Dopravné značenie (DZ)

Cesty všeobecne Diaľnice a RC všeobecne
1981

Prepáčte mi, že budem teraz expresívny, ale mám pocit, že nám tu vzniká generácia degenerovaných dopravných inžinierov, alebo policajtov. Cestoval som cez víkend po Slovensku a inak si neviem vysvetliť:

  • že každá nová dopravná značka označujúca priebežnú hlavnú cestu má dodatkovú značku,
  • že každá nová dopravná značka upravujúca rýchlosť má svoju “ukončujúcu dvojičku” za križovatkou, niekedy ale vo veľkej vzdialenosti - neberte ma zle, je to fajn pre vodiča, ale v podstate má tá značka len informatívny charakter: ak mám povedzme cestu I. triedy mimo obce a pred križovatkou je znížená rýchlosť na 70 km/h a asi 500 m za križovatkou je toto zníženie rýchlosti “zrušené”, ak ma medzi križovatkou a zršením obmedzenia chytí polícia, nemôže ma pokutovať za to, že som išiel 90 km/h.
  • že na niektorých nových svetelných križovatkách je dopravná značka “zákaz otáčania” (aký to má význam, keď stav mimo prevádzky svetelnej signalizácie definuje C25, ktorá otáčanie vylučuje),
  • existenciu neexistujúcich križovatiek, ktoré sa tvária ako regulárne (už na viacerých miestach som videl “prípravu” na križovatku, teda vetvu, ktorá končila v poli, ktorá bola označená ako regulárna križovatka ešte aj s obmedzením rýchlosti.
1982

No, keby to bolo také jednoduché… Momentálne je situácia taká zlá, že je lepšie nič nerobiť.

Žiaľ áno.

1983

No vidíš, Ty poukazuješ na riziká doslovného preberania, expwy má – a ja tiež – zase omnoho väčšie obavy z toho, čo sa tu deje už roky, že bez rozmyslu a logiky z každého rožku trošku a k tomu české „zlepšováky“ dorazené ešte vlastnými. Výsledok vidíš každodenne.

Môj názor: dopravné značky ako celok by mali tvoriť ucelený, jednoduchý, logický a zrozumiteľný systém, nie zbierku tabuliek z celého sveta nahádzanú na jednej hromade, v ktorej sa ešte na jednej značke stretávajú prvky z troch krajín. Takýto ucelený systém si síce môžeme vytvoriť pekne krásne sami od podlahy vyjdúc z dohovoru a ostatných dohôd, ale trvalo by nám to ďalších desať rokov, a to som ešte optimista. Navyše na také niečo vlastne nemáme dosť schopných ľudí. IMHO je preto lepšie si zobrať ako vzor jeden existujúci, fungujúci a logicky konzistentný systém, ktorý si mierne – nie však zásadne – môžeme prispôsobiť, ak to bude potrebné. Len treba pritom dávať pozor na to, aby sme pár nepremysleným zásahmi nerozobrali celý ten systém na šrot a neurobili z neho zase klasický slovenský bordelček. Lebo každá nepremyslená zmena v systéme vyvoláva ďalšie zmeny, výnimky a výnimky z výnimiek. Samozrejme chápem, že pri tom preberaní sú riziká, na ktoré upozorňuješ a aj to chápem, že trebárs niektoré ustanovenia StVO sa tam dostali nie na základe logiky a výskumu, ale napríklad preto, že súd v Düsseldorfe rozhodol tak a tak. Ale myslím si, že tieto riziká sú vcelku manažovateľné, rozhodne lepšie ako keď tých vzorov budeme mať iks a začneme ich medzi sebou kombinovať. Tým pravdaže nie je vylúčená inšpirácia aj inde ako u primárneho zdroja, ale veľmi, veľmi opatrne s tým.

S tým, že máme veľký problém s nedostatočnými vedomosťami zodpovedných dejateľov plne súhlasím a práve preto by mal byť vytvorený úzus – ako kedysi veľmi dávno bol a až do začiatku 70-tych rokov sa aj dodržiaval – že máme jeden základný vzor a ak sa má do neho zasiahnuť, tak si to musí vyžadovať vyargumentované zdôvodnenie a široký konsenzus na ňom, nieže si Herr K. zmyslí, že to chce „vylepšiť“ nejakou 3,14-čovinou a z pozície sily to tam zavedie. Takýto konsenzus sa ale dá udržať iba v prípade, že je ten vzor jeden a nie päť.

