Jedna poldňová cesta určite nestojí 1.500 SKK, ale je to stále okolo 1000 SKK. Zo severu na juh. A hlavne, keď HRK je pomaly v prepočte aj keď postarom, takmer za rovné 4 SKK. 
Domáci ušetrí, keď si kúpi ENC, turistovi je to jedno - výber v lete zarobí dostatočne aj na slabšiu zimu. A keďže tie výbery sú stále vyššie ako “predpis”, tak problém môže nastať až tento rok, ak by prišlo výrazne menej turistov. Ale to zatrasie s celou krajinou, lebo HR má z turizmu vyše 25% HDP za rok 2008.
Minister mora, dopravy a infraštruktúry predstavil priority vo výstavbe diaľnic a plány o 10 rokov. 
- Dostavať diaľnicu A1 po Dubrovnik.
- Dostavať na plný profil diaľnice na polostrove Istria.
- Dostavať diaľnicu A5.
- Pripraviť na rozšírenie 40 km obchvat Zagrebu. Aktuálne prebieha štúdia realizovateľnosti a výnosnosti, či to majú byť 3+3 alebo 4+4 pruhy.
Ten prvý bod sa bude realizovať cez štátny rozpočet. Odčerpá cez 80%.
Ten druhý bod realizuje koncesionár. S 5% sa ráta na doplatenie mýta.
Tretí bod sa realizuje cez štátny rozpočet a predvst. eurofondy.
Štvrtý bod je pomyselným plánom, čo bude o 10 rokov.
Odsúvaná diaľnica je A7, ktorej význam by síce pocítili hlavne Chorváti, ale pre iné priority a hospodársku krízu sa takisto posúva na neskoršie obdobie. V r. 2009-2013 sa má A7 celá pripraviť na výstavbu, momentálne prebieha na 4 úseky projektová dokumentácia.
Preklad z: mmpi.hr/
HAC (štátna spoločnosť, ktorá spravuje štátom financované diaľnice) mala z mýtneho za rok 2008 čistý príjem bez DPH: niečo nad 2 mld. HRK.
Presný plán dostavby plného profilu na polostrove Istria na tzv. Itrijskom ypsilone.
Začiatkom októbra r. 2008 bola za prítomnosti predsedu chorvátskej vlády Iva Sanadera začatá prestavba Istrijského ypsilonu na diaľničnú sieť. Dokončená má byť v r. 2012 a zatiaľ napreduje presne podľa plánov.
Istrijský ypsilon (Istarski ipsilon) je kostrou cestného systému na Istrijskom poloostrove v celkovej dĺžke 141 km. Jeho západné rameno vedie istrijským vnútrozemím od slovinských hraníc takmer paralelne s pobrežím k juhovýchodu a u Kanfanaru sa spája s východným ramenom, ktorý vedie od severovýchodu, z Rijeky. Od Kanfanaru pokračuje na juh cez Vodnjanu do Puly.
V roku 2006 bola dokončená I. etapa výstavby “Istrijského ypsilonu”, teda diaľnice postavenej na polprofil. Chorváti jej hovoria “poluautocesta” (polodiaľnice), v našej terminológii rychlostná komunikácia alebo cesta pre motorové autá. Táto I. etapa sa realizovala na polprofil, aby bola financovateľná aj štátnym rozpočtom aj súkromným koncesionárom a aby bola dostavaná v čo najkratšom čase. Jej výstavba trvala iba 8 rokov a pomohla odľahčiť totálne preplnené hlavné cestné ťahy počas letnej sezóny.
Teraz plynulo pokračuje II. etapa, ktorá bude znamenať prestavbu v skutočnú diaľnicu na plný profil. Najprv se začne rozširovať súčasný úsek ňa západnom ramene ypsilonu od Umagu do Puly. Vzhľadom k tomu, že podmienky pre prestavbu tu boli už predtým vytvorené a s úpravami sa počítalo, nebude výstavba väčším problémom, ani po stránke technickej ani po stránke finančnej. Plánovaná je aj výstavba rýchlostnej komunikácie z Puly do Pomeru o dĺžke 8 km, čím by Medulinská riviéra získala rýchle a kvalitné spojenie.
