niektorých krajinách už dnes, kedy jednoducho netečič cez deň plánovane 2-3 hodiny voda. Aj Kalifornia už vydala zákon, že koľko golfových ihrísk môže byť na nejakej rozlohe …
Aj preto by som ja napríklad zvážil takú investíciu ako prepojenie ropovodom medzi rakúskym OMV a slovenským Slovnaftom. Ponad Žitný ostrov by som neťahal nič takéto …
Lenže tu by som ja videl rozdiel - ropy bude dosť ale ako ju dostať z toho oceánskeho dna 
No, ale je tesne okolo 60 USD a už to majú mnohé ekonomiky sveta problémy. Ono nie je jedno, že či 1l stojí 34 alebo 44 alebo by mal stáť 64 … nie je to všetkým jedno a inflácia sa potom roztáča a od toho je už len kúsok od kolapsov …
Inak, ja som raz (to je 20 rokov dozadu) čítal o stave zásob ropy v USA. Oni majú zásoby a zásoby. Jedno je pre armádu, to sa zásadne ani nezverejňuje a druhé je pre armádu+firmy+ľudí. A hovorí sa, že pre armádu majú 2x toľko ako pre tú druhú skupinu. A zverejňujú len ten druhý údaj, ale je otázka, čo naozaj niekedy nečerpajú aj z tej prvej.
A ešte som čítal správu pred ale mesiacom, že keby sa dnes rozhodli všetky štáty sveta zaplaniť všetky svoje dnes prázdne (novopostavené) ropné zásobníky, tak cena vyletí o 1/3 nahore, lebo len Čína má zásobníky dostavané na 4 mesačnú spotrebu, ale zaplnené len na 1 mesiac …
SE pripravujú generálnu opravu vodnej elektrárne H. Streda
Slovenské elektrárne hľadajú firmu, ktorá by vykonala na tejto elektrárni generálnu opravu strojovej časti sústrojenstva turbogenerátora
E.ON investuje 200 mil. eur do plynovej elektrárne v SR
Vo východoslovenskom meste Trebišov zrejme vyrastie elektráreň za 37 miliárd korún a s výkonom 885 megawattov (MW). Za posledné roky ide o jeden z najväčších energetických projektov na Slovensku a stojí za ním lokálna firma Československá energetická spoločnosť (ČES).
takze si to zrekapitulejeme
cca 880 MW EMO 3 & 4 ~ 62 miliard korun
cca 885 MW trebisov ~ 37 miliard korun
cca 400 MW tepelna bohunice ~ 7 miliard korun
ten nepomer je kusok drasticky … a to sa k jadrovej elektrarni nezapocitava zadny cyklus po skonceni zivotnosti …
no neviem, asi postupne na to jadrom aj zanevriem
Myslím, že greenpeace dobre napísali, že jadrová energia je najdrahšia u nás a nie najlacnejšia … pretože byť najlacnejším cez uprednostňovanie štátnych investícií, to je najľahšie.
Ale nech sa len stavajú všetky druhy, …
Na jadrový vyraďovací fond ročne ide cca ± 3 mld SKK
presne je to 350 000,00 za každý inštalovaný MW ročne + 6% z ceny predanej elektriny.
MH chce rokovať s Rakúskom o výstavbe vodnej elektrárne
dialnice.info/viewtopic.php?t=7080
Premiér: Zatvorenie Bohuníc? Hrubá chyba
ja si myslim opak…
to ze odstavili V1 je len a len dobre. a to som zanieteni zastanca jadrovej energetiky. snad jedine, ze mohli oba naraz v roku 2008, ale inak som len za.
tie miliardy co sa dali do rekonstrukcie boli aj tak vyhodene peniaze. mali ich radsej dat do EMO 3 & 4. od tej doby sa predrazili mochovce o 30 az 50 miliard korun.
Joj tešíme sa … o rok tu mame LHC …
pre info : sme.sk/c/3323483/Zenevsky-ma … hlavu.html
Ženevský mamut dvíha hlavu
Pri švajčiarsko-francúzskej hranici dokončujú sto metrov pod zemou najväčší urýchľovač častíc na svete, ktorého tunel má obvod 27 km.
