Dopravné značenie (DZ)

[okorec]

@sharp

1. V reportáži TA3 https://www.ta3.com/clanok/1122369/dvojjazycne-tabule-pri-cestach-budu-vyzerat-inak-zacnu-ich-menit.html sa hovorí o novej vyhláške, ktorá upravuje dodatkové tabule - vie niekto viac o nej?
2. Tá vyhláška mení spôsob značenia späť na majuskuly?
3. Prečo nie je názov v jazyku menšiny jednej tabuli so štátnym jazykom, ako to bolo v návrhu vzorových listov a v Rakúsku to je bežné?
   [album]32023[/album]
4. všimol som si že už pribudlo veľa nových značiek o začiatku a konci obce v TENRe ale v rôžnych hybridných formátoch. Tento návrh vzorového listu zrejme neprešiel (ak mal Érsek SOMORJA namiesto Somorja tak asi nie…)?
   [album]38937[/album]

Aký zmysel vôbec majú tie značky s názvom obce v jazyku menšiny? Myslím logický alebo praktický zmysel, nie národnostné prekáračky menej pokročilých súdruhov.
Určujúcim faktorom pre umiestnenie takej značky, je podiel menšiny v obci - čiže podľa domáceho obyvateľstva obce, ale domáci predsa vedia názov v oboch jazykoch a predpokladám, že domov by trafili aj keby tam tabuľa nebola žiadna.

Aký zmysel má napríklad toto: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/f6/Krahule.jpg/220px-Krahule.jpg
Akože to je značka pre prípad, keby človek, ktorý pozná iba názov Blaufuss a názov Krahule mu nič nehovorí, cestoval na Krahule a celú cestu by prešiel v pohode, správne by odbočil na Kremnicu aj keď by nebola na križovatke označená dvojjazyčne a potom by správne odbočil na Krahule aj keď by na križovatke neboli označené dvojjazyčne, ale zrazu keby prišiel na Krahule, tak by nevedel, že vlastne dorazil do cieľa a bezradne by blúdil a hľadal Blaufuss? To asi nie, že.

A potom sú tu ešte značky tohto typu, ktorých sú desiatky po Slovensku a to už je čisté vyhadzovanie peňazí… https://www.google.sk/maps/@47.8101058,18.7041506,3a,16.2y,337.6h,87.38t/data=!3m6!1e1!3m4!1s3XXekMqLJU1rTIVEvPmZGQ!2e0!7i13312!8i6656?hl=cs

Celé to vôbec nedáva zmysel a treba to zrušiť bez náhrady. Keď má niekto potrebu ukázať svoju národnú hrdosť, tak nech si za svoje peniaze pre mňa za mňa vymaľuje dom na červeno-bielo-zeleno, obvešá ho maďarskými vlajkami a na strechu si môže dať sochu turula, ale dopravné značky majú úplne inú úlohu.

[Ike]

Myslím, že je to vo svete bežné a nemá to racio. Je to práve skôr taký prejav identity “Tu býva významný podiel x-tej národnosti”. Hlavne v prípade obcí Krahule a Kunešov ide o jediné dve slovenské obce, kde majú významné zastúpenie autochtónny Nemci a obyvatelia sú na to patrične hrdí. Každopádne, myslím, že aj tu už podiel klesol pod potrebnú hladinu, no tabule môžu odstrániť až po tom, čo bude podiel nižší tri cenzy za sebou. V prípade obcí s rómskou menšinou (ktorá nemá pomenovania slovenských obcí vo vlastnom jazyku) je to sporné. Mne to príde také “značkovanie” obcí. Rakúsky systém by to vyriešil.

Skôr ma mrzí to, že dosť podstatná regulačná značka (ktorá významne mení všeobecnú úpravu dopravných predpisov a ktorje rozmer je dnes viac ako nedostatočný) bude zatienená hlúpou informatívnou značkou, ktorá slúži v lepšom prípade len na potešenie niektorých ľudí, v horšom na rozpútavanie národnostných vášní. To je úplný fail.

Toto je už úplný extrém. Už som to sem dával:
z1info.rs/wp-content/uploads/201 … ovgrad.jpg

Značka začiatok obce v 5 jazykoch: srbčine, chorváčtine, maďarčine, slovenčine a rumunčine. Odkedy som to sem zavesil naposledy, pribudol aj historický názov Petrovgrad. Otázka je obligátna “a komu tím prospějete”

[Miro]

@Ike

Toto je už úplný extrém. Už som to sem dával:
z1info.rs/wp-content/uploads/201 … ovgrad.jpg

Značka začiatok obce v 5 jazykoch: srbčine, chorváčtine, maďarčine, slovenčine a rumunčine. Odkedy som to sem zavesil naposledy, pribudol aj historický názov Petrovgrad. Otázka je obligátna “a komu tím prospějete”

V niektorých štátoch (aj na tejto fotke je to vidieť) sa na vyznačenie územia, kde platia dopravné predpisy pre obec, používa špeciálna značka (tie čierne domčeky na bielej tabuli). V takom prípade je úplne jedno, čo je popísané na tabuli s názvom obce a či tam tá tabuľa vôbec je.

U nás sa naproti tomu stáva, že na tabuli rovnakého formátu, ako je začiatok obce, je iná informácia:
goo.gl/maps/shJA2AbLqK82
Tu je viac-menej jasné, že je to dodatková tabuľka, ale už som videl aj prípad, že tú hornú tabuľu niekto ukradol alebo odpadla a potom je to vlastne značka začiatku obce. Vodič totiž vôbec nemusí vedieť, že takto sa žiadna obec nenazýva. Je to tabuľa s nápisom vo formáte podľa vyhlášky, tak je to začiatok obce aj z právneho hľadiska.

