Inak ja som teraz postrehol takú zaujímavú informáciu. Zamestnanci Dacia, kde už sú Francúzi dosiahli po vyjednávaní cca. 20% zvýšenie platov. Keby to bolo niekde vo VW, tak je to cca. 3000-4000 SKK mesačne (nové automobilky nerátam, ešte nejdú na 100%) a v Rumunsku to bolo cca. 1700 SKK, … a to ešte predpokladám, že sa tam zarába viac ako v poľnohospodárstve či iných remeslách, takže naozaj tie ceny sú tam nízke, platy sú nízke a stav ciest je katastrofálny. Oproti SR je málo ciest so spevneným povrchom a tam, kde nie sú hlavné cesty, tam to je naozaj samý výtlk, slabé značenie a ani hlavné ťahy nie sú na tom moc dobre.
Diaľnice sú tam síce lacnejšie, než u nás, ale pre rumunský rozpočet to je ako pre nás. Rumunsko a Bulharsko vstupom do EÚ získajú najviac a práve dopravné siete majú šancu sa zlepšiť až nad úroveň takých štátov ako Poľsko, Estónsko atď.
Tak uvidíme (teda ja si nie) za 20 rokov, ako to bude.
Dálniční síť a poplatky
Celkový stav silnic:
Hlavní silnice jsou postaveny dle moderních mezinárodních standardů. Ve venkovských oblastech by motoristé měli brát na zřetel možnost přítomnosti zvířat a vozíků na silnici.
Dálniční síť, dálniční poplatky:
Hlavní dálniční tahy v Rumunsku jsou tyto:
E70 Bukurešť - Pitesti (115 km)
Bucharest - Cernavoda - Constanta (200 km) (ve výstavbě, koncem roku 2004 otevřeno 100 km).
Dále jsou tyto významné dvouproudé silnice:
Bukurešť - Ploiesti (65 km - čtyřproudá)
Constanta - Mangalia (30 km)
Constanta - M. Kogalniceanu (14 km)
V Rumunsku se platí poplatky za dálnice, silnice (formou nálepky-viz 8.18), dále za trajekty a mosty.
Stavebné spoločnosti dostávajú financie za jednotlivé úseky v splátkach ešte aj dlhšiu dobu ako 3 mesiace, t.j. úseky sú splácané, hoci ešte pred úplným otvorením, no hlavné cesty sa splácajú až po otvorení. Je to nová, najnovšia forma PPP, ktoré sa začalo uplatňovať v Mexiku na prelome r. 2005/2006. A to už nehovorím o tom, že 4 veľké stavebné firmy v týchto krajinách štátu peniaze na diaľnice a cesty aj požičiavajú.
Začala sa tiež stavať Lyulin diaľnica od Sofie ku gréckym hraniciam, prvý 19km úsek s viacerými tunelmi a viaduktami ktorý má byť ukončený za tri roky. http://en.journey.bg/images/bulgaria/ob_pernik.jpg
Rumunsko má naplno rozostavanú časť 2B Autostrada transilvania v dĺžke 118 km s termínom odovzdania, podľa tlačových správ, Február 2010. Áno, tento PPP úsek tvorí väčšinu rozostavanej dĺžky rumunských diaľníc - spolu sa stavia 185 km. Ďalej sú to úseky obchvat Pitesti 15,2 km - ukončenie október 2007, a posledný úsek diaľnice, spájajúcu Bukurešť s pobrežím Čierneho mora - Cernavoda - Constanta s dĺžkou 52,1 km s termínom ukočenia 2010.
Momentálne je teda v Rumunsku a Bulharsku ca. 285 km rozostavaných diaľníc, z toho 118 km stavaných systémom PPP. Táto situácia sa však môže v najbližšej dobe zmeniť, finišuje totiž príprava ďalších projektov, ktoré by sa mali začať stavať v najbližších rokoch. Očakáva sa stavebný boom pri výstavbe novej infraštruktúry, podobný, ako je momentálne vo väčšine nováčikov EU, prijatých v 2004.
Rumunské automapy by nemal byť problém zohnať. Odporúčam Marco Polo, alebo Shell mapy, Freytag a Berndt sú podľa mňa menej presné v zobrazení dostavaných a rozostavaných úsekoch nových diaľníc v nových štátoch EU.
Zaujímavý názor, mohol by si prosím, vysvetliť prvú vetu, stavebné spoločnosti sú, alebo nie sú po ukončení stavby prevádzkovatelia diaľnice, resp. aký je ďalší postup po ukončení úseku. To obdobie 3 mesiacov je počas stavby, pred ukončením, alebo pravdepodobne po dokončení úseku. Na druhej strane v diaľniciach o Mexiku spomínaš, že tam je mýto jedným z najdrahších na svete.
Nie sú prevádzkovatelia diaľnic ani ciest, ale čerpajú financie ešte dlho po otvorení. To už nie je klasická výstavba. Súkromné stavebno-koncesionárske giganty na seba prevezmú množstvo rizík a suma sa spláca navýšená o infláciu + mierny zisk. Bez údržby a opráv ciest, nakoľko opravy spadajú do doby záruky. A tento spôsob už sa radí medzi PPP. A nie je to práveže obdobie 3 mesiacov, ale obdobie 3 mesiace po dokončení celej stavby. Teda 3 mesiace až rok. Pozorne čítaj moje vety:
Do 3 mesiacov sa platí všade na svete, vrátane SR. Štandardne do dvoch je limit. Preto sú aj podmienky v tendroch, aby firmy mali istý obrat a isté záruky pri možných úveroch, pozri si niekedy tender a jeho presné podmienky.