Najväčším urýchľovačom najmenších častíc hmoty, skrytých v jadre atómu, sa stane európsky LHC (Large Hadron Collider, veľký zrážač hadrónov). Obvod podzemného tunela, v ktorom sa budú častice zrážať, je 27 km. Ambiciózny medzinárodný projekt, na ktorého výstavbe sa podieľalo 6500 vedcov z 80 krajín vrátane Slovenska, je krátko pred dokončením. Začiatkom mája v Európskej organizácii jadrového výskumu (CERN) pri Ženeve, ktorej LHC patrí, vyskúšali chladenie prvého úseku urýchľovača, dlhého 3,3 km.
O rok to konečne vypukne
Prevádzka LHC na nízkych energiách sa má začať koncom tohto roku, na plný výkon by sa mal rozbehnúť v polovici roku 2008. O tomto okamihu snívajú mnohí fyzici. V porovnaní s inými podobnými zariadeniami, ktoré pátrajú po nových formách hmoty, bude mať ženevský mamut dosť síl na to, aby ich sám vytváral. Tunel urýchľovača prekračuje sto metrov pod zemou švajčiarsko-francúzske hranice. Experimentálni fyzici v ňom budú pri veľkých energiách testovať správanie častíc, ktoré vzniknú po zrážkach protónov (protón spolu s neutrónom a niekoľkými druhmi mezónov a ich antičastíc patrí medzi hadróny, preto názov Veľký zrážač hadrónov).
Jadrom zariadenia je gigantická vákuová kruhová trubica. Silné magnety umiestnené pozdĺž nej budú ohýbať dráhy nabitých častíc. Koncom februára tu nainštalovali magnet s hmotnosťou 1920 ton, čo je ekvivalent piatich veľkých prúdových lietadiel. LHC dokáže vystreliť protóny proti sebe takmer rýchlosťou svetla (300 tisíc km/s). Vyprodukuje tak milióny zrážok každú sekundu.
“Drvenie” protónov a vznik nových, doteraz neznámych častíc zaznamenajú štyri detektory veľkosti šesťposchodovej budovy. Častice, ktoré vzniknú po zrážkach, budú v porovnaní s protónom až desaťtisícnásobne menšie. A budú pri nich vládnuť obrovské teploty, ktoré kozmos zažil naposledy tesne po veľkom tresku, čiže niekedy pred 13,7 miliardami rokov.
Jedným z expertov, ktorí prispeli k výstavbe LHC, je Dušan Čáni zo ZTS VVÚ Košice. Navrhoval pohony, ktoré presne nasmerujú lúč hadrónov, za čo získal ocenenie Technológ roka.
Iba bláznivé predstavy?
Čo experimenty na LHC prinesú? Mnohí fyzici veria, že by medzi novovytvorenými časticami mohli nájsť vhodných kandidátov na tmavú (skrytú) hmotu. Tá totiž, spolu so skrytou energiou, tvorí prevažnú časť vesmíru. Doteraz nepoznáme jej podstatu. Alebo môže LHC odhaliť nové poznatky z tak exotickej sféry, ako je niektorými fyzikmi predpokladaná existencia iných rozmerov okrem šírky, dĺžky, výšky a času? Ako by sme ich dokázali vnímať? A čo úvahy o paralelných vesmíroch či čiernych a červíčich dierach, teoreticky umožňujúcich cestovanie v čase? Carl Sagan takúto cestu opísal v svojom románe Kontakt, pričom ho napísal bez porušenia základných fyzikálnych zákonov.
Ani podľa renomovaných fyzikov nemožno vylúčiť, že sa v LHC odohrá niečo, o čom sme doteraz mohli čítať iba v sci-fi, a čo môže prevrátiť teoretickú fyziku hore nohami. Americký fyzik Michio Kaku v knihe Paralelné vesmíry píše, že ak by sa pri experimentoch vytvorili malé kvantové čierne diery, bol by to určitý náznak priam šialenej hypotézy, že vedľa nášho kozmu existujú paralelné svety, vzdialené milimeter od nášho. Veľmi zvláštna predstava. S pokračujúcim rozvojom experimentálnej kozmológie by sme si však mali pomaly zvykať, že sa možno začnú napĺňať tie najbláznivejšie vízie.
A čo strunová teória?
