Dopravné značenie (DZ)

Myslím, že nejde o Poloha/cieľ, ale o Meno/nemeno, t. j. v konečnom dôsledku Konkrétne/nekonkrétne. Pri striktnom uplatnení pravopisných zásad platí, že názov (križovatky) = veľký Východ, orientačné rozlíšenie časti cieľa = malý východ a to ešte skôr v zátvorke ako za spojovníkom. Lenže, čo vyzerá dobre a správne takto na papieri - a čo je ok v súvislom jazykovom prejave - povedie v praxi akurát tak k ešte väčšiemu zmätku. Proste na dopravnom značení je to kontraproduktívne, DZ nie sú súvislý jazykový prejav. Ak by sme to takto uvádzali, tak na tých značkách bude pekný bordel, raz s veľkým písmenom, raz s malým, pričom tým akurát tak zneistíme vodiča, ktorý v tom sotva uvidí ľubovoľnú logiku, skôr si poklepe po čele, že to čo za blbca toto robil…? Koniec koncov, pozri si spomínaný senecký „východ,“ kde sa varianty s veľkým a malým písmenom striedajú hlava nehlava (a naozaj bez logiky, ale to je v zásade jedno). A žeby vodič mal čas premýšľať nad tým, že „Západ“ je sídlisko a „západ“ je svetová strana…to asi ťažko, hlavne ak o existencii toho sídliska ani netuší.

Preto je IMHO lepšie to mať písané jednotne, pričom z hľadiska rýchlosti čítania je samozrejme lepší veľký Východ ako malý východ, už len kvôli už spomenutému ťaviemu hrbu (samozrejme ale preferujem použiť ten spomínaný nemecký spôsob s prídomkom len v názve križovatky, pokiaľ je to možné). Mimochodom, neboli by sme zďaleka jediní. Nemám chuť teraz zisťovať a analyzovať ako to v ktorej krajine funguje, ale prinajmenšom v takej holandčine sa tiež podstatné mená nepíšu s veľkým písmenom a holandské pravidlá pre písanie názvov sú veľmi blízke slovenským. Napriek tomu, prídomky -Noord, -Oost, -Zuid a -West píšu na DZ s veľkým písmenom nielen na ohláške, ale aj v úlohe cieľa. To len ako príklad.

Keď už spomínaš tú polohu vs. cieľ, tak vytiahnem zase onú nevydanú publikáciu. Hneď na začiatku sú tam uvedené tri základné účely, na ktoré orientačné značenie slúži. Stručne povedané, kde som? čo je vôkol? kade mám ísť? Značenie by malo odpovedať na všetky tri tieto otázky, inak nie je plnohodnotné. V tomto kontexte, ciele je potrebné voliť tak, aby zároveň vypovedali o polohe. Inými slovami, ak je križovatka trebárs na juh od nejakého mesta, ale obsluhuje napríklad jeho západnú časť, tak ju nemožno nazvať kompasovým prídomkom, lebo to bude zmätočné (raz z hľadiska polohy, raz z hľadiska cieľa). Príkladom nám buď vyššie spomenutá AS Duisburg-Rheinhausen. Ona by sa teoreticky mohla volať aj Moers-Ost, podľa cieľa uvedeného na ďalších značkách, lenže takýto názov križovatky by mohol byť mätúci z hľadiska vyjadrenia polohy, preto radšej volili iný názov. Ono je to vlastne situácia dosť podobná s Poprad-Východ.

Obávam sa, že správna je tá hypotéza o pokazenom kompase na Račianskej. Zrejme vieš, ako sa robia situačné výkresy líniových stavieb, teda že nie sú orientované na sever, ale tak, aby sa na traktor vošiel čo najdlhší úsek. V tomto prípade bol ten výkres orientovaný približne SSZ. A niekomu potom „nepriestrelná“ logika povedala, že čo je vpravo, je východ.

Inak žeby bol sever Senca bez relevantného dopravného významu, to platilo možno pred pár rokmi, ale nie už dnes. A východná časť Senca je v tomto prípade plus mínus rovnako relevantná ako severná, keďže tie Senecké jazerá sa dajú vyjadriť ako samostatný cieľ - a vlastne aj sú na DZ explicitne vyznačené. Okrem toho, cesta do východnej časti vedie najprv cez severnú časť. Rovnako tak tú križovatku predsa nebudeme volať Centrum, hoci obsluhuje aj centrum Senca – nielen pri jazde od Trnavy, počas špičky aj od Bratislavy. Proste, ak už mám voliť kompasový prídomok, tak musí sedieť aj poloha, nielen cieľ. Navyše v tejto križovatke by podľa nemeckého vzoru názvom mohol byť Senec-Sever a cieľom mohol byť čisto Senec (a to v oboch smeroch).

