Stavebný úsek diaľnice D2 Bratislava, Lamačská cesta – Staré grunty vyplní posledný chýbajúci úsek na ťahu diaľnice D2 z Českej republiky cez Bratislavu do Maďarskej republiky – súčasť európskeho koridoru TINA č. IV.
Doteraz bol tento chýbajúci úsek diaľnice nahradzovaný Lamačskou cestou a Mlynskou dolinou, ktoré sú jedny z najviac dopravne zaťažených komunikácií mesta.
Diaľnica D2 bude v dĺžke 1,430 km, čo je cca. polovica chýbajúceho úseku, vedená v tuneli Sitina. Súčasťou stavby sú preložky Lamačskej cesty, Harmincovej ulice, Mlynskej doliny a prepojenie ulíc Dúbravská a Polianky.
Po uvedení do premávky dôjde k deleniu tranzitnej (diaľničnej) a mestskej dopravy. Zrýchli sa prechod tranzitnej dopravy cez mesto. Križovatky D2 s Lamačskou (Harmincovou) a Mlynskou dolinou umožnia väčšie využívanie diaľnice aj pre mestskú dopravu. Dopravné zaťaženie križovatky Patrónka sa zníži o cca. 40 %.
To všetko bude mať vplyv na zlepšenie viacerých parametrov životného prostredia.
Stavba sa člení na 216 stavebných objektov. Z toho sú 2 diaľničné, 12 cestných, 10 mostných, 3 úpravy tokov, 16 stavebných a 15 technologických na tuneli, 39 potrubných sietí, 43 silnoprúdových a 34 slaboprúdových sietí, 1 nový vstup do ZOO. Dominantným objektom stavby je tunel Sitina.
Pretože diaľnica D2 bude prechádzať cez súčasný vstup do ZOO, je súčasťou stavby tiež nový vstup do ZOO od ulice Staré grunty. Nový vstup do ZOO bude pozostávať z parkovacích plôch a prístupov a z nového vstupného objektu. V priestore parkoviska a prístupov k vstupnému objektu je vedená preložka Vydrice tak, že oživí tento priestor.
Tunel Sitina
Tunel budú tvoriť dve samostatné tunelové rúry, každá s dvoma jazdnými pruhmi. Bude vybavený modernou technológiou, ktorá bude riadiť celý chod tunela: vetranie, osvetlenie, dopravu a v prípade kolíznych a nehodových situácií aj jeho uzavretie. Riadenie bude automatické aj manuálne z centrálneho a podružných dispečingov. Okrem toho bude tunel vybavený na havarijné situácie (výklenky SOS, požiarny vodovod, únikové chodby).
Tunel bude budovaný Novou rakúskou tunelovacou metódou.
Na ochranu okolitých objektov a obyvateľov pred účinkami trhacích prác sa bude ako základná súčasť prác vykonávať seizmický monitoring. Vykoná sa ešte pred samotnými trhacími prácami a bude sa robiť aj súbežne s nimi.
Výstavba tunela bude z hľadiska geologického náročná, pretože cca 1/3 razenej časti prechádza cez porušené zóny a tunel má pomerne malé krytie.
Vplyv stavby na životné prostredie.
Úsek D2 bol v plnom rozsahu posúdený podľa zákona č. 127/94 Z.z. Boli komplexne hodnotené tri varianty, a to povrchový (vedený popri železnici , cez Patrónku ústiaci do Mlynskej doliny) a dva tunelové, z ktorých bol jednoznačne všetkými zainteresovanými, vrátane verejnosti odporučený variant „J“ s kratším tunelom.
Vplyvy stavby na životné prostredie sa najlepšie poznajú v porovnaní so stavom, keby sa stavba nevybudovala, tzv. nulový variant.
V prípade nevybudovania stavby nebude už po roku 2003 dotknutá cestná sieť vyhovovať kapacitným nárokom (pri zníženej rýchlosti na 30 km/h).
Súčasťou stavby sú ochranné opatrenia na najexponovanejších miestach. Sú to protihlukové steny pozdĺž ZOO a výjazdu tunela v Mlynskej doline, odkanalizovanie vôd z povrchu vozovky, vegetačné úpravy.
Pre výstavbu sú navrhnuté také postupy, aby vznik nepriaznivých účinkov bol čo možno najmenší.
Pred výstavbou sa vykonával monitoring (zisťovanie) jestvujúceho zaťaženia životného prostredia, merali sa hladiny hluku a imisií, hygienické limity sú prekročené. Merania budú pokračovať počas výstavby, rozšírené o ďalšie parametre súvisiace s razením tunela (seizmicita, odpadové vody zo staveniska, geologické práce, a pod).
dĺžka úseku : 3,00 km, kategória D 26,5/100/80
stavba už začala v r. 2003
spojazdnenie diaľnice: 2007
Stavba bola hodnotená ako efektívna, financovaná je z pôžičky japonskej banky JBIC a štátneho rozpočtu.
Zhotoviteľom stavby je Tai Sei, Corporation – Skanska DS a.s.
Tento materiál pochádza zo stránky Slovenskej správy ciest: www.ssc.sk/user/view_page.php?page_id=425
este mam otazku, kto rozhoduje o dopravnom znaceni pocas tejto stavby? ide mi o to, ze momentalne su v smere z mlynskej doliny na krizovatku patronka znacene dva pruhy, pricom do laveho maju kamiony zakazany pristup. v praxi to znamena, ze v pravom sa vytvori dlhy rad kamionov. ten pravy ale zaroven umoznuje aj prechod krizovatkou rovno v smere na kramare. ja casto prechadzam rovno na kramare a to znamena alebo cakat zbytocne dlho v rade kamionov alebo ist v lavom pruhu a tesne pred krizovatkou sa zaradit pred nejaky kamion. uz som tam videl par buraciek sposobenych tym, ze vodic osobaku zle odhadol rychlost kamionu ked sa pred neho ryl. podla mna je tam dost siroka cesta na tri subezne pruhy, dva odbocovacie dolava a jeden rovno ako je to napriklad na racianskej nakrizovatke pri zvaraku smere od race. urcite by to slo, lebo v smere od krizovatky patronka by stacil aj jeden pruh, da sa tam alebo odbocit od prahy alebo prist rovno od kramarov, co je vzdy len jeden pruh..tak by som rad dal tento navrh zodpovednej osobe.