Oveľa ťažším orieškom bude vybudovanie plného profilu diaľnice na východnom ramene do Rijeky, pretože sa s premenou na diaľnicu na plný profil pri výstavbe polprofilu nerátalo a cesta bola budovaná iba ako rýchlostná komunikácia (v Chorvátsku sú to štandardné preložky existujúcich ciest obchádzajúce zastavané územia s pripájajúcimi či odbáčajúcimi pruhmi, lokálne je pridaný aj stúpajúci jazdný pruh). Najprv sa teda začne stavať na úseku z Kanfanaru do Rogovići (u Pazinu) a potom bude nasledovať úsek 45 km z Rogovići do Matulji (u Rijeky). Technicky aj finančne náročné bude hlavne vybudovanie druhého tubusu tunelu Učka (5070 m).
Etapa 2A:
Umag – Kanfanar, okrem viaduktu Limska Draga a mostu Mirna (49,2 km),
Kanfanar - Pula vrátane nového dopravného uzla Vodnjan sever (27,6 km),
Kanfanar - Rogovići (18 km),
rychlostná cesta Pula - Pomer (8 km),
rychlostná cesta z uzlu Umag k štátnej ceste D200 (k hraniciam so Slovinskom).
Etapa 2B:
Rogovići – tunel Učka (vrátane druhého tubusu tunela Učka) – Matulji,
výstavba druhého objektu viaduktu Limska Draga a mostu Mirna.
Akonáhle bude dokončená etapa 2A, počíta sa zo zavedením diaľničného poplatku na celej istrijskej sieti. Bude použitý uzatvorený spôsob platenia, kedy motorista platí mýtne podľa dĺžky prejdeného úseku diaľnice a podľa typu vozidla, rovnako ako napríklad na diaľnici Záhreb - Split. Okrem tunelu Učka a viaduktu Mirna nie je zatiaľ “Istrijský ypsilon” spoplatnený.
Zdroje informacií:
Bina-Istra, koncesionár pre výstavbu a správu cestnej na Istrijskom poloostrove: www.bina-istra.com
Ministerstvo mora, dopravy a infraštruktúry (Ministarstvo mora, prometa i infrastrukture): www.mmpi.hr
Podrobnosti k Istrii. mmpi.hr/default.aspx?id=5608
Finančné informácie:
Chorvátsko (štátny HAC a koncesionári: ARZ, Bina Istra, AZM) v r. 2008 investovalo na výstavbu rozostavaných alebo nových diaľnic 657,64 mil. € a do diaľnic v prevádzke (dostavba na plný profil alebo iné doplnky) 66,43 mil. €.
Na rok 2009 vyčlenili koncesionári na výstavbu rozostavaných alebo nových diaľnic 284,37 mil. € a do diaľnic v prevádzke (dostavba na plný profil alebo iné doplnky) 30,34 mil. €. Vláda zatiaľ prostredníctvom HAC nevyčlenila nič, pretože chorvátska vláda ešte neschválila plán rozvoja diaľničnej siete na roky 2009-2012 a to z dôvodov finančnej a hospodárskej krízy.
Dĺžka tunela: 4045m
Vyrazených od severu: cez 1500m
Razenie od juhu: spustené v marci
Umiestnenie tunela: z diaľnice A1 je exit Zagvozd, ktorým sa bude dať dostať na Makarsku riviéru, konkrétne do mesta Baška Voda a tunel bude stáť na tejto ceste. Tunel je pomenovaný podľa rovnomennej hory.
Predpokladané ukončenie razenia tunelu Sv. Ilija: rok 2010
Sprejazdnenie celej cesty bude závisiť od finančnej situácie a prerazenia tunela; pôvodne malo byť v r. 2010, uvažuje sa s ročným posunom.
Chorvátsko plánuje aj druhú spájajúcu cestu medzi vnútrozemskou diaľnicou A1 a pobrežnou cestou Jadranska Magistrala a to na exite Ravča a prímorským mestom Drvenik. Tu majú byť až 3 tunely a táto cesta sa zatiaľ ani nezačala stavať. Na r. 2008-2009 sú plánované prípravné práce, ktoré aj naozaj prebiehajú a na rok 2010 je naplánovaný začiatok výstavby. V rámci tejto novej cesty sa má vybudovať aj nový trajektový prístav u osady Mala Duba, ktorý by nahradil nevyhovujúci drvenický prístav v centre tohto v lete preplneného letoviska.