[Ike]

Toto je ešte otázne:
goo.gl/maps/CDmJroarCmx
Ale toto je ultrafail:
goo.gl/maps/4Rbwb23oyb82

Smutné je, že niekto to musel schváliť. A prešlo to určite nie cez jedného človeka. To naozaj v tom reťazci nemal nikto IQ na to aby povedal, že “páni, ale veď to je značka pre obec!”?

[expwy]

@Hank

Aj v Nemecku su uz tie hrebene ci hrable ci ako ich volas (a nielen tam samozrejme, min. v skandidavskych krajinach je to bezna znacka)
de.wikipedia.org/wiki/Bildtafel … O_2017.svg

Áno sú, ale ako dodatkové tabuľky a osadzujú sa len v určitých prípadoch pri umiestnení po ľavej strane vozovky, kde by spôsob státia bol nejasný a určite nie pre pozdĺžne státie. U nás všade a dokonca aj v miestach, kde to je mätúce a značky sa umiestňujú kolmo k vozovke.
Čo sa týka parkovania a nezmyselných dodatkových tabuliek, tak som skôr narážal na vyhradené parkovanie a ten zvláštny text RÉSERVÉ a ešte zvláštnejšie EČV:
[album]38985[/album]

@Hank

StVO sa novelizuje kazdym rokom a hoci sa Ti to asi velmi nepaci, tie zmeny velmi nejdu v smere zjednodusovania a vseobecnych jasnych pravidiel. Pozri si len co urobili minuleho roku z jednoduchej vety o zakaze telefonovania za volantom (§ 23 ods. 1a a 1b).

Páči sa mi to, lebo ich každá novelizácia (vrátane spresnení výkladov) dáva zmysel a má jednoznačný dôvod, ako v tomto prípade. Navyše pozri na štruktúru ich právnych predpisov ako každý paragraf je prehľadný s odrážkami, dlhé súvislé vety s bodkočiarkami, len výnimočne.
Za všetko hovorí §2 Rýchlosť, kde to je prehľadne vyodrážkované a rozdelené na obec, mimo obce skupiny vozidiel apod, u nás bordel
gesetze-im-internet.de/stvo_2013/__3.html
alebo §12 Státie a parkovanie (u nás zastavenie a státie)
gesetze-im-internet.de/stvo_2013/__12.html

[StVO]

@Hank

Tak to asi v tom Moerse maju aj dobry aj zly priklad
goo.gl/images/q2PNif

Toto je to trochu iný prípad: to totiž nie je križovatka Moers-Ost (taká vlastne ani neexistuje, viď prílohu), ale Duisburg-Rheinhausen a ten Moers-Ost je tam v tomto prípade v úlohe druhého cieľa („milý vodič, okrem Rheinhausen sa tadeto dostaneš aj do Moers, ak teda chceš ísť do východnej časti mesta; ak ale chceš do centra, pokračuj rovno“). Ak by sme takéto čosi riešili na Slovensku – čo ale neriešime, my máme hlavne problém s pomenovaním križovatiek, kde sa opakuje rovnaký určujúci dopravný cieľ a iného cieľa niet – tak je fakt, že z hľadiska pravopisu by ten východ musel byť písaný s malým písmenom. Pretože tu už by nešlo o pomenovanie niečoho konkrétneho, len o všeobecné označenie akejsi neurčitej “východnej časti mesta” a teda by nešlo o vlastné meno. A priznám sa, že za takýchto okolností mi k tomu v slovenčine nie celkom sedí tá hyphen konvencia. V slovenčine je pre doplňujúce informácie typické skôr použitie zátvoriek, teda niečo ako „Haluzovce (východ)“.

@Hank

Svetova strana by mala byt uplne posledna moznost.

Zaiste. Alebo prinajmenšom to určite nemá byť prvá voľba - vždy treba použiť mozog a zvážiť miestnu situáciu, čo je vhodné a čo nie. Plus dodám, že kompasový prídomok by sa mal prednostne používať pre uzly (čo hovorí aj Tebou spomínaná nevydaná publikácia, a nielen ona). Náš problém je ale v tom, že pomenovanie podľa miestnej časti je v praxi možné len v prípade väčších miest, a tých je na Slovensku možno desať. A áno, názvy trebárs Poprad-Letisko (chacha, zase vlastné meno!), Poprad-Tatry a Poprad-Spišská Sobota príp. Poprad-Matejovce by boli v pohode. V súčasnom značení je navyše sekvencia Poprad-čosi prerušená názvom Vysoké Tatry, ktorý je vcelku od veci (predstav si hlásenie, že D1 je uzatvorená v úseku Mengusovce – Vysoké Tatry). Keď však príde na Sence, Žarnovice či Tornale, tak niet podľa čoho pomenovať - napokon, tieto mestá majú veľkosť miestnych častí väčších miest. A u nás sa križovatky veselo stavajú tak, že okolo okresného mesta sú aj tri… to potom fakt nie je iná možnosť ako ten kompas.

Ešte sa pristavím pri pomenúvaní uzlov. V tom Nemecku je súčasťou názvu informácia, že ide o uzol. Je to samozrejme určitá redundancia, veď pred názvom sú nakreslené skrížené hnáty (na druhej strane, Nemci ešte rozlišujú Kreuz vs. Dreieck, takže u nich to zas tak celkom redundantné nie je), napriek tomu nemusí byť pomenovanie povedzme „Uzol Žilina“ namiesto len „Žilina“ tak celkom od veci, najmä ak sa na značení nachádzajú aj ďalšie žilinské ciele. A dvojnásobne užitočné by to bolo, ak je v názve uzla použitý kompasový prídomok, povedzme „Uzol Košice-Sever.“

A keď už som načal tému KE-Sever, tak musím povedať, že v tomto prípade ide o problém dosť umelý. Pretože, buď som Košičan alebo som Nekošičan. Pritom tým „Košičanom“ nemyslím len obyvateľa Košíc, ale kohokoľvek, kto je miestne znalý, lebo tam pravidelne jazdí. Ak som Nekošičan, tak ani neviem, že nejaký administratívny konštrukt menom Sever existuje; a ak to náhodou aj viem, tak mi je to putňa, lebo tam určite nemám namierené: ja totiž idem na Podhradovú, Čermeľ, Mier či Kalváriu resp. na ulicu čojaviem Hurbanovu alebo Komenského. V prípade, že idem opačným smerom, tak opúšťam mesto a čokoľvek s názvom Košice-etwas mi je ukradnuté a nemôže ma pomýliť. No a ak som Košičan, tak sa na tie smerové tabule aj tak nepozerám a jazdím popamäti. Takže niet nikoho, koho by to v praxi reálne trápilo.