No a ktorý vzor to má byť, to je mne osobne jasné, hádam o tom aj môj nick hovorí :smiley: Zase musíš uznať, že Nemčúri to majú celé najpremyslenejšie do úplných detailov a venujú dopravnému výskumu viac peňazí ako celý zbytok Európy dohromady. No a, koniec koncov, ak nás nevykopnú z únie, tak v strednodobom horizonte budeme mať aj tak všetci v celej EÚ nemecké predpisy, maskované ako európske. Tak aspoň budeme potom pripravení. :sunglasses:

1984

Schválne som vytiahol tú holandčinu, lebo má so slovenčinou pramálo spoločné. Azda len to, že píšu latinkou a to je vlastne to podstatné. Viac menej vo všetkých latinkou písaných jazykoch sa názvy píšu podľa (skoro) rovnakých pravidiel, ktorých prapôvod je ešte v latinčine. Najväčšie odlišnosti sú vo viacslovných názvoch, t.j. písanie plnovýznamových slov veľkými písmenami vždy alebo len niekedy. Podstatné mená sa prakticky všade píšu malými písmenami, v tomto je nemčina osamotenou výnimkou - napriek tomu sa ale západy či juhy používajú na DZ prevažne s veľkým písmenom – dôvody som už písal, sú iného ako pravopisného pôvodu.

Bordel je v tom nie preto, že by sa iks krát menilo značenie, ale preto, že to projektovalo tak 12 rôznych ľudí a raz to schvaľoval Ing. P, raz Ing. M, raz Ing. K atď., každému sa to páčilo inak a nikdy nikde nebolo a dodnes nie je záväzne povedané, ako sa to má robiť. Potom samozrejme nastupuje svojvôľa a ľudová tvorivosť. Z úplne rovnakého dôvodu je pomaly každá značka v tejto republike originál s vlastným dizajnom. Dokiaľ nebudú na návrh značiek záväzné predpisy, dovtedy bude bordel.

V iných štátoch sa príslušný výraz reprezentujúci uzol dostal do hovorovej reči preto, že sa najprv dlhé roky používal na značkách slovne (pred zavedením piktogramu). U nás sa to nerozlišovalo, nikdy sa nepísalo “Uzol Voľačo” a potom sa jedného dňa dostal do vyhlášky piktogram, samozrejme bez jediného vysvetľujúceho slova. Stupavy či Púchovy sú samozrejme mimo mísu, ale vyplýva to z toho, že dodnes deň nie je nikde napísané, čo ten uzol vlastne je… a tak chlapci i dievčatá všade, kde sa vyskytne písmenko D alebo R, chcú veľmi preveľmi kresliť hnáty namiesto zobáka, lebo “vo vyhláške je taký obrázok.”

S okružnou križovatkou t.j. guľatou kockou nebuď taký optimista, ja to počúvam obdeň, najmä v nádhernom zvukomalebnom tvare turbookružná križovatka. Vo vyhláške je našťastie kruhový objazd a pokiaľ sa nemýlim, nikdy tam ani nič iné nebolo.

1985

Ike, Vceliak, mirecq:

Ja som narážal na to, že to, čo inžinieri nazývajú „mimoúrovňová križovatka,“ nie je v skutočnosti križovatka, ale niekoľko vzájomne nadväzujúcich križovatiek. Typicky aspoň 4, ale keďže v našich krajoch karpatských všetko robíme radšej zložito ako jednoducho, to býva aj podstatne viac.

Ad výjazd: ak tým myslíte odbočenie do výjazdovej vetvy (von z diaľnice), tak toto práve podľa našich predpisov vôbec križovatka nie je. Lebo z nejakého záhadného dôvodu máme v osmičke napísané, že je to miesto, v ktorom sa cesty pretínajú alebo spájajú – akosi tam chýba, že aj miesto, kde sa cesty rozdeľujú. Tie múdrosti pána Novotného, že kde sa cesty rozdeľujú, tam sa aj spájajú, by som v komunikácii s policajtom radšej neodporúčal používať (to by totiž platilo len tam, kde sú cesty obojsmerné). Viedenský dohovor inak výslovne hovorí aj o rozdelení ciest (level crossroads, junction or fork). My sme to kedysi dávno mali upravené slovami „v ktorom sa pretínajú alebo stýkajú trasy ciest,“ čo logicky zahŕňalo rozdelenie aj spojenie, ale neskôr to nahradila hentá nie úplne šťastná formulácia.

