Ak sa tak stane, tak sa budú diaľnice financovať inak a nemôže si tam sadnúť nik lepší, než pán Mikolaj. 
A mimochodom, od varianty tunel Korbeľka sa upúšťalo už dnes, pred PPP. Lebo NDS, a.s. je stále presvedčená, že tunely v SR sú pridrahé.
no tak aby som to dal na pravu mieru .. teda podla toho co viem ci si pamatam .. medzi primarne a sekundarne ostenie sa naozaj dava hydroizolacie … je to hlavne proti tomu aby sa do tunelovej rury nedostavala voda … kedysi sa to robilo smolov alebo sa robilo drenazovanie v stenach a voda sa odvadzala pomocou stoky von z tunela … tunely su stavane vzdy tak aby najnizsie miesto tunela (ani lokalne) nebolo niekde vo vnutri tunela ale najlepsie pri portaloch (vynimkou su podmorske tunely) takze bud su stavane tak ze sa stupa iba od jednoho portalu (velmi kratke tunely) alebo sa stupa od oboch portalov - najcastejsie (tvz dovrchne razenie) … sklon je nejaky predpisany … takze prostriedok tunela je vzdy vysie ako portaly .. aj ked je pravda ze exhalaty sutahsie ako vzduch nieje to koli nim (to ma nastarosti ventilacia) … ale spat k hydroizolacii … ked sa razi tunel moze sa stat ze sa nadrenuje nejaka vrstva alebo kanal ktory je zasobnikom vody … problem vznika vtedy ked je tej vody privela .. treba ju nechat vytiect a pri postupe celby o cosi dalej zapchat kanal alebo izolovat vrstvu … uplne na tieto uceli postacuje striekany beton .. presak sa sice uplne nezastavi (pokial to nemaju este nejak inak poriesene - nejakou dodatocnou izolaciou na tomto mieste) ale postacuje to pre primarne ostenie … dobre izolovany tunel zabaspaci aby sa voda z vodou nasiaknutych vrstiev nedostala do neho a nemusela byt vyvadzana stokou vonku … v takompripade sa zasoby vody mozu a velmi casto obnovia uplne
Foliové izolace jsou naprosto vodonepropustné. Pokud teče vode skrz izolaci je to na 99 % mechanická chyba jako je díry, rozříznutí propíchnutí při montáži.
V Praze na C se teď skouší stěrková izolace, která se nastříká na stěnu v tloušce cca 1 cm. Tento způsob je rychlejší a méně nákladný. Nemusí se řešit vyhlazení přimarního ostění.
Myslim, ze uz tu bolo viac krat spominane, ze dolezita je najma drenaz znizujuca tlaky vody v okoli tunela - vo Visnovom je to najma prerazena stolna, ktra vyrazne zlepsuje podmienky pre razenie a prevadzku buduceho tunela.
ako tak pozeram na zlozenie novej vlady, myslim ze visnove ma zelenu ako aj juzna pripojka ziliny.
Zabezpečenie portálových svahov prieskumnej štôlne tunela Višňové
Ing.Jozef Sikora, Ing.Martin Panek
V rámci výstavby diaľnice v úseku D1 Višňové –Dubná Skala sa uskutočňuje aj výstavba tunela Višňové v celkovej dĺžke 7 500 metrov.Prieskumná štôlňa je realizovaná kôli objasneniu inžinierskogeologických a hydrogeologických pomerov ako podklad na spracovanie projektovej dokumentácie pre veľký tunel.Súčasťou prác na prieskumnej štôlni bolo aj zabezpečenie portálových svahov zo západnej (Višňové)a východnej strany (Dubná Skala).Projektová dokumentácia pre vykonanie stavebných prác na zabezpečenie portálov bola súčasťou dodávky,ktorú spracoval GEOstatik,s.r.o.,Žilina
Západný portál prieskumnej štôlne tunela Višňové je situovaný v zosuvovom území.Inžinierskogeologickým prieskumom boli v zosuve overené šmykové plochy a zosuvové územie bolo náchylné na zosúvanie.Šmykové plochy boli vyvinuté do hĺbky 8,4 m na rozhraní pokryvných svahových ílov s paleogénnym podložím,ktorý je tvorený zvetranými ílovcami.Ďalšie šmykové plochy sa nachádzajú v hĺbke 11,5 m resp.17,5 m,a sú vyvinuté v horninách paleogénu.Z hľadiska stabilitného posúdenia aktivity zosuvu bol najkritickejší a najnebezpečnejší zosuv ohraničený šmykovou plochou do hĺbky 8,4 m.Zosuvy vymedzené hlbokými šmykovými plochami sú sanované prísypom,ktorý slúži na vytvorenie predportálovej plošiny a odvodnením drenážnymi vrtmi.Vlastným výkopom stavebnej jamy pre portál štôlne do hĺbky približne desiatich metrov by došlo k výraznému oslabeniu stability zosuvného svahu a k riziku zosunutia. Sanácia portálových stien bola vykonaná v úzkej spolupráci s generálnym projektantom prieskumnej štôlne GEOCONSULT,s.r.o., Bratislava.Zabezpečenie stability zosuvu bolo realizované:
odvodnením horizontálnymi vrtmi v dĺžke 40 až 120 m
klincovaním portálového svahu
kotvením horninovými kotvami do zdravého podložia