[StVO]

@Ike

Myslím, že je to vo svete bežné a nemá to racio. Je to práve skôr taký prejav identity (…)

Myslím, že si presne vystihol podstatu. Z hľadiska nejakej orientácie či informácie sú tie tabule celkom nanič, ide proste o prejav neracionálny, ale pre mnohých ľudí emocionálne veľmi dôležitý. V princípe tie značky nevadia, teda aspoň do momentu, kým nenarúšajú ostatné dopravné značenie. Čo však u nás po novom zjavne budú. Po finančnej stránke si ich platia tie obce, takže ich vec.

A pokiaľ ide o obecné tabule a la dodatková tabuľka, tak škoda reči. Kompetentní o tom dobre vedia, ale je im to jedno.

[Vlados]

@StVO

@Hank

Svetova strana by mala byt uplne posledna moznost.

Zaiste. Alebo prinajmenšom to určite nemá byť prvá voľba - vždy treba použiť mozog a zvážiť miestnu situáciu, čo je vhodné a čo nie. Plus dodám, že kompasový prídomok by sa mal prednostne používať pre uzly (čo hovorí aj Tebou spomínaná nevydaná publikácia, a nielen ona). Náš problém je ale v tom, že pomenovanie podľa miestnej časti je v praxi možné len v prípade väčších miest, a tých je na Slovensku možno desať. A áno, názvy trebárs Poprad-Letisko (chacha, zase vlastné meno!), Poprad-Tatry a Poprad-Spišská Sobota príp. Poprad-Matejovce by boli v pohode. V súčasnom značení je navyše sekvencia Poprad-čosi prerušená názvom Vysoké Tatry, ktorý je vcelku od veci (predstav si hlásenie, že D1 je uzatvorená v úseku Mengusovce – Vysoké Tatry). Keď však príde na Sence, Žarnovice či Tornale, tak niet podľa čoho pomenovať - napokon, tieto mestá majú veľkosť miestnych častí väčších miest. A u nás sa križovatky veselo stavajú tak, že okolo okresného mesta sú aj tri… to potom fakt nie je iná možnosť ako ten kompas.

Ešte sa pristavím pri pomenúvaní uzlov. V tom Nemecku je súčasťou názvu informácia, že ide o uzol. Je to samozrejme určitá redundancia, veď pred názvom sú nakreslené skrížené hnáty (na druhej strane, Nemci ešte rozlišujú Kreuz vs. Dreieck, takže u nich to zas tak celkom redundantné nie je), napriek tomu nemusí byť pomenovanie povedzme „Uzol Žilina“ namiesto len „Žilina“ tak celkom od veci, najmä ak sa na značení nachádzajú aj ďalšie žilinské ciele. A dvojnásobne užitočné by to bolo, ak je v názve uzla použitý kompasový prídomok, povedzme „Uzol Košice-Sever.“

A keď už som načal tému KE-Sever, tak musím povedať, že v tomto prípade ide o problém dosť umelý. Pretože, buď som Košičan alebo som Nekošičan. Pritom tým „Košičanom“ nemyslím len obyvateľa Košíc, ale kohokoľvek, kto je miestne znalý, lebo tam pravidelne jazdí. Ak som Nekošičan, tak ani neviem, že nejaký administratívny konštrukt menom Sever existuje; a ak to náhodou aj viem, tak mi je to putňa, lebo tam určite nemám namierené: ja totiž idem na Podhradovú, Čermeľ, Mier či Kalváriu resp. na ulicu čojaviem Hurbanovu alebo Komenského. V prípade, že idem opačným smerom, tak opúšťam mesto a čokoľvek s názvom Košice-etwas mi je ukradnuté a nemôže ma pomýliť. No a ak som Košičan, tak sa na tie smerové tabule aj tak nepozerám a jazdím popamäti. Takže niet nikoho, koho by to v praxi reálne trápilo.

Mala by to byť posledná možnosť, no používa sa práve ako prvá a ešte k tomu častokrát podľa pootočeného kompasu. Poprad-Východ je na severe alebo Tornaľa-Východ tiež na severe
Niekoľko strán dozadu sme požadovali skrížené “hnáty” a expwy nás takmer ukameňoval… je rozdiel ak značíme križovatku alebo cieľ, nové ZDZ to nerozlišuje.
Dnes som bol na otočku v KE a na Mier som trafil aj bez toho zmätočného Košice-Sever… medzi tými “bodmi” sú skutočne 3 MÚK. (ani nechci vedieť koľko mi zobrazilo meranie na Soroške)

[StVO]

Vlados,

expwy predsa nekameňoval za hnáty, ale za zobák, čo je rozdiel dosť podstatný. A je to taká volovina, že to aj ja by som si schuti verfol pár šutrov Argumentov je tisíc a jeden, no škoda s tým vôbec strácať čas. Najlepšie za všetko hovorí fakt, že sme jediná krajina na svete, ktorá zobák takto používala. Dokonca ani tí Česi, ktorí sú v zavádzaní blbostí vždy o krok pred nami, to v tomto prípade nezvládli dodrbenkať skôr ako my. Aj keď len preto, že zaviedli kravinu azda ešte väčšiu, totiž zrušenie názvov križovatiek, no a to sa vzájomne vylučuje.

