Dopravné značenie (DZ)

Cesty všeobecne Diaľnice a RC všeobecne
1921

Polsko som neuviedol nie kvoli tomu, zeby mi nepasovalo do teorie, ale preto, ze tam na rozdiel od vsetkych ostatnych prikladov nepouzivaju pomlcku. Co urcite nijak nesuvisi s ich gramatikou…
google.sk/maps/@52.206127,2 … authuser=0

Cize nepouzivanie clenov v slovanskych jazykoch na rozdiel od germanskych je asi len puha nahoda. Ako aj sklonovanie plnovyznamovych slov, rozlisovanie rodov a pod. v slovanskych jazykoch na rozdiel od germanskych jazykov. A ked nieco pribuzne debate, tak napr. to, ze v germanskych jazykoch sa vsetky podstatne mena pisu velkym a v slovanskych jazykoch malym je tiez len nahoda a nie gramatika. Alebo ze viacslovne zemepisne nazvy sa u nich spajaju do jedneho slova (Neudorf, Neustadt), kym u nas nie (Nove Zamky, Novi Sad).

Skus takto volne vykladat nemecku gramatiku a navrhnut im, aby na dopravnych znackach kvoli rychlosti citania a tvarovej pamati namiesto Neustadt pisali Neu Stadt alebo namiesto Niederosterreich Nieder Osterreich, tak ako je tomu v slovanskych jazykoch (Nove Mesto, Dolne Rakusko).

1922

To je uplna blbost, ze by to nejaka legislativa neumoznovala, je to len o chceni. V zakone o statnom jazyku to je jasne uvedene, ale kedze ten asi nikto z relevantnych organov nepozna, tak od 1. 2. 2018 to uz je aj vyslovne uvedene vo vyhlaske 9/2009, takze sa nebudu mat na co vyhovarat.
[/quote]
Podľa mňa je súčasný systém exitov (nedávno zavedený) dobrý. Najpr. obec (v prípade ak je to jednoznačné), potom svetová strana (ak je ich viac v okolí) a potom názov ulice (ak je to v rámci väčšieho mesta). Je to ok. Tiež sa mi nepáči uvádzanie svetových strán veľkým písmenom, lebo svetová strana nie je označenie geografického útvaru (napr. ulica - Ulica na hriadkach vs. Na hriadkach) a v niektorých mestách, kde sú miestne časti označené svetovou stranou to môže mýliť. Ale z vizuálneho hľadiska je to naozaj ok. Na druhej strane, ak by sa tam dali z oboch strán pomlčky medzerníky, je to čitateľné aj s malým. Je rozdiel medzi Zagreb - ištok a Senec-východ.
[/quote]
Hadam uz naposledy k tejto dolezitej problematike:

1923

V novej STN na dopravné značenie je zase chýb a chýb čo sa týka cyklistov. Zase spracované na rýchlo bez konzultovania :frowning:

1924

Už sa mi tie juhoslávske značky pletú. Tak rovnaké a pritom rozdielne. V Skopje je to s medzerami.
advanced-mining.com/images/u … 3_02_g.jpg

1925

Ja som tiež nenapísal, že sa to dá použiť všade a univerzálne, reagoval som, na príklad s chodníkom a nepovinným použitím pre cyklistov. Tam mi to dáva zmysel, snáď aspoň uznáš, že pri príkazových značkách je slovo “okrem” trošku mimo kontext. Síce v Pešej zóne nám na to stačí len symbol vozidla bez akéhokoľvek verbálneho doplnku, takže úplná pohodička…

Prerušovaná čiara je vodiaca čiara (u nás nesprávne nazývaná deliaca), ktorá vedie vozidlá, usmerňuje pohyb vozidiel a chodcov. Vyznačujú sa ňou jazdné pruhy, brody a ochranné pruhy pre cyklistov. A podľa toho ich treba maľovať tam, kde to má význam a plní daný účel.

Dnešná situáca: Brody sú všade, priechody pre chodcov sú len vyznačené brody aj tam kde netreba.
Ako by to mohlo byť: Brody sú všade, tie vyznačené len na svetelných signáloch, lebo inde to nemá zmysel značiť - je to pokryté všeobecnými pravidlami (odbočovanie). Priechody pre chodcov - jedinečné miesto na ceste, kde treba chodcovi umožniť prejsť cez vozovku.

V legislatíve stačí upraviť priechody pre chodcov, brody zavádzať netreba bola by to len explicita zo všeobecných pravidiel, lebo chodca na vozovke nemôže vodič vozidla (s výnimkou koľajových) ohroziť tak či tak.

