V tychto dnoch by malo byt známe ci da sud zapravdu ministerstvu dopravy alebo uhp nie? Sa mi zda ze v aprili ale neviem presne kedy
1 lajk
nemýliť si UHP s UVO 
2 lajkov
Mas pravdu pomylil som sa 
. Myslel som uvo
3 lajkov
akosi ticho je okolo úpravy starej cesty. Zrejme, ako je to na sk zvykom, začne sa to riešiť až 12:05. nemá niekto info??
2 lajkov
Poliaci chcú dostavať D1 medzi Bratislavou a Košicami. Tunel zvažujú hĺbiť raziacim strojom z Číny
-
Nová súťaž o stavbu úseku D1 Turany – Hubová môže byť ostrejšia.
-
V zrušenom tendri sa hlásili iba dvaja hráči a hrozili komplikácie či predraženie.
-
Teraz má o zákazku záujem aj poľský Budimex a v prípade výhry zvažuje kúpu špeciálneho stroja.
Diaľnicu medzi Bratislavou a Košicami by mohli dostavať Poliaci. Firma Budimex potvrdila, že má záujem zapojiť sa do tendra o stavbu úseku D1 Turany – Hubová. To je posledný úsek, ktorý sa ešte nezačal stavať.
„Náš záujem o realizáciu tohto strategického úseku D1 je silný,“ píše Budimex.
Keď sa dokončí obchvat Ružomberka (D1 Hubová – Ivachnová), čo sa očakáva v najbližších týždňoch až mesiacoch, zostane posledný lievik práve pri Turanoch.
Prečo je to dôležité
Za normálnych okolností by informácia o tom, že v Poľsku si všímajú slovenský tender, nebola výnimočná. Ide o zákazku v odhadovanej cene 1,5 miliardy eur, čo je suma, ktorá má potenciál vzbudiť pozornosť aj v zahraničí.
Ide však už o druhý pokus objednať tieto práce a pri tom prvom sa podľa neoficiálnych informácií hlásili iba dvaja záujemcovia. Jedným bolo údajne konzorcium firiem Strabag, Doprastav, Váhostav a Marti (bývalý Tucon), druhým podľa Hospodárskych novín bližšie nešpecifikovaný uchádzač z Turecka.
Vyvolávalo to obavy z predraženia alebo komplikácií na stavbe. Ak by totiž v hre zostala firma z Turecka, mohol by hroziť scenár ako pri tuneli Višňové. Ak by ju vylúčili, jediný súťažiaci by si mohol nastaviť neprimeranú cenu.
Napokon však predseda Úradu pre verejné obstarávanie prikázal súťaž zrušiť skôr, než diaľničiari rozhodli, koho pošlú do finále, kde sa už zbierajú cenové ponuky. Úrad v nej našiel podmienky, ktoré mohli odrádzať širšiu konkurenciu.
Premiér Robert Fico aj minister dopravy Jozef Ráž vtedy predsedu ÚVO kritizovali, že ničí nádej na skorú dostavbu D1. Záujem z Poľska však môže signalizovať, že nový tender priláka väčšiu konkurenciu.
Ak to tak bude, môže to štátu aj šoférom ušetriť čas i peniaze.
-
Peniaze preto, že čím väčšia konkurencia, tým väčší tlak na cenu. Náklady sa v tomto prípade odhadujú na 1,5 miliardy eur, čo robí zo zákazky najväčšiu v slovenskej diaľničnej histórii. Viac peňazí stáli iba veľké PPP projekty pri Nitre či Bratislave, ani ich samotné stavebné náklady však nepresiahli miliardu eur.
-
A čas preto, lebo štát si potrebuje vyberať spomedzi čo najväčšieho počtu ponúk od kvalitných a preverených stavebných firiem, aby minimalizoval prestoje a komplikácie v prácach. Ide totiž o technicky náročný úsek s množstvom rizík. Viac než polovicu na ňom tvoria tunely – kratší Havran a dlhšia Korbeľka v celkovej dĺžke takmer 9 kilometrov.