[Hank]

@expwy

@Hank

Aj v Nemecku su uz tie hrebene ci hrable ci ako ich volas (a nielen tam samozrejme, min. v skandidavskych krajinach je to bezna znacka)
de.wikipedia.org/wiki/Bildtafel … O_2017.svg

Áno sú, ale ako dodatkové tabuľky a osadzujú sa len v určitých prípadoch pri umiestnení po ľavej strane vozovky, kde by spôsob státia bol nejasný a určite nie pre pozdĺžne státie. U nás všade a dokonca aj v miestach, kde to je mätúce a značky sa umiestňujú kolmo k vozovke.
Čo sa týka parkovania a nezmyselných dodatkových tabuliek, tak som skôr narážal na vyhradené parkovanie a ten zvláštny text RÉSERVÉ a ešte zvláštnejšie EČV:
[album]38985[/album]

@Hank

StVO sa novelizuje kazdym rokom a hoci sa Ti to asi velmi nepaci, tie zmeny velmi nejdu v smere zjednodusovania a vseobecnych jasnych pravidiel. Pozri si len co urobili minuleho roku z jednoduchej vety o zakaze telefonovania za volantom (§ 23 ods. 1a a 1b).

Páči sa mi to, lebo ich každá novelizácia (vrátane spresnení výkladov) dáva zmysel a má jednoznačný dôvod, ako v tomto prípade. Navyše pozri na štruktúru ich právnych predpisov ako každý paragraf je prehľadný s odrážkami, dlhé súvislé vety s bodkočiarkami, len výnimočne.
Za všetko hovorí §2 Rýchlosť, kde to je prehľadne vyodrážkované a rozdelené na obec, mimo obce skupiny vozidiel apod, u nás bordel
gesetze-im-internet.de/stvo_2013/__3.html
alebo §12 Státie a parkovanie (u nás zastavenie a státie)
gesetze-im-internet.de/stvo_2013/__12.html

Nema vyznam sa o tom dohadovat, tou poznamkou, ze uz to zaviedli aj oni, som narazal na to, ze takto pred rokom si to (sposob parkovania na zvislej znacke) odmietal uplne (ved aj u nas - hoci vsetky tie parkovacie znacky su ako samostatne - to nie je nic ine, len dodatkova tabulka vlozena do hlavnej znacky). Teraz uz to pripustas, ale len na lavej strane, lebo to medzitym takto zaviedli. Mimochodom, budeme aj my cakat, kym to umoznia pouzivat aj na pravej strane alebo to mozeme zaviest hned? Ved ked je raz sposob statia nejasny, tak je hadam jedno, na ktorej strane je nejasny.

Zamietal si aj rozdielne max. rychlosti v jednotlivych pruhoch (doteraz si myslim, ze opravnene), v Nemecku to minuleho roku povolili a umoznili zaviest obmedzenia v jazdnych pruhoch na zaklade rozmerov a vahy, co u nas existuje uz dlho. Tak teraz co? Bud budeme od nich opisovat alebo sa u nich inspirovat. Ale opisovanim sa este nikto nic nenaucil.

[expwy]

@Vlados

Mala by to byť posledná možnosť, no používa sa práve ako prvá a ešte k tomu častokrát podľa pootočeného kompasu. Poprad-Východ je na severe alebo Tornaľa-Východ tiež na severe

Kompasové prídomky nie sú žiadna novinka ani v československom systéme (Brno-Západ, -Centrum, D1/D2 Brno-Jih, Brno-Slatina, Brno-Východ), len na Slovensku nevznikla potreba ich používať, keďže diaľnice v SSR boli skôr raritou. V ére samostatnosti Slovenska sa začali kompasové prídomky používať až na R2 pri Tornali
google.sk/maps/@48.4003016, … authuser=0
google.sk/maps/@48.4378285, … authuser=0
a na D1 v Poprade. Neskôr na R1 a to práve kvôli početnosti križovatiek a potrebe ich odlíšenia.

Môžeme sa baviť o nevhodnosti ich zadefinovania, lebo aplikačná prax hovorí, že tí ktorí o tom rozhodujú asi nepoužívajú mozog. Áno Poprad-Východ a Tornaľa-Východ nie je správne, tak ako nie sú správne Senec-Východ, Sereď-Sever apod.

@Vlados

Niekoľko strán dozadu sme požadovali skrížené “hnáty” a expwy nás takmer ukameňoval… je rozdiel ak značíme križovatku alebo cieľ, nové ZDZ to nerozlišuje.

Nikoho som nekameňoval, stále sa snažím len vysvetľovať. Tak ako StVO tu vysvetlil gramaticky ako by to malo byť správne aj s tým veľkým a malým písmenkom resp. zátvorkami - nechcel som nikdy ísť až do takejto podrobnosti. ALE smerové značenie má byť čo najjednoduchšie a najjasnejšie tak, aby ho pochopil vodič neznalý miestnych pomerov a hlavne má byť intuitívne. A preto má obsahovať len toľko informácii, koľko vodič na svoje rozhodovanie potrebuje - čiže nie veľa ale ani nie málo a čo najzrozumiteľnejšie. Ak by sme išli striktne aplikovať slovenskú gramatiku na dopravné značenie, tak tu máme svetové strany raz veľkým písmenom, raz malým písmenom potom niekde v zátvorkách - o čom som presvedčený, že je nežiadúci stav. Kto by to reálne dokázal rozlíšiť? Preto som apeloval na zásady informačného dizajnu a ich dodržiavania aj za cenu mierneho ohýbania pravidiel slovenského pravopisu.
BTW: Orientácia v priestore podľa svetových strán je jednou z najprirodzenejších orientačných schopností človeka od nepamäti, koniec koncov sa to učia deti na základných školách v 2. triede na Vlastivede.