Nájsť názov Križovany nad Dudváhom nie je v danom prípade až tak ťažké :slight_smile: Horšie je to napríklad s tou Považskou Bystricou. Ako rozumne nazvať križovatku PB-sever? Dúfam, že nie Vrtižer… Možno ešte Považská Bystrica-Považská Teplá…čo je už pomaly taký kratší román. A ani navrhovaný Rozkvet pre južnú križovatku nie je práve ideálny, hlavne keď idem od Žiliny a na križovatke Centrum by ma DZ posielalo priamym smerom, aby som si nadišiel dobrých 7 km. Poprad sa dá riešiť, aj Nitra (Čermáň, Chrenová), až na križovatku NR-Západ, čo je ale de-facto uzol. Ale nie je veľa takých miest, kde sú miestne časti použiteľnými cieľmi.

Čiste teoreticky máš pravdu. Lenže skús toto vysvetliť počítaču (resp. Tvojej navigácii, ale to je tiež len počítač), aby sa naučil, kedy ma pri generovaní textu správy do dopravného spravodajstva pridať typ objektu a kedy nie, keď v databázach má zásadne napísané len to, čo je na značkách. Lebo uvádzať typ zakaždým nie je práve vhodné, hlavne keď sa typ “motorway junction” bude opakovať v 98% (alebo tak nejako) prípadov. Rovnako tak nemôžeš chcieť od moderátora, aby si tú správu zanalyzoval a podľa potreby ten typ doplnil – on nie je žiadny dopravný analytik, je tam len na to, aby odrecitoval, čo dostane do rúk.

Inak všimni si, že do hovorovej reči ani písanej podoby sa ten symbol uzla neprenáša, vníma sa len vizuálne. Každý povie zase len „križovatka Trnava,“ nie „uzol Trnava,“ takže sa to nijako nelíši od „križovatky Hlohovec,“ ktorá je bežným exitom (a to som si radšej odpustil polemiku, že z hľadiska pravidiel cestnej premávky to vlastne nie sú križovatky).

Uznávam, že Rakúšania sú dosť pankáči. Ale zase, porovnávať ich s Čechmi, to sa mi zdá už vcelku nespravodlivé :sunglasses:

Rozdielne maximálne rýchlosti v Nemecku boli už aj v minulosti, aj keď sa používali len výnimočne. Osobne si spomínam najmä na stúpanie na Elzer Berg. Neskôr to úplne vyhodili z VwV, ale bola v tom chybička krásy prinajmenšom preto, že sa tempolimit používa na PDZ. Teraz to vrátili, ale je to ďalej regulované ďalšími predpismi (RWVA, RWVZ, MARZ), ktoré použitie striktne obmedzujú.

Švédi sú na to zvyknutí, takže im to asi moc nevadí. Ale pre cudzinca mi to príde dosť dezorientačné. Najmä keď na to existuje medzinárodne zrozumiteľný ISO piktogram (viď príspevok od Mira).

Ono je otázka, načo sa na IS 8 vôbec uvádza vzdialenosť k nasledujúcemu exitu. To sme odkukali od Rakúšanov. Donedávna (2009) sa to neuvádzalo a nespomínam si, že by to niekomu chýbalo. Proste nasledujúci exit je „o chvíľku“ a je jedno, či je to 5 alebo 10 km, navyše naň budeš včas upozornený ohláškou.

No a druhá vec je, že v praxi aj tak často krát nevieš, kam je uvedená vzdialenosť do obce, teda či do centra, alebo na okraj, alebo do nejakej náhodne zvolenej časti (viď križovatka Pečňa v BA), pričom môže ísť v prípade väčších miest o mnohokilometrové rozdiely. Toto nikoho netrápi? A už radšej ani nechcem riešiť prípady, keď po sebe idúce IS 8 vyzerajú asi tak, že k cieľu X je 28 km, o tri kilometre ďalej je to už len 22 km a o ďalších osem kilometrov už si tam… To radšej nech sa tieto značky nepoužívajú vôbec, než s takýmito zmätočnými informáciami.

Jasné, je v tom strašný bordel, obzvlášť na R1, to je chuťovka. A ten bordel je priamym dôsledkom toho, že na to neexistujú žiadne záväzné pravidlá. A čo je napísané vo vyhláške, je skôr na škodu ako na úžitok. Inak 8 km vzdialenosť sama o sebe nie je problém, je to skôr otázka kontextu: ak sa križovatka 8 km od Košíc volá podľa nich, je to OK, ak je 8 km od Sládkovičova, je to blbosť.