Na druhej strane, ak pozriem na § 142 zákona, tak by sa možno dalo tvrdiť, že aj rozdelenie ciest je križovatka…

Akurát, že keď tento paragraf začneme dôsledne uplatňovať v praxi, tak nastane naozaj veľká sranda a vyše štyri desaťročia pracne budovaný chaos sa nám zosype na hlavy.

1986

Nuž, končí rovnako ako začína, t.j. tým zaoblením, čiže na konci pripájacieho pruhu. Potiaľto je to ľahké. Len či vodič má šancu rozoznať, či ide o pripájací pruh, ktorý ešte zanikne, alebo je to nový pruh a teda sa počíta zaoblenie pri pripojení pruhu…? Zvlášť na takých miestach ako križovatka Pečňa, kde pribudnú dva pruhy, ktoré postupne zanikajú. Pokiaľ nemá vodič so sebou ortofotomapu, tak ťažko. Plus ďalšia nejednoznačnosť, že ten zákaz končí na hranici „najbližšej“ križovatky, ale ktorá križovatka je najbližšia, keď je zákaz ustanovený vnútri križovatky? Podľa mňa je jasne najbližšia práve tá, v ktorej sa nachádzam, ale viacerí policajti aj projektanti mi s vážnou tvárou tvrdia, že tá sa už nepočíta a najbližšou sa myslí najbližšia nasledujúca. Čo by síce dávalo zmysel, ale takto to napísané nie je. A to ešte neriešime, že čo vlastne ešte je križovatka a čo už nie, lebo v teréne sa to bez katastrálnej mapy v mnohých prípadoch rozoznať nedá. Inak najjednoznačnejšie a najjednoduchšie ustanovenie je pre vodiča také ako v Nemecku, Rakúsku, Holandsku etc., že platnosť regulácie končí tam, kde je ukončená značkou a basta (plus nejaké dva špeciálne prípady).

1987

To je preto, že kompetentní vyhodnotili, že pri cestách je nedostatok billboardov a preto treba doplniť ďalšie vo forme IS 11.

Čo ovšem stále nepochopili, že v celom civilizovanom svete je hnedá „turistický“ cieľ (nie “kultúrny”), že je to v hierarchii nie vyššie, ale naopak nižšie ako zvláštne ciele (biele u nás) a hlavne, že IS 11 je explicitne a čisto diaľničná značka. A že keď už raz nejaký cieľ označím, tak ho potom musím značiť na každej ďalšej križovatke až do dosiahnutia cieľa, inak je to zbytočné a mätúce (ak môj cieľ zrazu „zmizne,“ očakávam, že idem nesprávne). Aj keď jasné, oni to nechápu ako orientačnú značku, ale ako reklamu.

Najlepšia IS Eleven Allee je na Rožňavskej v Bratislave. Je tam asi 5 týchto billboardov za sebou tak, že sa ešte aj z pohľadu vodiča vzájomne prekrývajú.

1988

Ike, čo Ti má k tým príkladom povedať. Samozrejme, že je to všetko komplet choré. Ale bude horšie. Teda, nikdy to tu nebolo práve optimálne, skôr naopak, ale čo sa deje od minuloročných personálnych zmien na prezídiu, to je čistá katastrofa, niečo ako nájazd Godzily. Na KDI idú také befely, že ak to takto bude pokračovať, tak budeš ešte s láskou spomínať na tie príklady, čo si napísal, akože to bolo ešte celkom fajn. Niekto by toho šialenca mal konečne zastaviť.

1989

Poznám príklad keď išiel projektant s okružnou križovatkou za policajami. Prichádzal z 9 značkami, odchádzal z 36.

1990

vysledok toho, ze vodicak uz dostane kazdy dement … a naviac sa zda, ze aj takyto vodicak je asi akceptovany ako dostatocna “kvalifikacia” na dopravneho experta :frowning:

1991

:laughing: presne

1992

V ČR začali používať na označenie vyústenia poľnej alebo lesnej cesty resp. výjazdu z miesta mimo cesty červené smerové stĺpiky. Niekde je z toho červený les.

1993

A pritom je takéto preznačkovávanie protizákonné:

T.j. značka, ktorá nie nevyhnutne potrebná pre bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, je ilegálna.