Na diaľniciach rozlišujeme 2 typy križovatiek:

Uzol - skrížené hnáty
križovatka viacerých diaľnic, alebo diaľnice a cesty podobnej diaľnici. Väčšinou ide o križovatku diaľkových trás, alebo diaľnice a diaľničných privádzačov z veľkých miest. Názov by mal teda vystihovať polohu takejto križovatky z dostatočne známych lokalít aj pre cudzincov, čiže vodičov neznalých miestnych podmienok. ALE POZOR - názov tejto križovatky nie je určujúcim dopravným cieľom pre odbočenie, čiže sa nemusí objaviť v ďalšom smere jazdy (v ďalšej sekvencii značiek).

Prípojka - zobák
križovatka, ktorá pripája ostatnú cestnú sieť k diaľnici. U nás často-krát nazývaná výjazd, avšak nie je to presné, lebo križovatka môže mať aj viacero výjazdov na rôzne smery. Názov takejto križovatky by mal byť zároveň určujúcim dopravným cieľom t.j. cieľom dosiahnuteľným po odbočení z diaľnice. Čiže názov križovatky je zároveň CIEĽ, preto to netreba. Ak však takýto CIEĽ je určujúcim dopravným cieľom pre viac križovatiek v okolí, je potrebné tieto križovatky rozlíšiť buď kompasovým prídomkom alebo vhodným miestnym cieľom. Určite ideálnejší je miestny cieľ (Bratislava, Košice) tam kde to ide a má to význam, ale kde to nejde nám zostávajú už len kompasové prídomky. Kompasový prídomok je svojim spôsobom tak isto cieľ, pretože neoznačuje len križovatku (vlastné podstatné meno) a jej polohu od určujúceho dopravného cieľa, ale zároveň označuje aj časť obce, ktorú takáto prípojka obsluhuje (nevlastné podstatné meno). Preto stále hovorím, že názov križovatky - prípojky je zároveň aj cieľom, preto nie je k nemu potrebné pridávať zobák. Ako sa to vyberá popísal už StVO resp. nevydaná brožúrka.
BTW: Nevydaná (resp. sabotovaná) preto, lebo niekomu vyhovuje tento bordel a moc, ktorú v ňom má, a veselo si môže dávať Senec-Východ a iné blbosti…

Ďalšia problematika je či uvádzať kompasový prídomok aj v ďalšej sekvencii značiek na odbočení. Tu zase neexistuje nejaké striktné pravidlo, ale treba použiť mozog a rozmýšľať či to v danej situácii účelné je alebo nie.

Prípadová štúdia Žilina D1/D3 (Prevádzkový stav: tunel D3 PCh a tunely D1 Ovčiarsko a Višňové sú otvorené):
V prípade Žiliny nie je striktne potrebné uvádzať kompasový prídomok aj na odbočení. Ak idem od BA pred Uzlom D1/D3 by mali byť nasledovné ciele:
Priamy smer (D1): Prešov - Martin - Žilina-Juh
Odbočenie (D3): Katowice - Ostrava - Žilina-Západ

čiže vodič, ktorý smeruje do Žiliny sa má podľa toho do ktorej časti ZA smeruje rozhodnúť, z ktorej strany tam pôjde. Má na výber či na juh (od juhu D1) alebo na západ (zo západu D3). Ak sa rozhodne ísť západom, tak odbočí a hľadá svoj cieľ Žilina-Západ. Príde k ohláške so zobákom a jeho číslom a názvom Žilina-Západ. V priamom smere je uvedené Katowice - Ostrava - KNM, na odbočení Žilina - Terchová. Západ v tomto prípade už nie je potrebný, lebo je to už jediná možnosť ako sa do Žiliny dostať a nie je v tomto mieste potrebné rozlišovať určujúci dopravný cieľ.

Avšak sú prípady, kde to potrebné JE ako taký Senec alebo Nitra.

@Vlados

Dnes som bol na otočku v KE a na Mier som trafil aj bez toho zmätočného Košice-Sever… medzi tými “bodmi” sú skutočne 3 MÚK. (ani nechci vedieť koľko mi zobrazilo meranie na Soroške)

Ešte k tým hnátom na “Uzol Košice-Sever” - tie tam samozrejme sú, takže každému musí byť jasné, že ide o uzol. Ak nie treba pouvažovať nad tým, či tam nepridať aj to slovo Uzol ako v DE a AT, aby to bolo pre domácich vodičov ešte zrozumiteľnejšie.
[album]35098[/album]

Opäť hovorím Vlados, ak si s tým nespokojný napíš podnet. Dá sa to riešiť. Vždy sa niečo pohne až keď napíšeš kompetetným podnet, najlepšie ak dáš do kópie príslušného ministra, vtedy máš záruku, že Ti niekto odpíše a možno sa s tým aj niečo bude robiť. Kompetentní totižto vedia o oveľa horších dopravných značkách a situáciách, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť cestnej premávky a nerobia s tým vôbec NIČ, pokiaľ nepríde nejaký podnet.

…asi začnem písať podnety aj JA…

[Hank]

@StVO

@Hank

Tak to asi v tom Moerse maju aj dobry aj zly priklad
goo.gl/images/q2PNif

Toto je to trochu iný prípad: to totiž nie je križovatka Moers-Ost (taká vlastne ani neexistuje, viď prílohu), ale Duisburg-Rheinhausen a ten Moers-Ost je tam v tomto prípade v úlohe druhého cieľa („milý vodič, okrem Rheinhausen sa tadeto dostaneš aj do Moers, ak teda chceš ísť do východnej časti mesta; ak ale chceš do centra, pokračuj rovno“). Ak by sme takéto čosi riešili na Slovensku – čo ale neriešime, my máme hlavne problém s pomenovaním križovatiek, kde sa opakuje rovnaký určujúci dopravný cieľ a iného cieľa niet – tak je fakt, že z hľadiska pravopisu by ten východ musel byť písaný s malým písmenom. Pretože tu už by nešlo o pomenovanie niečoho konkrétneho, len o všeobecné označenie akejsi neurčitej “východnej časti mesta” a teda by nešlo o vlastné meno. A priznám sa, že za takýchto okolností mi k tomu v slovenčine nie celkom sedí tá hyphen konvencia. V slovenčine je pre doplňujúce informácie typické skôr použitie zátvoriek, teda niečo ako „Haluzovce (východ)“.