Odvodňovacie vrty boli navrhnuté v päte zosuvových svahov,aby sa znížila úroveň vztlakovej hladiny podzemnej vody v zosuve ohraničenom šmykovou plochou do hĺbky 8,4 m a so znížením hladiny vody o šesť metrov oproti pôvodnej zistenej hladine vody v území. Po odvodnení územia sa spôsobom postupného odkopávania svahu zhora nadol,po jednotlivých etážach s výškou 1,5 m,stabilizuje portálová stena systémom klincovanej zeminy a torkrétovaním.Jednotlivé etáže sa stabilizovali armovaným striekaným betónom s hrúbkou 0,15 m.Každá etáž odkopu musela byť hĺbkovo zabezpečovaná injektovanými klincami v dĺžke šesť metrov vo vzájomných vzdialenostiach 1,2 až 1,5 m.Celkovo bolo vybudovaných deväť výškových úrovní klincovania.Po ukončení injektáže klincov a zatuhnutí injekčných zmesí bol každý klinec predopnutý,aby sa zabránilo prípadným deformáciám.Na zabezpečenie stability portálovej steny v zosuvovom svahu boli navrhnuté horninové šesťlanové kotvy v dĺžke 22 m. Kotvenie portálu je navrhnuté v troch výškových úrovniach cez železobetónové kotvové vence a každá kotva bola predopnutá na silu 750 kN.Kvôli preukázaniu statickej únosnosti kotiev sa na stavbe uskutočnili tri overovacie skúšky v danom geologickom prostredí. Takýmto spôsobom bol zabezpečený výkop portálového svahu v citlivom zosuvovom území do hĺbky desiatich metrov s celkovým sklonom 3:1 až 2:1,čo umožnilo minimalizovať vlastné zemné práce, ako aj zábery do územia.
Východný portál prieskumnej štôlne bol zabezpečený podobným spôsobom.Najväčším problémom tu však boli,na rozdiel od západného portálu,nestabilné povrchové sute a rozvoľnený horninový granitoidný masív.Výkop portálu bol zabezpečovaný až na hĺbku 12 metrov v sklone 3:1 až 5:1.Kotvenie bolo navrhnuté v dvoch úrovniach a s klincovaním v ôsmich úrovniach. Klincovanie bolo zrealizované v sieti 1,5 x 1,0 m s dĺžkou klincov šesť metrov.
Štyrmi horizontálnymi odvodňovacími vrtmi s dĺžkou 20,0 metrov sa uskutočnilo drénovanie puklinovej podzemnej vody z masívu a pokryvných sutí,čím sa zároveň odľahčil začiatočný úsek razenia prieskumnej štôlne. Na zabezpečenie portálových klenieb prieskumnej štôlne východného aj západného portálu bol navrhnutý dáždnik z injektovaných mikropilót v dĺžke 15 až 22 metrov v sieti 0,4 m.Dĺžka mikropilótového dáždnika bola navrhnutá s ohľadom na rozvoľnenosť masívu tak,aby bol zabezpečený strop klenby pri prvých metroch razenia prieskumnej štôlne.Injektážou sa dosiahlo výrazné spevnenie povrchových sutín a stmelenie uvoľnených blokov.
Materiál pochádza zo stránky: www.stavebnictvoabyvanie.sk
V najbližšom čísle časopisu Tunel bude obsiahlejší článok venovaný problematike slovenských tunelov z pohľadu geológie a budú spomenuté i riziká aj v súvislosti s tunelom Višňové.
Keď to bude hotové, dodám výcuc.
A co tunel Visnove? Tam sa mi zda ze sa o dvoch rurach zatial nehovorilo. Ci teraz zmena? 
Tunel Višňové by sa mal tak isto stavať hneď na 2 rúry. Tam je to dokonca aj podmienené prekročením frekvencie jednej rúry, ktorej kapacita by bola prekročená ihneď po jej spustení do prevádzky.
inak bude visnove 2+1, teda ze z prieskumnej stolne bude unikova chodba, alebo sa urobia len dva tubusy ?
Priekumná štôlňa padne za vlasť jednej rúre 
Tunel bude 2+2.
MH, pokial viem, mala by byt juzna tunelova rura este juznejsie od stolne, takze skor 2+1+2. Malo by to svej velky vyznam, ale ktovie ako sa nakoniec kompetentni rozhodnu.
Obvyklé to je, jak uvádí MH, nejsem si jist, že význam třetího (malého) tubusu by byl tak velký, aby vyvážil prodražení stavby. Ponechávat třetí tubus by podle mého mělo smysl jedině tehdy, pokud by byl potřebný pro nějaké IS (např. teplovod).
toto jsem také slyšel, že průzkumná štola zůstane a vedle ní se vyrazí nový tubus, takže Ti co tam strkali místo laminátových kotev ocelové mají smůlu.
Už bylo rozhodnuto o metodě ražby zda NRTM či TBM?
myslim, ze tunak je este vela otvorenych otazok a budeme radi ak budu behom 2ch rokov zodpovedane aspon scasti…
Podľa tejto reporáže 
bude tunel Višňové dokončený “okolo” roku 2013…
Stavba 7 460 metrov dlhého diaľničného tunela Višňové sa začne v roku 2008, pričom stavebné povolenie pre obidve rúry tunela by malo byť vydané vo februári tohto roka.
Vid: dialnice.info/viewtopic.php?t=5965
Tak dufajme, ze sa to podari
Ano malo by sa .. ak sa zadaria veci tak možno pojde tunel do stavby už v druhej polovici roku