Bager, velmi dobry postreh. Je sice otazne, ci tam bude vrcholovy tunel priechodny pre ochranu zdrojov pitnej vody (ako vidno, pri Korbelke to niektori povazuju za nepriestrelny argument proti), ale urcite by bolo velmi prospesne akekolvek riesenie v prospech plynulosti kazdeho horskeho priechodu. Aj rozsirenie na 2+1 v dalsich usekoch by velmi pomohlo, ale musi byt umoznene predbiehat oboma smermi, samozrejme pokial je dobry vyhlad.
Aky dlhy tunel by tam bol potrebny?
Odhadom 3-4 km na to, aby sa eliminovalo najvacsie stupanie. Ale moznosti je tu viac, bolo by dobre preskumat rozne riesenia a ich efektivitu, prinosy, negativa a naklady. Idealne aj komplexne spolu s R3, cim by sa mohlo posudit aj vylucenie dopravy nad 12 t cez Donovaly po dostavani R3.
v tomto je taka svetla vynimka snad len biela hroa medzi jablonicou a trstinom na I/51 … a takto by sa malo podla mna postupovat na viacerych miestach ..
Presne ako Biela hora (zatial je myslim ukoncene len EIA),treba vytvorit projekty vyrcholovych tunelov na cetach I triedy, ak ma niekto chut moze vytvorit zoznam prechodou na ktorych by bol potrebny takyto tunel.
fackov by mohol byt jeden s adeptov
Vzhladom na intezity ich az tak vela nie je… V Nizkych Tatrach len Donovaly, prip. Sturec.
pozn.: Sturec nie je v Nizkych Tatrach.
Presunute do spravnej temy.
Uz davnejsie sme tu robili zoznam problemovych horskych priechodov, kde by situaciu znacne zlepsil vrcholovy tunel. Najvyznamnejsie su:
Donovaly
Maly Sturec
Fackovske sedlo
Vernar
Biela hora
Dalsi kandidat je Makov 4-5 tisic v./24h v roku 2010, tam by mala cast prebrat R6.
Donovaly 7-7,5 tisic v./24h docasne to vzrastie, kym nebude tunel Visnove
Biela hora 5,7 - 7 tisic v./24h - tu by sa konecne mohli prelomit ľady a zacat stavat cestne tunely
Sturec 3251 v./24h - hlavne treba rekonstrukciu betonky na I/65
Vernar 3201 v./24h
Fackovske sedlo 2454 v./24h - tam bude vyznamny narast az ked bude slusna cesta NR-PD
Mas recht, Makov som zabudol. Samozrejme, bavime sa o horizonte 10 a viac rokov. Ale mohli by sa dostat aspon do uzemnych planov, aspon by sa nevymyslali zbytocne nezmysly v podobe novych RC.
Do akej dlzky tunela nieje potrebna pristupova stolna ? Inak myslel som ze tych tunelov bude viac ale 6 ks je naozaj velmi male cislo a doprave a udrzbe by pomohlo vyrazne.
Je to sice male cislo, ale jedna sa vacsinou o dlhe tunely, takze cena bude relativne vysoka. A to som este spomenul len cesty I. triedy a horske priechody, ziadne tunelove obchvaty ci cesty nizsej kategorie.
pozn. Ani Donovaly nie sú v Nízkych Tatrách 
Zabudli ste na Čertovicu - tunel, ktorý by obišiel prakticky celý samotný horský priechod so zákrutami, by mal len 3,1 - 3,2 km. J portál za Jarabou (namiesto prudkej zákruty nad min. prameňom pokračovanie rovno a po pár sto metroch portál tunela. S portál pri Vyšnej Boci vo svahu oproti chate Barbora, krátky most ponad dolinku k súčasnej trase cesty I/72. Zvyšné úseky cesty podľa potreby riešiť úpravou v štýle Bystrá - Piesok, hlavne pár úsekov medzi Malužinou a Kráľovou Lehotou by si to žiadalo. Spolu s obchvatom Podbrezovej (len nie tým paškvilom, ktorý bol pred časom zverejnený 
) by to bola slušná spojnica BB, BR s horným Liptovom, PP a prakticky celým severovýchodom. Plus prepojenie mnohých dôležitých horských stredísk
Donovaly priamo nie, ale cesta zo strany RK lezi na hranici
Certovica isto nie, tam su nizke intenzity. To tu mozme potom vymenovat vsetky horske priechody… Myslel som tak, ze kde by sa hodil tunel uz v sucasnej dobe…
Cca 2 km tunel by sa zišiel na 1/66 popod Kvetnicu, medzi PP a Hranovnicou, spolu s obchvatom Hranovnice. Tam su dosť vysoké intenzity.