@Hank

Svetova strana by mala byt uplne posledna moznost.

Zaiste. Alebo prinajmenšom to určite nemá byť prvá voľba - vždy treba použiť mozog a zvážiť miestnu situáciu, čo je vhodné a čo nie. Plus dodám, že kompasový prídomok by sa mal prednostne používať pre uzly (čo hovorí aj Tebou spomínaná nevydaná publikácia, a nielen ona). Náš problém je ale v tom, že pomenovanie podľa miestnej časti je v praxi možné len v prípade väčších miest, a tých je na Slovensku možno desať. A áno, názvy trebárs Poprad-Letisko (chacha, zase vlastné meno!), Poprad-Tatry a Poprad-Spišská Sobota príp. Poprad-Matejovce by boli v pohode. V súčasnom značení je navyše sekvencia Poprad-čosi prerušená názvom Vysoké Tatry, ktorý je vcelku od veci (predstav si hlásenie, že D1 je uzatvorená v úseku Mengusovce – Vysoké Tatry). Keď však príde na Sence, Žarnovice či Tornale, tak niet podľa čoho pomenovať - napokon, tieto mestá majú veľkosť miestnych častí väčších miest. A u nás sa križovatky veselo stavajú tak, že okolo okresného mesta sú aj tri… to potom fakt nie je iná možnosť ako ten kompas.

Ešte sa pristavím pri pomenúvaní uzlov. V tom Nemecku je súčasťou názvu informácia, že ide o uzol. Je to samozrejme určitá redundancia, veď pred názvom sú nakreslené skrížené hnáty (na druhej strane, Nemci ešte rozlišujú Kreuz vs. Dreieck, takže u nich to zas tak celkom redundantné nie je), napriek tomu nemusí byť pomenovanie povedzme „Uzol Žilina“ namiesto len „Žilina“ tak celkom od veci, najmä ak sa na značení nachádzajú aj ďalšie žilinské ciele. A dvojnásobne užitočné by to bolo, ak je v názve uzla použitý kompasový prídomok, povedzme „Uzol Košice-Sever.“

A keď už som načal tému KE-Sever, tak musím povedať, že v tomto prípade ide o problém dosť umelý. Pretože, buď som Košičan alebo som Nekošičan. Pritom tým „Košičanom“ nemyslím len obyvateľa Košíc, ale kohokoľvek, kto je miestne znalý, lebo tam pravidelne jazdí. Ak som Nekošičan, tak ani neviem, že nejaký administratívny konštrukt menom Sever existuje; a ak to náhodou aj viem, tak mi je to putňa, lebo tam určite nemám namierené: ja totiž idem na Podhradovú, Čermeľ, Mier či Kalváriu resp. na ulicu čojaviem Hurbanovu alebo Komenského. V prípade, že idem opačným smerom, tak opúšťam mesto a čokoľvek s názvom Košice-etwas mi je ukradnuté a nemôže ma pomýliť. No a ak som Košičan, tak sa na tie smerové tabule aj tak nepozerám a jazdím popamäti. Takže niet nikoho, koho by to v praxi reálne trápilo.

No a sme doma… Male/velke pismeno. Poloha/ciel. A vysledkom je vyjazd Senec-Vychod, ktory je na sever od Senca, ale cielom je vychodna cast Senca. Rovnako ako Poprad-vychod.
Tak v Nitre alebo Pov. Bystrici nemoze byt problem s miestnymi nazvami. A ked sa uz tusim nasiel iny nazov pre Vlckovce sever, tak nemoze byt problem nikde.

Ale ved sucastou nazvu je slovo uzol, len na znacke to je vyjadrene iba symbolom, ale v hovorovej reci alebo v pisomnej podobe sa to musi vzdy uvadzat aj spolu s uzlom. Inak by to nikdy a nikde nedavalo zmysel. A to plati aj pri vyjazde Vysoke Tatry, nad ktorym si sa pozastavil. Jednoducho, ak to moze byt matuce alebo nejasne, tak sa to pouzije aj so slovom vyjazd/odpocivadlo/uzol. To uz musi vyplyvat z kontextu pouzitia.

[sendvo]

tu ma napada spomenut ako to maju vyriesene svedi - iba prve pismeno svetovej strany, centrum ako C v bielom ramceku ako miestny ciel

google.at/maps/@58.4387322, … 6656?hl=de

[Miro]

Koľko ľudí, toľko názorov.

Ja by som asi dlho musel rozmýšľať, čo znamená C v bielom rámčeku, keby som to nevedel. Mne osobne sa páči zase označovanie centra mesta bodkou v kruhu:
goo.gl/maps/wFPsz4e9Xdq

[expwy]

@Hank

No a sme doma… Male/velke pismeno. Poloha/ciel. A vysledkom je vyjazd Senec-Vychod, ktory je na sever od Senca, ale cielom je vychodna cast Senca. Rovnako ako Poprad-vychod.
Tak v Nitre alebo Pov. Bystrici nemoze byt problem s miestnymi nazvami. A ked sa uz tusim nasiel iny nazov pre Vlckovce sever, tak nemoze byt problem nikde.

