Redukovali sa tým investičné náklady.
Je to jedna z variánt, ktorá by mohla byť realizovateľná. Teraz bude musieť NDS nájsť peniaze na EIA a v tomto prípade tá rozhodne, ktorý variant je vhodný. S tým sa potom bude pracovať.
Napriek tým drístom o strategických investíciách a urýchlenej príprave by som rátal s výstavbou tak o 10 rokov.
A aj to je veľmi otázny zdroj financovania, pretože ekonomická analýza dopadla dosť zle. Tak ako pri kysuckej D3.
Tak ale ak by na to dala peniaze EU (ako pri D3) tak je to jedno ako dopadne ekonomická analýza, nie?
V štúdii sa píše, že smer TV-KE je slabší aj ako VT-KE (čo ma prekvapilo, keďže Trebišov je v KSK). Je ale pravda, že cesta TV-KE autom a vlakom je v súčasnosti časovo porovnateľná, takže aj to mohlo mať vplyv na túto štatistiku.
Preložku I/79 štúdia odporúča postaviť, avšak z mne neznámeho dôvodu nenavrhuje jej predĺženie až za Dvorianky (keď pôvodne sa uvažovalo, že križovatka s D1 bude práve na nej). Pritom by to mohol byť krásny privádzač od D1 až po Veľaty. Pre Trebišovčanov ale asi naďalej bude výhodnejšie jazdiť na zapád cez Sečovce s napojením na MÚK Dargov. Ak by sa ale podarilo spraviť ten trebišovský privádzač poriadne, tak by sa MÚK Dargov pri variante bez tunela možno dala aj vypustiť, keďže by slúžila iba pre zopár dedín (Sečovská Polianka - Dargov bude po D1 kilometrovo rovnako ako cez Kravany a Bačkov)
Aky dlhy by bol tunel, keby sa islo rovno cez horu, bez stupania?
Na Wikipedii je uvedená (kedysi plánovaná) dĺžka tunela 4 008 metrov, takže to asi bude odpoveď na Tvoju otázku.
To by bolo fajn hoci i bez tunela, len aby to nedopadlo ako srbom ked museli sanovať dlhočiznými vrtmi polku hory,
napr tu maps.app.goo.gl/W6MztoXPGrAYfRJz5
alebo tu
maps.app.goo.gl/3bh216nAukTUN2qF9
Tam je to trocha iné - jednostranný svah, ale mohli im zaslať projekt z D1 Hubová - Ivachnová na tú “terasu” 
4km, to neni az tak vela. Navyse asi vyznamny rozdiel v udrzbe 1km alebo 4km tunela nebude, beztak to zavru na 7 dni ako je na sk zvykom.
Samozrejme, že smer TV-KE je slabší, lebo mnoho ľudí chodí cez Slanec, jedine ak niečo vybavuješ v severnej časti KE, alebo pokračuješ po D1 sa oplatí ísť cez Sečovce (a možno bude chodiť cez Slanec ešte viac áut, keď sa postaví úsek R2), ale keď sa postaví D1 pravdepodobne aj toto sa zmení, D1 má práve zbierať dopravu a naprojektovať tak, aby bola pripravená na budúci rozvoj tohto regiónu (pretože to bude pravdepodobne jediná D v tejto lokalite pri našom tempe ďalších 100 rokov)
MUK Dargov - možno netreba, ale ak áno tak určite stačí iba najjednoduchšia verzia…
Čo sa týka samotného Dargova - D1 potiahnuť po Košický Klečenov, tam napojiť dočasne na súčasnú I/19. Priesmyk sa dá jednoducho rozšíriť na 4 pruhy (a oddeliť betónovými zvodidlami)
od Dargova začať budovať D1 ďalej (ak by to mysleli vážne s výstavbou týmto spôsobom sa ušetria prostriedky za ktoré môžu urobiť úsek od Dargova po Michalovce)
Dočasne, myslíš tak, ako to bolo pri Ivachnovej? 
Vitaj späť frostibite…
žeby to bal zase ten otravný chlap. ?
asi hej, zase prezývka rovnakého typu
že chlap
Nič v zlom “chlapci”, ale ja vidím iba provokovanie z vašej strany 
môže sa to nazvať, ako aj provokácia, ale ja to skôr vidím, ako odstrašenie, aby takýto “pacienti”, tuna nevypisovať bludy.
LOL
Po každom vašom odstrašení vidím len ban a plný TRASH
Priority sa u Ráža kopia, ďalšou je diaľnica na Zemplíne. Efekt bude opačný, varuje expert
O diaľnici na Zemplíne sa hovorí už od čias vlády Vladimíra Mečiara z polovice 90. rokov. V posledných mesiacoch sa okolo nej pohli ľady. Koncom októbra Národná diaľničná spoločnosť (NDS) zverejnila štúdiu realizovateľnosti na časť diaľnice D1 od Bidoviec po štátnu hranicu s Ukrajinou.
Ministerstvo dopravy ju teraz navrhuje zaradiť medzi strategické projekty. Návrh má ísť na rokovanie vlády budúci týždeň. Ak by ho schválila, mohli by sa niektoré procesy urýchliť, napríklad výkup pozemkov.
K návrhu však už prišli aj kritické pripomienky v rámci pripomienkového konania, ktoré sa skončilo vo štvrtok.
V článku sa dozviete:
Prečo rezort financií kritizuje strategickú diaľnicu na Zemplín.
Kadiaľ pravdepodobne povedia cesta z Košíc do Užhorodu.
Kedy by sa mohlo začať stavať a koľko bude diaľnica stáť.
Prečo je otázna jej vyťaženosť?