-
Doprojektovanie a výstavba úseku sa aj preto odhaduje na sedem rokov.
V hre je aj raziaci stroj z Číny
Náročné tunely sú zrejme dôvodom, prečo v Budimexe zvažujú, že na stavbe použijú raziaci stroj. Takzvaný Tunnel Boring Machine (TBM) je masívny stroj, ktorý sa vyrába spravidla v Číne, a to na mieru pre každý tunel zvlášť.
Výhodou je rýchlosť. Jeho frézovacia rotačná hlavica s valivými dlátami dokáže vyvinúť tlak asi 25 ton a horninu prakticky drví na takzvané čipsy. Denne tak vyrazí 16 až 20 metrov tunela, vysvetľoval v rozhovore Ján Snopko, ktorý vo firme Tarosi projektuje dopravné stavby.
Naopak, bežnou metódou, teda primárne odstreľovaním horniny, vyrazia stavbári 8 až 10 metrov denne, ak sa razí z oboch strán tunela, odhadoval Snopko.
Minister dopravy Jozef Ráž vidí v rýchlosti razenia podľa zvolenej metódy ešte väčšie rozdiely. Pri raziacom stroji Ráž hovoril o 30 metroch za deň, pri klasickej metóde spomínal 3 metre. Rozprával to v čase, keď si bol v Číne takéto stroje pozrieť priamo u ich výrobcu.
Ráž sa vtedy domnieval, že by sa takáto technika mohla použiť na 12-kilometrovom tuneli Karpaty. Je totiž drahá, a preto sa odporúča používať pri dlhších úsekoch.
Aj preto je nečakané, že Poliaci zvažujú túto metódu na úseku Turany – Hubová. Pri odhadovanej cene 1,5 miliardy eur však investícia do takéhoto stroja nemusí byť nelogická.
Snopko dávnejšie odhadoval cenu raziaceho stroja na 20 až 35 miliónov eur, čo je oproti poldruha miliarde zlomok.
Budimex Denníku E potvrdil, že zvažuje použitie raziaceho stroja na úseku Turany – Hubová, ak by zákazku získal. „Áno, je to jedna z možností, o ktorej uvažujeme,“ odpísala firma.
Budimex má s raziacim strojom prvú čerstvú skúsenosť na poľskom trhu. Na práce na železničnom tuneli na úseku Limanowa – Klęczany objednal spoločne s tureckým partnerom Gülermak raziaci stroj z Číny.
Aj dokumentácia k zákazke Turany – Hubová ukazuje, že jeden zo záujemcov sa pýta, či môže na úseku použiť raziaci stroj. Takáto otázka v pôvodnom zrušenom tendri nepadla, vtedy sa oň Budimex nezaujímal.
Národná diaľničná v odpovedi použitie raziaceho stroja nevylúčila. Prízvukuje však, že ak sa ho stavbári rozhodnú použiť, potom na novú techniku musia prispôsobiť aj povolenia.
Dovybavovanie povolení nemusí byť úplne zásadný problém.
Tender je totiž postavený tak, že prvých 14 mesiacov budú víťazi iba projektovať a vybavovať stavebné povolenia. Inými slovami, za rok aj niečo by sa povolenia mohli vybaviť na novú metódu a teoreticky by sa medzičasom mohol už aj vyrábať raziaci stroj. Jeho výroba totiž zvyčajne trvá viac než rok.
Potom však raziaci stroj pracuje rýchlo. Napríklad ten, ktorý použil Budimex na úseku Limanowa – Klęczany, vyhĺbi asi 14 metrov tunela denne. Podobný stroj by tak tunel Korbeľka mohol vyhĺbiť približne za rok a pol.