Detto by sa veľmi zišiel tunel popod Dobšinský kopec, na 1/67. Aj keď tam sú nižšie intenzity. Ale je to dôležitý ťah PP - RV, ktorý nemá príliš iných alternatív ani smerom na západ, ani smerom na východ. Spolu s existujúcim krátkym Stratenským tunelom (príp. aj západne od neho, kvôli smerovým pomerom Stratenský tunel 2), v tejto téme už spomínaným Vernárskym tunelom a mnou uvedeným tunelom popod Kvetnicu, by išlo o 4-5 tunelov na trase PP - RV. Ak by však tunel popod Dobšinský kopec mal mať klasicky 1+1 pruh, musel by byť poriadne dlhý, mať takmer 7 km a zacínať už kdesi za Stratenou. Muselo by byť totiž riešené rozdielne výškové položenie dolín Hnilca a Slanej, ktorých výškový rozdiel je takmer 400 metrov! Pri stavbe ciest 1. triedy ak sa nemýlim norma káže, že pri stúpaní 6% a vyššom, musí už byť extra pruh pre pomalé vozidlá.. Teda kratší tunel by musel byť v usporiadaní 2+1 a najviac by sa dal skrátiť na cca 3,5 km, aj to už by sa stúpanie v tuneli pohybovalo cez 10 %, resp. by sa blížilo k 12% a to už môže byť pre premávku v tuneli značne rizikové.. čiže skôr by som predpokladal, že by to bol buď 6,5 - 7 km tunel 1+1, alebo cca 4,5 - 5km tunel 2+1..
K tomu stúpaniu v tuneloch by sa mohol vyjadriť niekto z tunelárov.
Krátky tunel (cca 1km) by bol dobrý popod sedlo Príslop, na Oravskej 1/78, medzi Oravským Podzámkom a Hruštínom. Kedže dostavba R3 je v nedohľadne, po posledných patáliách s mostom, to poľskí kamionisti ocenia..
Potrebný by bol aj tunel ktorý by lepšie sprístupnil Banskú Štiavnicu. Je to turisticky atraktívne mesto. 1/51 by som k mestu neviedol cez Banskú Belú, ale popri žel. trati smerom na Banský Studenec a odtiaľ krátkym cca 0,5 - 1 km tunelom niekam zhruba do priestoru žel. stanice, resp. jej širšieho okolia a tam to napojiť na 1/51 smerujúcu na Sv. Anton a zároveň prepojiť aj s 2/524, čím by vznikol užitočný obchvat mesta a dopravne by sa odbremenilo centrum.
Spomeniem aj jednu cestu 2. triedy, ktorá ale nemá nejaké malé intenzity, a to cesta PN - TO. Tam by bol dobrý tunel popod Čertovu pec, riešený spolu s obchvatom PN (nový most cez Váh) a Banky. Z druhej strany by to nadväzovalo na obchvat Radošiny (postupne aj ďalších obcí smerom na TO). Ten tunel by však musel byť dosť dlhý, cca 4-5km, alebo ak by bol kratší, museli by sa robiť hlboké zárezy a vysoké mosty. To by však ale nebolo k prírode pekné..
Ešte ma napadá tunel popod sedlo medzi Ždiarom a Podspádami, ale tam sú nízke intenzity a tiež, tunel na terénne veľmi exponovanej ceste medzi Liptovskými Matiašovcami a Zubercom, ale tam je cesta 2.tr. a intenzity ešte nižšie..
Preložka cesty I/51 popri žel. trati smerom na Banský Studenec do širšieho okolia žel. stanice v Banskej Štiavnici s napojením na jestvujúci úsek I/51 je naplánovaná, žiaľ bez toho krátkeho tunela, čiže zase len stúpanie so zákrutami a klesanie so zákrutami.. Hoci menej prudké stúpanie a tiahlejšie zákruty než na súčasnej trase, veď inak by to nedávalo žiadny zmysel. Ten krátky tunel popri existujúcom železničnom tuneli by sa tam fakt hodil, tým viac, že ide o historické mesto so stáročnou baníckou tradíciou. Viem, ani relatívne krátky cestný tunel nie je lacná záležitosť, ale banskí inžinieri spred storočí sa budú v hroboch obracať
Díky za info, Miloš.
Je škoda, že to plánujú bez tunela. Bol by to pekný symbol nadväznosti na bohatú banskú tradíciu.
ja sa vyjadrim ku tunelu pod prislopom…
myslim si ze tunel je tam znacne zbytocne stavat, skor by som bol za rozsirenie cesty I/78 na parametre 9,5 m + pruh pre pomale vozidla na stupani do prislopu aspon po tych dvoch vracackach. bolo by to lacnejsie riesenie, a myslim ze rovnako efektivne, intenzity tam su nie take vysoke ako napr na I/59.
o ostatnych tuneloch sa vyjadrovat nebudem, pretoze nepoznam do detailov dane pomery…