Tá nová mýtnica pred Zagrebom je veľmi dobrý nápad. dialnice.info/viewtopic.php?p=86208#86208
Splitska župa v tomto roku opraví svoje cesty aj formou PPP. Konkrétne je to 72 km ciest, z toho 61 km sú opravy vrátane výmeny ostatnej infraštruktúry (obrubníky, fixné dopravné značenie, zvodidlá). Ostatných 11 km je “iba” obnova AB krytu na hlavných cestných ťahoch v samotnom župnom meste Split, z toho 9 km sú cesty na 2+2 pruhy.
Zakázku vyhralo konzorcium Eurovia - Konstruktor, pričom Konstruktor práce vykoná a Eurovia zaplatí. Kontrakt má stavebnú hodnotu 37,8 mil. HRK bez DPH. Koncesia bude trvať 12 rokov od r. 2011, nakoľko ešte v roku 2010 budú prebiehať stavebné práce. Ročné splátky budú pre župu predstavovať cca. 5,83 mil. HRK.
Splitska župa patrí k tým, v ktorých sa aktívne realizovala výstavba diaľnic, diaľničných privádzačov, v tomto roku sa dokončia ďalšie časti splitského obchvatu (ukončenie v r. 2010) a realizovala sa aj nová výstavba do vnútrozemských oblastí, ktoré mali len štrkové cesty, nakoľko pôvodná infraštruktúra bola ťažko poškodená alebo úplne zničená občianskou vojnou v r. 1991-1995. Okrem toho sa tu modrnizovali mnohé prístavy, letisko v Kašteloch a tiež sa tu prekladala železničná trať a celá trať S-J sa modernizovala. Oprava ciest formou PPP vylepší stav dopravnej infraštruktúry presne podľa schváleného harmonogramu rozvoja infraštruktúry (dopravná, ekologická, energetická, infraštruktúra bývania a sociálneho zabezpečenia) prijatého mestom a župou Split v r. 2001, kedy sa rozostavala podstatná časť súčasnej diaľnice A1 smerujúcej k mestu Split a ďalej na juh.
Splitska župa zároveň bude v tomto roku financovať alebo výrazne financovať (66%) nasledovné aktivity:
*nákup 17 ks nových autobusov pre prímestskú dopravu
*prestavba 14 križovatiek na svetelné križovatky v meste Split a okolí
*otvorenie 7,2 km nových ciest (vnútrozemie)
*oprava miestnych komunikácií a okrajových štvrtiach mesta Split v celkovej dĺžke 12,1 km s nadväznosťou na opravené úseky formou PPP
*osvetlenie strategických odbáčacích pruhov z hlavných ťahov (štátne a župné cesty) smerom k prímorským centrám a k centrám náboženského významu; ide o 19 úsekov, na ktoré sa dovedie elektrické vedenie pod zemou a osadí sa na 43 lámp verejného osvetlenia
Ospravedlňujem sa, ale diaľničný úsek A5 Osijek-Dakovo nebol sprevádzkovaný už v r. 2008. Tam bolo meškanie na dokončovacích prácach. Stavebné sa skončili v decembri 2008. Celkovo má HR “iba” 1.198 km diaľnic a rýchlostných ciest (1/2 profil diaľnice) do konca roka 2008.
Čo je ale pozitívne, A5 Osijek-Dakovo je v prevádzke. Pribudlo teda ďalších 32,5 km diaľnice.
hac.hr/index.php?task=inf&id … 2247&page=
Informácie z www.mmpi.hr
Dĺžka: 32,5 km
Cena: 2,2 mld. HRK bez DPH
Objekty: 29 (3 viadukty, 8 mostov, …)
Súčasť: Paneurópsky koridor 5C Budapešť-Ploče
Mýto: 14 HRK za osobné vozidlo
Ďalšia superpozitívna správa pre tých, ktorí cestujú až do Dalmácie.
Chorváti už sprejazdnili druhé tunelové rúry v tuneloch Mala Kapela a Sveti Rok. 