Problém našej legislatívy je, že my musíme mať všetko napísané a zadefinované. U nás nemôže nič vyplývať z elementárnej logiky. V Nemecku nemáš nikde zadefinované čo znamená zásobovanie, dopravná obsluha, rezidenti (Anlieger), vozidlá stavby - lebo je to jasné a logické. Im stačí 1 prerušovaná čiara (Leitlinie - Vodiaca čiara) vo vyhláške, my musíme mať tri - podľa kadencie medzier, podľa toho či je dvojitá, 6 značiek na parkovanie apod. U nás musí byť všetko zadefinované. Všetko musí byť explicitne uvedené značkami - všade dodatkové tabuľky “okrem vozidiel s povolením” a s evidenčnými číslami vozidiel - to čo je pre Boha? - veď keď mám raz nejaké povolenie, tak to nepotrebujem mať na značke uvedené. Som zvedavý na tie preklady do jazykov národnostných menšín a hlavne kto a ako to bude schvaľovať a na tie opisné texty vo viacerých jazykoch. ODI DS hentak, ODI KN inak, KDI KE zase po svojom; som zvedavý ako si poradia s azbukou ODI ML, SK a s nemčinou ODI ZH apod.

1926

No daj konkrétne, že čo.

Lebo ja tam vidím o cyklistoch len povinne zmenšený rozmer značiek na chodníkoch pre cyklistov (správne), fixné rozmery cyklistických smerníkov (správne), výšku písma 70 mm na týchto smerníkoch (správne) a fóliu RA1 na cestičkách pre cyklistov (zase správne). Všetko toto majú Holanďania rovnako, akurát výšku písma majú 66 mm (čo je dané iným fontom). Či Holanďania bicyklom nerozumejú??

1927

to Hank & ALL: tu nejde o to veľké písmenko, tu ide o celý ten systém a nič v tom systéme nie je blbosť, každá jedná medzera a rozmer je dôležitá.

V Čechách je taká istá partička nadšencov a boria sa s rovnakými problémami a prečo? Lebo rôznorodosť názorov Stará škola vs Nová škola - a nie a nie cez tú starú školu prejsť, lebo história, predsudky a pozícia moci.
forum.ceskedalnice.cz/viewtopic. … 64#p160064

Chceme ísť českou cestou, kde zrušili názvy exitov a svetových strán (ex Brno-Západ, Brno-Jih)?
seta00121.rajce.idnes.cz/Nove_IS … tBMJih.jpg
OK

Už sme unavení a demotivovaní. Pozrite na prvú stranu tejto diskusie z roku 2005 ako naivne sme si mysleli, že to pôjde. Už vtedy sme chceli zaviesť písmo DIN1451 s mínuskami (TERN ešte neexistoval). Potom boli roky vzdelávania a tvrdej práce.
Informačné značenie je jeden komplexný systém. Ak sa do toho systému spraví čo i len malilinká zmena, tak to nabúra súvislosti a ovplyvní to iné veci, o ktorých tu viacerí ani netušíte (napr. výšku medzery medzi riadkami alebo odstup symbolu od cieľa, veľkosť hlavy šípky apod.). Informačný dizajn má totiž striktné pravidlá a súvislosti niekedy aj za cenu menšieho ohýbania pravidiel pravopisu.

Je ťažké donekonečna vysvetľovať tisíckrát to isté ľuďom, ktorí z pozície moci môžu bez argumentu tisíciprvý-krát povedať, že on si to nemyslí. Podáš pomocnú ruku, že im tie značky ZADARMO navrhneš len, aby to bolo dobre a dobre to vyzeralo a ONI si to spravia aj tak po svojom. V tej chvíli máš chuť to zabaliť.

Skúste to zas niekto iný a doplňte si tam čo uznáte za vhodné. Aj tak vás všetci budú ohovárať, aké je to všetko na prd.

1928

Podporuje TERN cyriliku?

Tu som našiel len alfabetu:
iiidre.files.wordpress.com/2015 … 040326.gif

1929

Hlavu hore. Tá D1 vyzerá o 100 % lepšie ako kedysi. Na Slovensku niekedy nechápeme, pre koho a na aký účel sú značky určené.

1930

Chceli sme to mať na 1 tabuly s modrým lemom a bielym kontrastným prúžkom, ale jazykový zákon nikto otvárať nechcel a tak sa stalo to najhoršie, čo sa mohlo, že MD si povedal, že tá cudzojazyčná bude tá, ktorá mala byť NOVÁ a spoločná, aby bola iná od dodatkových tabuliek.