Proti súťažným podmienkam prišli námietky
Nateraz však nie je jasné ani to, ako bude finále novej súťaže o D1 Turany – Hubová vyzerať. Záujem Budimexu iba predznačuje, že môže byť pre firmy lákavejšia než pôvodná. Do prvého tendra sa totiž Budimex vôbec nezapojil.
V Budimexe navyše naznačujú, že ani podmienky novej súťaže sa im nepozdávajú. Podali proti nim námietku na Úrad pre verejné obstarávanie.
„Za problematickú považujeme najmä kumuláciu špecifických technických referencií v oblasti tunelov a mostov v rámci jednej zmluvy,“ vysvetľuje Budimex.
S najväčšou pravdepodobnosťou ide o podmienku, o ktorej sa veľa debatovalo už pri prvom tendri na tento úsek. Národná diaľničná ju do súťaže opäť zaradila.
Podľa tejto podmienky by mal mať potenciálny víťaz tendra na konte zákazku za najmenej 450 miliónov eur. Na tejto polmiliardovej diaľnici by mali byť najmenej dva tunely, z nich jeden musí mať viac ako dva kilometre. A okrem toho musí mať v referenciách most, ktorý má aspoň 300 metrov a je postavený 300 metrov od portálu tunela.
Na Slovensku takéto parametre veľmi pravdepodobne spĺňa jediná zákazka: úsek D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, ktorý postavilo konzorcium Doprastav, Váhostav, Strabag a Metrostav. To je podobná zostava, aká sa uchádzala o zákazku D1 Turany – Hubová, keď sa ju Národná diaľničná spoločnosť pokúšala obstarať prvý raz.
Právnik Miroslav Cák sa vtedy vyjadril, že takáto zákazka už nikde inde v Európe nie je. A na tieto podmienky sa sťažovali už v prvom pokuse objednať diaľnicu aj firmy na Úrade pre verejné obstarávanie. Ten však dospel k záveru, že neuniesli dôkazné bremeno o tom, že je takáto podmienka naozaj diskriminačná.
S takýmto záverom sa stotožnil aj predseda ÚVO, keď rozhodoval o odvolaniach proti prvotným záverom úradníkov. Tender prikázal zrušiť pre iné podmienky, ktoré dnes už v súťažných dokumentoch nie sú.
Problematická vzácna referencia tak v podmienkach zostala. Podľa Cáka však mali firmy v prvom tendri málo času na to, aby proti podmienkam postavili dostatočne silnú oponentúru a dokázali, že podobnú referenciu minimálne v Európe naozaj nemožno získať. Na podanie námietok proti súťažným podmienkam totiž mali firmy iba desať dní.
Od prvého tendra však uplynuli mesiace, takže stavebné firmy už môžu byť na spochybnenie tejto podmienky lepšie argumentačne pripravené. Druhá možnosť je, že sa počas tých mesiacov manažérom stavebných firiem niekde predsa len podarilo vzácnu referenciu získať.
Budimex píše, že napriek jeho výhrade k podmienkam súťaže zostáva jeho záujem o realizáciu tohto strategického úseku D1 silný. Zjavne preberá všetky možnosti, ako sa do tendra kvalifikovať. Prípadne už potrebnú referenciu má, no verejne ju zatiaľ nekomentuje.
Píše len, že aktívne pracuje na medzinárodných partnerstvách, „aby zabezpečil kvalitu a technickú expertízu, ktoré si tento náročný projekt pýta vzhľadom na očakávania slovenských motoristov“.
O námietkach má ÚVO rozhodnúť do 30 dní, najviac do dvoch mesiacov, ak bude potrebovať odborný posudok. Na stole má dokopy dve námietky proti podmienkam tejto súťaže. Zatiaľ nie je známe, kto podal druhú.
Budimex stavia zhruba každý štvrtý kilometer diaľnice alebo rýchlostnej cesty v Poľsku. Na Slovensku teraz dokončuje rozšírenie D1 medzi hlavným mestom a Triblavinou. Súčasťou projektu je aj známa križovatka D1 s D4.
4 lajkov