Aktuálne prebieha obrovská údržba pôvodných tunelových rúr.
Práce na dokončení druhých tunelových rúr boli 721.932 milijuna HRK bez DPH.
Súhrn r. 2008: Diaľnice - celoštátne informácie za rok 2008
Mimoriadne náročný diaľničný projekt A1, t.j. diaľnica Zagreb-Split-Dubrovnik-Čierna Hora sa úspešne buduje v rámci samostatného Chorvátska od r. 1999. Dnes existuje súvisle až za Split do oblasti Makarska riviera. Pôvodné časti obchvatu Zagrebu a úseku na juh sa opravili (vozovka) a zmodernizovali (skapacitnené centrum služieb a údržby, nový informačný systém diaľnice, nové oplotenie, viac odpočívadiel) a realizujú sa aj ďalšie úseky smerom na mesto Dubrovnik, aktuálne v oblasti Pelješac. Chorvátsko však pokročilo ďalej a dnes už existujú 3D vizualizácie úsekov od Dubrovniku smerom na Čiernu Horu.
Tento úsek je od posledného predmestia mesta Dubrovnik a ide o prerobenú Jadransku magistralu, t.j. nebude tu existovať paralelná cestná komunikácia v rámci pobrežia. V rámci vnútrozemia však ešte áno, no cesty nebudú prepojené, resp. až na mieste, kde skončí aj vnútrozemská komunikácia: dialnice.info/album_page.php?pic_id=5918 . Bude to diaľnica A1, ale v princípe to bude len cesta I. triedy na 2+2 jazdné pruhy s MPR 100-110 km/h.
Tento úsek je z pohľadu od Čiernej Hory: dialnice.info/album_page.php?pic_id=5919 . Bude to je jediná cestná komunikácia ďalej do vnútrozemia štátu. Takisto len prerobená Jadranska Magistrala. V pravom jazdnom pruhu bude MPR 80 km/h, v ľavom 100 km/h.
Realizácia A1 od Dubrovnika smerom na juh je plánovaná na roky 2018-2024 v rámci akutalizovaného Národného plánu výstavby diaľnic na jeseň roka 2008.
Oba tunely boli dnes sprevadzkovane na plny profil
dialnice.info/viewtopic.php?p=88579#88579
Takže A1 je parádne v prevádzke, akurát na 2 úsekoch je nečakane znížená MPR - je to kvalitne označené na 100 - 80 km/h s upozornením na nerovnosť na ceste 
a na iné nebezpečenstvo. Je to na úseku od Zadaru po Šibenik a sú tam dve zvlnenia - zjavne sadlo podložie, resp. prišlo k jeho porušeniu ale čo je zaujímavé, že asfaltové vrstvy nepraskli, ale sa ohli … podľa HAC-u to budú opravovať až po sezóne, lebo si to vyžiada uzatvorenie jazdného pásu na viac ako 20 dní.
Pozitívne správy prikladám odkazmi:
Rozšírená mýtnica pred Zagrebom: mmpi.hr/default.aspx?id=5778 , náklady sú cez 380 mil. SKK. Je to tá mýtnica, kde v špičkách sezóny boli kolóny, ktoré spôsobili zdržanie aj 2h.
Otvorený nový úsek obchvatu Rijeky na plný profil v dĺžke 5,2 km, ďalšie km vo výstavbe: mmpi.hr/default.aspx?id=5785 .
trosku OT: pocul niekto o tom, ze ak taham za autom obytny prives, moze sa v aute viezt iba sofer + 1 pasazier?
To podla mna je velky blud pozrel som sa na strankach talianskych a slovebskych MZV a nic takeho ot om nie , nie je to aj logicke, kedze v aute normalne mozu byt aj 5 osob a prives by nemal mat nic s tym psolocneho.
no ved prave, mne sa to tiez vobec nezda…mi to hovoril jeden znamy z chorvatska a dost som sa cudoval o com to rozprava…zvlast ked som ten obytny prives v aute tahal uz X krat, nikdy sme neboli len dvaja a nikdy s tym problemy neboli…
Tak potom skôr iná otázka: aký problém mal známy v Chorvátsku ?