Hank má v tomto pravdu, umožnené to bolo dávno, len sa to nevyužívalo.
Veď len za všetko stačí odstrašujúca značka IP30a a jej hrôzostrašné doslovné preklady…

Čiernou dierou aj dlho ešte budeme, je tu síce partia nadšencov (Hank, StVO, ty Ike + ďalší), ktorí sa snažia a majú víziu, ale skôr je tu snaha zabetónovať terajší stav, urobiť VL k dnešnému ZLÉMU systému a tým to definitívne skončí. ALE hlavne treba novelizovať zákon a urobiť nakomplet novú vyhlášku a to od piky. Do vyhlášky sa ale kompetetným orgánom moc nechce. Tento stav veľa ľuďom vyhovuje: Je bordel, nejasné pravidlá a tak moc majú represívne zložky a tí si diktujú ako to má vyzerať.

1931

Zatiaľ NIE, písať sa to bude asi ako doteraz Arialom…

1932

Tie bývalé Juhoslovanské republiky to s tými farbami dosť prehnali a až prekombinovali…

1933

Hank,

ja som hlavne chcel poukázať na to, čo k danej veci hovorí oficiálny slovenský pravopis. Lebo v diskusiách o DZ sa argument pravopisu veľmi často používa, avšak povedal by som, že tak zo 4/5 chybne. Ako napríklad, že veľkým písmenom sa označujú len oficiálne geografické názvy, čo nie je ani náhodou pravda. PSP mimochodom o tých veľkých písmenách pojednávajú v odrážkach na niekoľkých stranách (dodajúc ešte, že veľké odlišnosti sú pri viacslovných vlastných menách). V tomto konkrétnom prípade ide o to, že ten „Sever“ či „Východ“ sa naozaj má písať veľkým písmenom; gramatiku tu nevykladám voľne, ale naopak možno až príliš striktne, čo inak nerobím rád, ale o tom nižšie. A áno, to, čo je na IS1, je názov križovatky a je celkom jedno, či sa križovatky pomenúvajú alebo sa im názvy priraďujú. Samozrejme, že pri exitoch sa vychádza z určujúceho dopravného cieľa, ale to na veci nič nemení. Názvom identifikujem príslušnú križovatku a môžem ním identifikovať aj úsek: ak v dopravnom servise povedia, že je nehoda na R1 v úseku Sládkovičovo – Galanta, tak je zrejmé, že nemyslia nehodu medzi tými dvoma obcami, ale medzi príslušnými kri6ovatkami.

Ak je niekde v slovenskom systéme chyba, tak v tom, že že ten kompasový prídomok na pomenovanie križovatky opakujeme na predzvestiach a návestiach: ak by sme to totiž robili do detailu ako Nemci a nie iba tak napoly že niečo áno a niečo po svojom (hello expwy :smiley: ), tak by s tým nikto problém nemal. V Nemecku je totiž názov s kompasovým prídomkom striktne názov križovatky, nie názov cieľa, čiže keď mám napríklad AS Moers-Nord, tak je to takto napísané na príslušnej IS1 spolu s jej číslom, ale ďalej na zodpovedajúcich IS3, IS5b je už len „Moers“ a nejaké ďalšie ciele (pre úplnosť: možno niekde v tom DE, keď budeš veľmi hľadať, nájdeš aj aplikačnú prax a la Slovensko, ale to je chyba a výnimka, nie pravidlo). Trochu podobne ako my to používajú Rakúšania, akurát že tam nemajú niečo ako IS1, aspoň nie pre anšlusy.

Mimochodom, vôbec nie som zástanca bezhlavého a bezkontextového aplikovania pravopisných pravidiel na DZ, už len preto, že tieto pravidlá sú stavané predovšetkým pre súvislý text. Riešia síce aj množstvo ďalších situácií, keď píšem niečo iné ako súvislý text, napr. nadpisy, slogany atď., lenže z princípu nemôžu riešiť každú možnú situáciu (napr. sa ani slovom nezmieňujú o dopravných značkách). A ešte dôležitejšie je, že – a to Ti povie každý jazykovedec – sa PSP nesnažia o ustanovovanie nejakých zmyslených prvkov do praxe, ale naopak, preberajú zaužívané jazykové prejavy z praxe (čo samozrejme často trvá pekne dlho, lebo PSP sa nemenia 2x do roka ako zákony).

Na záver: ide samozrejme trošku o pikošku v celom značení (aj keď pomerne významnú), dôležitejšie je, aby sa to správne používalo. Nie ako v našich luhoch a hájoch, keď v rámci zmätenia nepriateľa sa križovatka severne od Senca volá Senec-Východ (resp. na jednej značke Senec-východ s malým vé a na ďalšej Senec-Východ s veľkým vé a na ďalšej zase naopak), križovatka západne od Serede sa zase volá Sereď-sever atď. To však už nie je problém predpisov, ale niečoho iného.