V neposlednom rade napäto očakávajú výsledky pokusov prívrženci strunovej teórie, ktorá má ambíciu zjednotiť všetky fyzikálne zákony do jedného, o čom sníval už Einstein. Strunová teória pracuje s jedenástimi rozmermi (desiatimi priestorovými, jedným časovým). Predpokladá, že každá častica predstavuje iba inú formu miniatúrnej struny. Pikantné je, že počiatky strunovej teórie sa rodili pred štyridsiatimi rokmi práve v jadrovom laboratóriu v CERN-e. Dvaja mladí fyzici Gabriele Veneziano a Mahiko Suzuki tu úplne náhodou narazili na zvláštnu matematickú formulu, beta-funkciu, ktorú objavil v 18. storočí Švajčiar Leonhard Euler. Ako zázrakom opisovala zrážku dvoch mezónov pí pri veľmi vysokých energiách. Euler samozrejme nemohol mať o urýchľovačoch a zrážkach častíc ani poňatie, bol to však matematický génius.
Od roku 1968 zaznamenala teória strún niekoľko vzletov a pádov, momentálne si však stojí relatívne dobre. Nedávno o nej vyšla kniha, spoluautorom ktorej je Američan John Schwarz (K. Becker, M. Becker, J. Schwarz: String Theory and M-Theory. A Modern Introduction. Cambridge University Press, 2007). Schwarz na teórii pracoval aj v dlhých “časoch temna”, v ktorých strunovej teórii neveril takmer nik. Potreboval na to však na Caltechu (Kalifornský technický inštitút) mocného ochrancu Murraya Gell-Manna. Ten sa spolu s G. Zweigom preslávil myšlienkou, že základnými stavebnými jednotkami protónov a neutrónov sú kvarky. Iný slávny americký fyzik Richard Feynman, ktorý mal na Caltechu kanceláriu hneď veľa Gell-Manna a zo strunovej teórie si robil žarty, chcel tieto hypotetické častice nazvať partony podľa speváčky Dolly Parton, no neuspel. Dolly sa nakoniec musela uspokojiť s tým, že jej meno niesla prvá ovca vyklonovaná z dospelej bunky v škótskom Edinburghu.
Najdrahšia diera v kozme
Najväčší urýchľovač má teda Európa, mohlo to však byť inak. Pred pätnástimi rokmi bol na spadnutie americký projekt superurýchľovača s obvodom tunela 83 km. Steven Weinberg, jeden z najvýznamnejších súčasných fyzikov, ho vtedy pred americkým Kongresom podporil slovami: “Máme dôvod veriť, že vo fyzike elementárnych častíc sa dozvedáme niečo veľmi hlboké o logickej štruktúre vesmíru.” Kongres výstavbu urýchľovača najskôr povolil, potom však zrušil. Hlavným dôvodom bola privysoká cena - 4,5 miliardy dolárov. Medzitým však už Američania stihli vykopať 22 kilometrový tunel. Bill Bryson v knihe Stručná história takmer všetkého ich úsilie okomentoval takto: “Texas sa teraz môže pochváliť najdrahšou dierou v kozme.”
-
- 2007 | Michal Ač
dialnice.info/viewtopic.php?t=7799
toto je zaujimave, uz som nasiel ze mochovciam EMO 1 a EMO2 sa ma zvysovat vykon a tunak citam, ze aj V2 ma ist vykonnostne hore ak som to teda pochopil zo 440 na 506 MW na blok. neviem, co je to teraz preklep, lebo mochovce sa mali zvysovat “len” na 470.. asi v tej sprave maju preklep a aj V2 pojde len na 470… by mi to bolo divne, ze starsia elektraren by sla na vyssi vykon ako novsia elektraren a este aj novsi projekt zvysenia vykonu …
Pravděpodobně je u starších bloků větší prostor pro to, jak modernějšími generátory zvýšit účinnost.
to sa mi nezda, typoval by som to opacne.
lebo sa jedna o rovnake reaktory VVER440/213, zrejme s par drobnymi vylepseniami v prospech mochoviec.. navyse projekt zvysenia vykonu u EBO V2 je starsi a vylepsenie u EMO 1 2 vychadza z poznatokov projektu V2 .. cize zase mi to nejako nehraje…
dialnice.info/viewtopic.php?t=7846
hm 7% CEZ =~= 66% SE no pekne
Ale treba pamatat, ze
CEZ = bane, elektrarne, rozvody…
SE = elektrarne aj to nie vsetky (Gabcikovo, V1, A1)
Ak chceme porovnavat, tak treba spocitat SE, ZSE, SSE, VSE, SEPS
schema CEZ
cez.cz/presentation/cze/GetF … nload=true