Na Slovensku sa napr. čakalo na jednom úseku R1, až kým vláda nezaplatila. Nerobilo sa na ňom už nič, ale nebol otvorený, pretože firma nedostala peniaze. To ale nie je PPP, pretože firma predtým nedala ani 1 SKK zo svojich financií na dostavbu tak, že by to bolo dodatkom k pôvodnej zmluve, čo však práve na Balkáne či južnej Európe už je. Po vzore Mexika a Chile.
Prax: aby to bolo jasné všetkým:
Stavia sa nejaký napr. 50 km úsek cesty či 10 km úsek diaľnice. Vláda platí do 3 mesiacov za všetky odvedené práce. Hlavný dodávateľ platí často ešte skôr svojim menším dodávateľom. To je štandard.
Stane sa, že vláda má problém a chýba jej niekedy napr. 100 mil. EUR. A dlhšie ako sú 2 či 3 mesiace. A už dopredu vie, že peniaze nezoženie. Teda vopred to oznámi zhotoviteľovi. Ten, aby si udržal zakázku už v tomto storočí ponúkne, že stavbu bude naďalej financovať, ale sám a vláda mu dá peniaze v splátkovom kalendári, kým sa celý úsek dostavia. Toto je stále štandardná situácia v stavebníctve.
Blíži sa dostavanie úseku a jeho otvorenie/odovzdanie do užívania. Štát dlhuje firme stále vysokú sumu. Má možnosť splácať podľa splátkového kalendára a novovykonané práce platiť priebežne:
a) ak to tak je, tak je všetko v poriadku
b) ak to tak nie je a vláda nie je schopná plniť si ani staršie záväzky a ani platiť dohodnuté sumy za novšiu prácu, tak nastáva pre vládu zásadný problém.
A. Vláda má teoreticky čas 3 mesiace ešte aj na posledné práce. Dovtedy musí splatiť staré záväzky + novú prácu. Je to krajná, ale stále štandardná situácia, stala sa aj v SR aj v ČR, aj v Maďarsku, aj v Chorvátsku atď.
B. Vláda už vie, že nesplatí ani staré záväzky upravené dodatkom v zmluve a vie, že posledné práce nestihne doplatiť do 3 mesiacov. Toto je pomerne bežná situácia v desiatkach štátov pri cestnej infraštruktúre. Často sa to končí na súdoch, rôzne africké vlády dávajú firmy na súdy atď.
ak uplynie čas 3 mesiacov od posledných prác, vláda musí zaplatiť. Ak tak nespraví, hrozia vysoké sankcie. A veľké penále zo strany hlavného dodávateľa. A tie giganty, o ktorých hovorím, tie sa nehrajú. Bechtel “symbolicky” aj prepustil 1.000 z 3.000 ľudí pri stavbe diaľnic v Chorvátsku.
vláda v Mexiku začala používať upravený variant PPP, dohodnutý až počas výstavby. Nejde o projektantstvo, ani výstavbu ani o prevádzku. Ale ide o to, že vláda zaplatí neskôr ako bola dohoda. Firma má 2 možnosti: väčšinou sa ale rieši situácia tak, že úsek sa otvorí a od tejto doby hoci nie sú vyrovnané záväzky, je úsek v prevádzke a zároveň plynule v skúšobnej dobe (možnosť uplatnenia reklamácie zo strany vlády). Súkromná firma následne tiež platí ďalším firmám v krajine, aby sa o daný cestný úsek starali - no nie je to klasické PPP, je to len výhoda popri finančných ťažkostiach a vláda má dostatok času, štandardne rok, vyrovnať všetky záväzky + inflácia + dohodnuté % naviac z dlžnej sumy, v ktorom už ale sú aj náklady na údržbu.
Tak dúfam, že je to jasnejšie.
Samotné Mexiko je známe množstvom kvalitných diaľnic a hlavných ciest (ja som tu teraz prednedávnom pridal aj zaujímavý článok 3.000 km po Mexiku do tej témy), no postavené sú hlavne cez PPP a ano, mýto patrí k najvyšším na svete. No stav ostatných ciest je taký, že sa nad tou výškou nikto nezamýšľa. Ani domáci. A o to ide. Že sa tam o tie diaľnice ktosi aj stará a ako plynú roky, sú v perfektnom stave. Vláda v Mexiku odovzdala minulý rok do rúk súkromného vlastníka aj ďalšie, vedľajšie cestné komunikácie v dĺžke cez 940 km, aby ich opravil a budú spoplatnené. Región to privítal a smerujú tam aj nové investície, lebo vláda tam stavia aj železničnú trať a modernizuje malé letisko na väčšie.
Nechápem však Brančo, ako súvisí Mexiko s Bulharskom a Rumunskom. Ja len hovorím, že v týchto štátoch prevláda už PPP, varianta, ktorá vznikla v Mexiku. Je to neuveriteľné, ale existuje 3 základné modely PPP a ďalších 114 sub-variantov. Do r. 2006 ich bolo “len” 113.
Bulharsko má max. povolenú rýchlosť na diaľnici 120, na rýchlostnej ceste 90, mimo mesta 90, v obci 50. Šoférovať môžete s 0,5 promile alkoholu v krvi.