Kadiaľ povedie diaľnica
Ministerstvo financií upozorňuje, že je predčasné zaraďovať zemplínsku autostrádu medzi strategické projekty, keďže ešte nie je ukončené ani posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) a ani jej trasovanie nie je úplne jasné.
„Projekt má vypracovanú len štúdiu uskutočniteľnosti, ktorá posudzuje desať rôznych variantov trasovania, pričom jednoznačne nepreukazuje, ktorý z nich je najvhodnejší,“ píšu úradníci z rezortu financií v zásadnej pripomienke.
Ministerstvo dopravy podľa hovorkyne Petry Poláčikovej pripomienky z rezortu financií vyriešilo. Ako najoptimálnejší vybralo variant G, ktorý vedie severne od Michaloviec a je bez tunela na Dargove.
„Tento rozpor sa nám podarilo odstrániť a svoju pripomienku stiahli,“ dodáva Poláčiková, hoci uznáva, že finálne trasovanie vzíde až z posudzovania vplyvov na životné prostredie a následných konaní.
V štúdii uskutočniteľnosti sa píše, že z Košíc až do ukrajinského Užhorodu povedie plnohodnotná štvorprúdová diaľnica. Ešte v apríli to tak avizoval aj minister dopravy Jozef Ráž (Smer).
Zemplínsky úsek D1 má byť dlhý až 72 kilometrov. Od Bidoviec povedie cez Slanské vrchy vedľa súčasnej cesty prvej triedy (s tunelom popod Dargov sa teda nepočíta). Potom má obísť Michalovce zo severu, čím sa má odľahčiť tranzitná doprava, ktorá v súčasnosti ide cez mesto.
Aj toto trasovanie má úskalia. Ministerstvo obrany upozorňuje, že diaľnica by križovala cestu pri vojenskom cvičisku Biela Hora. Vo svojej pripomienke píše, že pri úprave miestnej cesty bude potrebné rátať s minimálnou záťažou 60 ton na prejazd nadrozmernej vojenskej techniky.
Mimoúrovňové križovatky sú navrhnuté aj pri obciach Dargov, Parchovany, Zalužice a pri Sobranciach.
Začiatok výstavby až o niekoľko rokov
Zemplínčania dúfajú, že nová diaľnica priláka do regiónu viac investorov. V Michalovciach má fabriku francúzsky výrobca syrov Karička a niekoľko nemeckých strojárskych firiem. V Sobranciach zasa nedávno kontroverzný investor ohlásil výstavbu muničnej továrne.
Kedy by sa autostráda mohla začať stavať, zatiaľ rezort dopravy ani NDS špecifikovať nechcú.
„Začali sme pripravovať zámer na posudzovanie EIA, následne budeme pokračovať s povoľovacími konaniami a verejným obstarávaním. Od všetkých týchto procesov bude závisieť, kedy sa začne s výstavbou,“ uvádza Poláčiková.
Predseda občianskeho združenia Diaľnica na Zemplín Peter Báthory hovorí, že optimistický scenár začatia výstavby je rok 2027. Počíta pritom s tým, že projekt bude strategický.
V návrhu na zaradenie úseku do strategických projektov sa ako termín začiatku výstavby spomína prvý kvartál 2028 a ukončenie na začiatku roku 2031.
Náklady na zemplínsku diaľnicu, ktorá by väčšinou viedla rovinatým terénom, odhaduje štúdia na 1,33 miliardy eur bez DPH. Otázne je zatiaľ financovanie, výhľadovo sa počíta s peniazmi z Európskej únie a z pomoci Ukrajine.
„Zafixovanie trasy s neznámymi vyvolanými nákladmi a nízkymi spoločenskými prínosmi môže tiež skomplikovať financovanie projektu, najmä zo zdrojov EÚ,“ upozorňuje rezort financií.
Ak je všetko priorita, nie je prioritou nič
V poslednom čase bolo medzi strategické zaradených viacero cestných a železničných projektov. Ide napríklad o železničnú trať na Záhorí smerom do Česka a diaľnicu D3 na Kysuciach.
Riaditeľ Inštitútu dopravy a hospodárstva Ondrej Matej upozorňuje, že keď je veľa projektov strategických, stráca sa zmysel ich priorizácie.
„Na konci dňa to spôsobí opak. Na východe Slovenska sa diaľničné projekty spomalia, pretože nemáme dosť ľudských zdrojov ani kapacít na stavebných úradoch, ani medzi projektantmi,“ myslí si.
Okrem diaľnice na Zemplíne je strategická aj rýchlostná cesta R2 Šaca – Košické Oľšany a úsek R4 pri Lipníkoch do Kapušian.
Matej je skeptický aj v otázke vyťaženia budúcej diaľnice na Zemplíne. Hoci aktivisti zo združenia Diaľnica na Zemplín namerali, že len cez obec Dargov denne prejde vyše 20-tisíc vozidiel, nemusí to podľa neho stačiť na plnohodnotnú diaľnicu až po ukrajinské hranice.
Matej tiež pripomína, že z Užhorodu nevedia žiadna diaľnica smerom na východ Ukrajiny a podľa neho tam ani nikdy nebude.
„Hlavný tranzit pôjde z Kyjeva cez Ľvov a poľský Rzeszow smerom na západ do Nemecka,“ dodáva. Aj preto je podľa neho rozumnejšie čím skôr dobudovať rýchlostnú cestu R4 z Prešova do Poľska, z ktorej je medzi strategickými projektmi zatiaľ zaradená len malá časť.
Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že platíte za obsah. Vážime si to.
Čítajte viac: index.sme.sk/c/23408774/dialnic … jdiQuULf_w
UHP zas nieco zanalyzovalo: e.dennikn.sk/minuta/4300956
A prisli na to, ze lepsie by bolo obchadzat MI juhom. Dufam, ze sa to nestane…