1994

Ten projektant si bol Ty? :mrgreen:

Trochu mi to nevychádza s tými 9, tak rátajme. V prípade kruháča sú na každé rameno nevyhnutne potrebné 4 značky: IS 10 pred kruháčom, P 1 spoločne s C 7 na vjazde do kruháču a príslušný smerník na výjazde z kruháču. To je spolu 16 značiek pri 4-ramennom kruháči. Kvôli jednej z mnohých chýb vo vyhláške by ešte v tom kruhu mali byť teoreticky vysadené P 8 pred každým vjazdom - síce sú zbytočné, ale vyhláška to explicitne žiada, takže to by už bolo aj 20 značiek (ale ak uplatníme § 142 spomenutý vyššie, tak tam nemajú čo hľadať). Na 3-ramennom kruháči je to 15… takže na tých 9 by tam nesmeli byť žiadne IS ani pred ani v kruháči a musel by byť 3-ramenný. Len potom neviem, načo je taký kruháč vlastne dobrý…

Ako sa dá dosiahnuť 36 značiek, to už si samozrejme predstaviť viem. Tak dám moje tipy, či som sa trafil :smiley: Ponajprv, IS10 nestačí, treba ešte aj výstražnú značku P 7 bacha kruháč, lebo však čo keby si vodič tú veľkoplošnú tabuľu nevšimol? Samozrejme nám treba C 25 pred bypassom (ozaj, nevie niekto, na kerého boha má skoro každý kruháč bypass?), lebo vodič sa nepozerá na cestu, ale vedľa nej, a tak nevidí pruhy a šípky na ceste, treba mu to vyznačiť na zvislej značke. Samozrejme, treba zo všetkých strán aj IP 30 tabuľu upozorňujúcu na zmenu organizácie dopravy, lebo dennodenní vodiči si za posledného pol roka nevšimli, že prechádzajú cez stavenisko. No a samozrejme, kam by sme sa dostali, keby sme tam nemali zníženie rýchlosti na 30 km/h? Keby tam tá značka nebola, vodiči by nevedeli, akou rýchlosťou sa majú ku kruháču približovať (medzi nami, spomaliť ok, ale na 30 neviemkoľko metrov pred kruháčom môže navrhnúť len niekto, kto v živote neviedol vozidlo). K tomu ešte treba postupné zníženie 70 - 50.

Možno to znie neuveriteľné, ale sú ľudia, ktorí budú s kamenným ksichtom tvrdiť, že všetko toto sú naozaj značky, ktoré si nevyhnutne vyžaduje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky..

Kruci, ale teraz kukám, že už mám 40 značiek namiesto 36, čo teraz? Aha, vypílime smerníky z kruháča vyznačujúce miesta výjazdov do jednotlivých smerov. To netreba, však si to vodič odpočíta na prstoch, ktorým výjazdom má ísť. Či sa vari mýlim? :unamused:

1995

Ozaj racto, ešte stále si mi nedopísal, čo je teda vlastne zlé v novej STN-ke pri cyklistoch…

1996

No či ja to nejdem komentovať :sunglasses:. Ale v tomto platí tiež zásada, ak chceš mať súhlasné stanovisko, musíš len súhlasiť.
Potom však ide druhá fáza a to osádzanie a jedna značka prekrýva druhú :frowning:.

1997

V 225/2004 sme mali znacku s nazvom Pozor, okruzna krizovatka, ktorej vyznam bol, ze upozornuje na kruhovy objazd :slight_smile:

1998

Tak co sa tyka detailov tvojho nicku, v tej znacke je chyba, nie?

K tym rychlostiam za krizovatkou v DE/ AT sa este neskor vratim, zas az take jasne to nie je.

1999

StVO, zabudol si este na zakazy predchadzania pred kruhacom a prikazane smery obchadzania v nom.
Vlastne sa aj trochu divim, ze este nikoho nenapadlo tam dat aj Tvar krizovatky…

2000

Áno, v KO sú hlavne prikázané smery obchádzania (aj keď o žiadne obchádzanie nejde) spolu s hlavnými cestami priam povinnosťou. Keby miesto týchto nezmyselných značiek boli radšej smerníky, bol by to oveľa väčší prínos k vedeniu premávky ako snaha niečo stále prikazovať a regulovať. Značka C6c by sa mala podľa mňa zrušiť v najbližšej novele vyhlášky, je to logický nezmysel.

google.sk/maps/@48.932491,2 … authuser=0
ešte odstrániť nepotrebné hlavné cesty a je to skoro dokonalé. A, že na Východe nič nie je… :laughing:

Ale napadlo:
google.sk/maps/@48.1413219, … authuser=0