Áno sme doma - tu je presne dôvod prečo som písal, že aj za cenu malého ohýbania PSP a kvôli dizajnu, čitateľnosti a jednoduchosti sme navrhli nerobiť medzi týmto žiadny rozdiel. A výsledok bol písať to veľkým. To, že nejaké sídliská resp. administratívne celky v slovenských mestách majú vytvorené názvy zo svetových strán nie je dôvod na to prečo by sa to malo rozlišovať. Vychádzali sme totiž z logického princípu, že ak nejaká miestna časť má názov podľa svetovej strany, tak vzhľadom na polohu centra tam aj leží. Ako Nemci, Rakúšania, Švajčiari a čo ja viem kto ešte rozlišujú medzi svetovou stranou a sídliskom s názvom svetovej strany, kde sa to píše tak isto všetko so začiatočným veľkým písmenom? Oni nepotrebujú mať medzi tým rozdiel, my áno. A keď sa písalo verzálkami v Grotesku, všetko bolo veľkým, riešil to niekto či je to miestny cieľ alebo LEN svetová strana? Zrazu to je neprekonateľný problém…

Nemôže byť problém s miestnymi názvami? Áno to by platilo v Nemecku, kde sú tie miestne ciele vo veľkých mestách aj vyznačené na DZ a hlavne zistiteľné z mapových podkladov. Tam totiž vodič vie, že ten cieľ dosiahol, nie ako u nás. Príde vodič do Bratislavy, kde má značku obec niekde v poli, alebo do Košíc a skončil - môže sa orientovať len podľa ulíc a navigačky.

Senec-Východ, leží na sever od Senca a aj sa dostaneme do Senca zo severu, to že sa zo severu dostanem aj do centra, na východ, západ, juh Senca, do Šamorína, Sládkovičova a čo ja vime kde ešte sú až následné súvislosti. Poprad je uhol pohľadu, lebo leží na severovýchode a primárne obsluhuje sever aj východ, čiže obidve možnosti sú správne. Sem by sa mi skôr hodil zdvojený názov križovatky Poprad/Kežmarok, tak ako pri Senci - Senec/Pezinok, čo je na západe bežné, ale to by bolo už na viacerých asi moc…

Ako dôkaz nepoužívania mozgu je na R1 križovatka Trnava-sever - toto je svetový unikát. Ak bol účel zdiskreditovania používania geografických prídomkov na DZ, tak sa to kompetentným podarilo dokonalo. Zlou aplikačnou praxou sa vytvoril odpor odbornej verejnosti na tomto fóre a možno aj vodičov na SK…

Schválne aké názvy by si dal križovatkám v Poprade, Považskej Bystrici apod. tak aby boli jasné a zároveň zistiteľné z mapových podkladov?

Aplikácia svetových strán v praxi v Nemecku na A8 Pforzheim - okresné mestečko s cca 120 tis. obyvateľmi a čuduj sa svete nemá pomenované križovatky podľa miestnych cieľov:
google.sk/maps/@48.9002037, … authuser=0

[expwy]

@expwy

Opäť hovorím Vlados, ak si s tým nespokojný napíš podnet. Dá sa to riešiť. Vždy sa niečo pohne až keď napíšeš kompetetným podnet, najlepšie ak dáš do kópie príslušného ministra, vtedy máš záruku, že Ti niekto odpíše a možno sa s tým aj niečo bude robiť. Kompetentní totižto vedia o oveľa horších dopravných značkách a situáciách, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť cestnej premávky a nerobia s tým vôbec NIČ, pokiaľ nepríde nejaký podnet.

…asi začnem písať podnety aj JA…

S tými podnetmi som sa nechal zase uniesť, lebo je pravda, že práve kvôli tomu, že kompetentní sú zavalení takouto operatívou, nemajú často-krát čas a priestor riešiť koncepčné záležitosti akým sú legislatíva a metodika k cestnej premávke a dopravným značkám. Začarovaný kruh.

[expwy]

@Hank

Nema vyznam sa o tom dohadovat, tou poznamkou, ze uz to zaviedli aj oni, som narazal na to, ze takto pred rokom si to (sposob parkovania na zvislej znacke) odmietal uplne (ved aj u nas - hoci vsetky tie parkovacie znacky su ako samostatne - to nie je nic ine, len dodatkova tabulka vlozena do hlavnej znacky). Teraz uz to pripustas, ale len na lavej strane, lebo to medzitym takto zaviedli. Mimochodom, budeme aj my cakat, kym to umoznia pouzivat aj na pravej strane alebo to mozeme zaviest hned? Ved ked je raz sposob statia nejasny, tak je hadam jedno, na ktorej strane je nejasny.

Toto som nikdy nepovedal, stále si myslím, že to je zbytočné. Vysvetlil som len prečo to zaviedli. A je iné niečo uvádzať NIEKEDY a NIEKDE na dodatkovej tabuľke, ako VŽDY a VŠADE a mať na to explicitne aj 3 značky rovno vo vyhláške…

@Hank

Zamietal si aj rozdielne max. rychlosti v jednotlivych pruhoch (doteraz si myslim, ze opravnene), v Nemecku to minuleho roku povolili a umoznili zaviest obmedzenia v jazdnych pruhoch na zaklade rozmerov a vahy, co u nas existuje uz dlho. Tak teraz co? Bud budeme od nich opisovat alebo sa u nich inspirovat. Ale opisovanim sa este nikto nic nenaucil.

Tak isto si myslím, že mať rôzne rýchlosti v pruhoch nie je vhodné.
Nikdy som nepovadal, že to treba nakomplet opísať, ale z toho nakomplet vychádzať a použil som aj číslo cca 90%, lebo naše právne predpisy k cestnej premávke vychádzajú z nemeckých, len za tie roky sa ich podarilo “zhorlepšiť”.

[Vlados]

@expwy

Prípojka - zobák
križovatka, ktorá pripája ostatnú cestnú sieť k diaľnici. U nás často-krát nazývaná výjazd, avšak nie je to presné, lebo križovatka môže mať aj viacero výjazdov na rôzne smery. Názov takejto križovatky by mal byť zároveň určujúcim dopravným cieľom t.j. cieľom dosiahnuteľným po odbočení z diaľnice. Čiže názov križovatky je zároveň CIEĽ, preto to netreba.

Problémom je ak je rozdiela vzdialenosť ku križovatke a k cieľu… vodičovi nie je jasné k čomu platí uvedená vzdialenosť.