1934

Ešte k tým nemeckým vs. slovanským názvom. Neboj sa o tvarovú pamäť pri Neustadt či Niederösterreich. Mínusky sú skvelé v tom, že majú veľa charakteristických prvkov, najmä v podobe horných a dolných presahov, ktoré sa navyše dajú dobrým návrhom písma zdôrazniť (viď Tern). Ja som narážal na to, že veľké písmeno v danom kontexte slúži ako prirodzený separátor blokov, ktoré sú okom samostatne skenované. V tomto je paradoxne dokonca ten Neustadt lepší ako Nové Mesto, aj keď uznávam, že prehnané nemecké zhovadilosti typu Rindfleischetikettierungsüberwachungsaufgabenübertragungsgesetz sú pre nás cudzincov peklo; našťastie sa ale na DZ obvykle nevyskytujú.

P.S. „Maut frei“ bol fest zlý príklad, to sa píše dohromady a má to úplne iný význam (viď bleifrei, alkoholfrei). To ale určite vieš.

1935

Chlapi, vykašlite sa na medzery okolo spojovníka či pomlčky či volajte to ako chcete (hyphen, en-dash, em-dash). V týchto rozlišujúcich názvoch sa jednoznačne žiadne medzery písať nemajú, to je jedno zo základných typografických pravidiel, ktoré platia na celkom svete, resp. prinajmenšom v latinkou písaných jazykoch. S medzerami ide o celkom iný konštrukt. Celkom mimochodom, keď už sme pri tom pravopise, hovoria to aj PSP.

Uvediem k tomu ale perličku, prečo pravidlá súvislého textu nemusia byť vhodné na dopravných značkách. Ak totiž rozdeľujem na dva riadky názov obsahujúci onen slávny spojovník – a je jedno, či je to Rakúsko-Uhorsko alebo Bratislava-Záhorská Bystrica – tak podľa PSP musím dať spojovník jednak na koniec prvého riadka, jednak na začiatok druhého riadka. Ak však to isté robím v nejakej tabuľkovej/nadpisovej/odrážkovej apod. forme, teda aj na DZ, tak je to výslovne nevhodné a mätúce:

Bratislava-
-Záhorská Bystrica

(ešte si to predstavte vycentrované). Prípadne si predstavte, že chcem uviesť niečo ako:

Bratislava
-Lamač
-Záhorská Bystrica

Hádanka: patrí hyphen aj za Bratislavu?

1936

Preto este raz napisem, ze chapem zufalstvo a frustraciu, ja na Tvojom mieste by som to uz davno zabalil. Zvysok k tomu niekedy osobne.

1937

Ci… frasa, zabudou si na rómčinu. Len neviem, či sa má použiť slovenská alebo maďarská rómčina, lebo je ich azda viac ako tých angličtín. Ťeraz neviem, či :laughing: alebo :cry:.

Hádam aj.

1938

Nie zeby som chcel obhajovat nasu legislativu :wink:, ale ani s tou jasnostou anliegera to nie je zas az take ruzove:
de.wikipedia.org/wiki/Anlieger
deutsche-anwaltshotline.de/ … ieger_frei

Aj v Nemecku su uz tie hrebene ci hrable ci ako ich volas (a nielen tam samozrejme, min. v skandidavskych krajinach je to bezna znacka)
de.wikipedia.org/wiki/Bildtafel … O_2017.svg

StVO sa novelizuje kazdym rokom a hoci sa Ti to asi velmi nepaci, tie zmeny velmi nejdu v smere zjednodusovania a vseobecnych jasnych pravidiel. Pozri si len co urobili minuleho roku z jednoduchej vety o zakaze telefonovania za volantom (§ 23 ods. 1a a 1b).

1939

Ak sa nemýlim, v Rakúsku som videl napísané “Ausgenommen Anrainer”

de.wikipedia.org/wiki/Anrainer

1940

Za toto jazykove okienko dakujem (myslene vazne, bez ironie). Je rozhodne lepsie argumentovat tym, ze to je v sulade s pravidlami ako tym, ze ich trochu ohybame.

Tak to asi v tom Moerse maju aj dobry aj zly priklad :slight_smile:
goo.gl/images/q2PNif

Mimochodom, s tym by som tak laicky aj suhlasil (aby sa svetove strany neuvadzali na dalsich znackach), pretoze ta strana proste nie je to iste ako cast mesta. Pokial sa teda cast mesta nevola podla svetovej strany. To znamena, ze chceme od vodicov, aby dokazali rozlisit, ze vyjazd Moers-Zentrum ma zavedie do centra, ale hned dalsi vyjazd Moers-Ost ma zavedie neviem kam, lebo Ost neznamena vychodnu cast Moersu, ale ze ten vyjazd je na vychod od Moersu. U nas napr. Poprad-Zapad ma zavedie na sidlisko Zapad, ale Poprad-Vychod ma zavedie kam? Preco to nemoze byt napr. vyjazd Spisska Sobota? Svetova strana by mala byt uplne posledna moznost.