Práveže nie, je to chyták. Lebo tento druhý prípad už nie je rozdeľovaním slov… Pointa, na ktorú som chcel poukázať, je tá, že v skutočnosti ani ten prvý prípad - ktorý je už na prvý pohľad fakticky zhodný s prvým - tiež nemôže byť na dopravných značkách braný ako rozdeľovanie slov, a teda by mal byť správne písaný tiež bez spojovníka na konci prvého riadku. Rozdeľovanie slov je totiž doména typografickej úpravy súvislého textu a iba bezhlavé aplikovanie PSP ho môže priviesť na dopravné značky nezpoznajúce zarovnanie do bloku. PSP to síce priamo nespomínajú - predpokladajú však túto znalosť - ale o rozdeľovaní slov môže byť reč iba v prípade, kde plní takúto funkciu. A tou je a) zúženie príliš širokých medziznakových a medzislovných medzier v texte zarovnanom do bloku (=zlepšenie čitateľnosti), b) zníženie počtu riadkov v odseku (ak je to v danom prípade možné). Ani jedno z toho pre DZ neplatí: na DZ sa nezarovnáva do bloku a pokiaľ ide o IS značky, tak každý riadok je zároveň odsekom.

Problémom pri týchto pravopisných diskusiách je to, že v škole nás učili ich chápať ako Slovo Božie, absolútny zákon, ktorý platí vždy a všade a za jeho porušenie šup ho baňa do žiackej knižky. Lenže PSP sú v skutočnosti predpis veľmi pružný a pravidlá vysvetľujú najmä na obrovskom množstve príkladov, aby čitateľ získal - a toto slovo tri krát podčiarkujem - kontext.

Super. Tak šup šup všetko napraviť vrátane dotiahnutej grafiky (tá sa oproti prvým návrhom podstatne zlepšila).

Myslim, ze jazykovedneho okienka uz by hadam aj stacilo. Cele, na co som chcel poukazat, je riziko doslovneho preberania cudzich predpisov. Niekto sice moze povazovat prisposobovanie pravidiel na miestne podmienky zhorlepsovanim, len skor je problem v osobach a vedomostiach tych, ktori to prisposobuju ako v samotnom principe prisposobovania.

Fakt netusim, ake pismena pisu v holandcine ani ako je to velmi pribuzny jazyk so slovencinou. Ukazal som niekolko prikladov z juhoslovanskych jazykov.

TORNALA JUH/VYCHOD sa uvadza iba na ohlaske, na ostatnych znackach je uz iba Tornala. Povazske a Banske Bystrice, Poprady a pod. maju nazov mesta velkymi pismenami a dodatky o svetovej strane malym (kde ako). Nitry a Senec ma vsetko rovnakym pismom. To je vysledok toho, co som uiz pisal - ze sa uz 3x menili smerove zancky a ideme ich menit 4x. Ostava ozaj len dufat, ze tentoraz uz poriadne.

Uzly sa v hovorovej reci nepouzivaju preto, lebo ich nikde nemame zavedene. Mame nejaky obrazok vo vyhlaske a to je tak vsetko. A ked sa bude ten symbol pouzivat na nezmysloch typu Stupava, Puchov alebo aj (predcasne) KE-Sever, tak to ani nikto sam od seba nepochopi. A ver mi, ze nikto z normalnych vodicov nepouziva “krizovatka” na oznacenie vyjazdov, hoci tak mame nazvanych 8 dialnicnych znaciek. Lebo presne ako pises - krizovatka to pre vodicov nie je, takistko ako nikto netusi, co je pripojka, stykova/priesecna krizovatka a pod. Chvalabohu, ze sme aspon upustili od okruznej krizovatky.

U nás v rodine sa hovorí o výjazde. Križovatka (alebo skôr miesto, kde sa križujú diaľnice) sa používa skôr na označenie uzlu. Ale napr. nikoho som nepočul, že by o Púchove-Juh hovoril o križovatke. Je to výjazd.

Uvádzanie vzdialeností na najbližšiu križovatku mi nevadí, pretože je to imho celkom cenný údaj. Jednak je to pre mňa overenie, či idem správne a jednak túto informáciu využijem napríklad ak potrebujem operatívne opustiť diaľnicu.

Čo sa týka názvov výjazdov, tam by mala byť nejaká logika. Skôr by som preferoval, aby mali križovatky názov podľa lokality, kam sa dá najbližšie dostať a zároveň má veľký význam. Prídomky až v prípade, ak ide o väčšie mesto. A prídomky určite uvádzať vždy. Zároveň by križovatka nemala byť pomenovaná rovnako ako odpočívadlo, most alebo tunel.