Označovanie našich križovatiek je skôr náhodné ako nejako premyslené. Skúsme iné miesto. R1: 12.km Sereď-Sever je na západ od Serede, 14.km Sládkovičovo je 8,5km od Sládkovičova čo tam potom že bližšie sú iné “dediny”, 16.km Dolná Streda, 21.km Šintava pritom križovatka je pri obci Šoporňa, 23.km Šoporňa ktorá nemá exit do Šoporne a bližšia obec je Pata.

@expwy

@expwy

Opäť hovorím Vlados, ak si s tým nespokojný napíš podnet. Dá sa to riešiť. Vždy sa niečo pohne až keď napíšeš kompetetným podnet, najlepšie ak dáš do kópie príslušného ministra, vtedy máš záruku, že Ti niekto odpíše a možno sa s tým aj niečo bude robiť. Kompetentní totižto vedia o oveľa horších dopravných značkách a situáciách, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť cestnej premávky a nerobia s tým vôbec NIČ, pokiaľ nepríde nejaký podnet.

…asi začnem písať podnety aj JA…

S tými podnetmi som sa nechal zase uniesť, lebo je pravda, že práve kvôli tomu, že kompetentní sú zavalení takouto operatívou, nemajú často-krát čas a priestor riešiť koncepčné záležitosti akým sú legislatíva a metodika k cestnej premávke a dopravným značkám. Začarovaný kruh.

Nemusíš sa obávať, že budem písať podnety. Napísal som jeden a prístupom, presnejšie hádzanými polenani už pri samotnom podaní, som pochopil že vstupujem do rybníka a ruším kapre. Spracovanie podnetu si pinakala bratislava s bystricou. Odpoveď bola neurčitá a dosiahol NIČ. Rekonštruovaná cesta sa po pol roku začala rozpadávať a pokračuje to tak ďalšie roky. “Zachránilo” to obmedzenie rýchlosti, na ceste I. triedy a trase E58.

[Hank]

@expwy

Áno sme doma - tu je presne dôvod prečo som písal, že aj za cenu malého ohýbania PSP a kvôli dizajnu, čitateľnosti a jednoduchosti sme navrhli nerobiť medzi týmto žiadny rozdiel. A výsledok bol písať to veľkým. To, že nejaké sídliská resp. administratívne celky v slovenských mestách majú vytvorené názvy zo svetových strán nie je dôvod na to prečo by sa to malo rozlišovať. Vychádzali sme totiž z logického princípu, že ak nejaká miestna časť má názov podľa svetovej strany, tak vzhľadom na polohu centra tam aj leží. Ako Nemci, Rakúšania, Švajčiari a čo ja viem kto ešte rozlišujú medzi svetovou stranou a sídliskom s názvom svetovej strany, kde sa to píše tak isto všetko so začiatočným veľkým písmenom? Oni nepotrebujú mať medzi tým rozdiel, my áno. A keď sa písalo verzálkami v Grotesku, všetko bolo veľkým, riešil to niekto či je to miestny cieľ alebo LEN svetová strana? Zrazu to je neprekonateľný problém…

Myslim, ze StVO tu na priklade Moersu popisal ako to na smerovych znackach rozlisuju Nemci. Ze tak nerobia Rakusania je ich problem, pre mna su skoro na urovni CR z hladiska brania si prikladov v dopr. znaceni. Svajciarsko si najblizsie poriadne vsimnem.
Nie je to neprekonatelny problem, ale ked sa ide 4x (!) za 10 rokov kompletne menit smerove znacenie na dialniciach (pricom samozrejme 3x bolo povedane, ze tentokrat to uz je fakt naozaj dobre), chcem v tom mat uz konecne poriadne jasno, a to vratane takychto blbosti. O to viac, ak to doteraz nikoho netrapilo, pretoze doteraz ma netrapilo vela veci v znaceni, ktore som povazoval za samozrejme.

@expwy

Senec-Východ, leží na sever od Senca a aj sa dostaneme do Senca zo severu, to že sa zo severu dostanem aj do centra, na východ, západ, juh Senca, do Šamorína, Sládkovičova a čo ja vime kde ešte sú až následné súvislosti. Poprad je uhol pohľadu, lebo leží na severovýchode a primárne obsluhuje sever aj východ, čiže obidve možnosti sú správne. Sem by sa mi skôr hodil zdvojený názov križovatky Poprad/Kežmarok, tak ako pri Senci - Senec/Pezinok, čo je na západe bežné, ale to by bolo už na viacerých asi moc…

Ak je nazov vyjazdu odvodeny od urcujuceho ciela, tak urcujucim cielom tohto vyjazdu je vychodna cast Senca (oblast okolo jazier), pretoze na severe Senca je iba stvrt rodinnych domov bez relevantneho dopravneho vyznamu. Aspon tak by som ten nestastny -Vychod odovodnoval ja (aj ked je kludne mozne, ze len niekto drzal nahovno kompas nad projektom/mapou).
Ak je nazov vyjazdu odvodeny od polohy, tak neznamena urcujuci dopravny ciel a kedze to nie je rovnaka informacia pre vodica, ma sa to tak isto znacit?

@expwy

Schválne aké názvy by si dal križovatkám v Poprade, Považskej Bystrici apod. tak aby boli jasné a zároveň zistiteľné z mapových podkladov?

Podla urcujucich dopravnych cielov.
Poprad je okrem vychodu ok (Zapad je sidlisko) a namiesto vychodu by som dal napr. Spisska Sobota.
P. Bystricu nepoznam, ale mohlo by to byt napr.: Rozkvet, Centrum (Stred), Povazska Tepla.

[Hank]

@expwy

A je iné niečo uvádzať NIEKEDY a NIEKDE na dodatkovej tabuľke, ako VŽDY a VŠADE a mať na to explicitne aj 3 značky rovno vo vyhláške..

Tak v tomto sa samozrejme zhodneme bez akejkolvek debaty.