Napr. D2 v BA v smere do mesta by som si vedel predstaviť takto:

  • križovatka Bory (namiesto Lamač),
  • križovatka Alexyho,
  • odpočívadlo Dúbravka (namiesto Lamač),
  • križovatka Lamač (namiesto Polianky),
  • križovatka Mlynská dolina,
  • uzol Pečňa (eventuálne incheba),

Len by sa to hlavne malo zjednotiť. Išiel som teraz po D1 po celej dĺžke. Nové značky jej svedčia, vyzerajú moderne a sú čitateľné. Ale nie sú vymenené všade. Žiaľ. A niektoré výjazdy majú viac názvov naraz. Prípadne staničenie je rôzne. Niektoré od BA, iné od Rokycian pri Prahe.

Možno som mimo, ale rozdiel medzi výjazdom (v zahraničí sa používa výraz: Exit ) a križovatkou je ten, že za hranicou križovatky končia platnosť značky obmedzujúce rýchlosť, možnosť predbiehania, zákaz zastavenia, státia a podobne. Koniec výjazdu - Exitu takúto vlastnosť nemá.

Vceliak, vseobecne sa vie, ze aj vyjazd dialnice je krizovatkou, je to odovodnene napriklad tu: https://auto.sme.sk/c/5074612/co-vsetko-je-krizovatka.html

V okolí Trnavského mýta v BA pribudli smerové značky s číslom cesty II/572 + orientačné značky s bielym podkladom s cieľmi CENTRUM, Autobusová stanica a pod. Samozrejme v GROTESKu, ale čo je viac grotesknejšie sú ciele - chápem že II/572 v priestore Šancová / Trnavská tvorí mestský okruh+privádzač k D1 cez Bajkalskú/Rožňavskú, ale toto je plesknutie do vody.
Napr. po križovaní s Bajkalskou sa Trnavská ul. II/572 podľa DZ mení na 61 aj keď je to peáž ak Freshmarketu.
Po ceste II/572 sa určite nedostanete do cieľov ktoré sú na tabuli na Šancovej pre Tr.Mýtom = Komárno/Brno/Budapešť/Viedeň. Použili dve značky IS18a nad sebou, ale podľa logiky sa mi tam viac pre tieto ciele hodí IS20a alebo IS17b s uvedením skutočných cieľom na II/572 (Most pB, Štvrtok nO, Dun.Streda) a potom zelený rámik pre D1/D2 Buda/Wien/Brno.

Vieme, že križovatka začína pri “zaoblení” cesty, ale otázka znie: Kde končí? Totižto “križovatka ukončuje platnosť niektorých dopravných značiek” , ale konkrétne, jej koniec, a nie začiatok! Považuje sa odbočovací pruh za ukončenie križovatky, ak uvedený jazdný pruh sa stáva pripájacím, čiže vlastne nekončí v mieste oddelenia? Takto sa môžme hrať na slovíčkarenie, nikam to nevedie, naša vyhláška je v tom nejednoznačna!

pred ZM z NR je asi 7 novych hnedych-kulturnych tabul, celkovo v NR kraji sa s nimi roztrhlo vrece. niektore su tak male, ze sa to nestiha citat, ale je to v terne.

ndsas.sk/press/obmedzenia/z … iu-vodicov

Škoda, už aj tam :frowning:

vyborne, uz aj tam :slight_smile:

uvidíme aký bude výsledok. obavy sú na mieste.

Chalani, v čom je konkrétne problém?

Inak toto:
"V križovatke Stupava dôjde k uzavretiu prejazdnej vetvy v smere na Bratislavu betónovým zvodidlom, čím sa docieli bezkolízne napojenie pripojovacej vetvy zo smeru od D4 od závodu Volkswagen na D2 v smere do Bratislavy. "

KONEČNE! Raz som tam skoro zahučal, lebo tou “prejazdnou” vetvou sa rútil zablúdený kamion. Voči tej vetve tam nie je pripájací pruh.

Ike to je dobra sprava, konecne! Do dnes som nepochopil naco tam ta vetva ostala ako aktivna - ona dava logiku len v pripade ak by bola krizovatka postavena komplet, nielen polovica ako je teraz.

Pripojenie je tam zrealizovane velmi nebezpecne. Co sa stavebne zmeni, az raz dostavaju krizovatku na komplet? Betonovu zabranu daju prec a bude to ten isty problem. Je to riesenie na slovensky styl - ked je cesta plna dier, tak najlacnejsi sposob je tam dat znacku pozor hrbolata cesta namiesto opravy samotnej cesty …

V dnešnom stave stačilo zmeniť kto komju dáva prednosť - zblúdilci tým čo idú od VW. Ak sa raz krizovatka dostavá tak tam bude potrebné predĺžiť kolektor, presne ako sa robilo pri zjazde z D1 pri Dubnej skale. Na “10” metrové násypy máme ale na zbiehanie pruhov už nie.