Samospravy a firmy iba vyuzivaju moznosti systemu. A system nastavuje stat. Spoliehat sa na nejaku sebareflexiu samospravy a firiem by bolo asi naivne.
Tak ja si myslim, ze keby samosprava pochopila, ze dialnice su tu pre nu, tak by sa mohla zacat spravat normalne. SR je stat chudobny na infrastrukturu, takze samosprava by sa mala tomuto prisposobit a nezatazovat uz aj tak drahe dialnice este nejakymi poziadavkami naviac.
Osobně si myslím, že stát si předražení způsobuje sám, svými nedokonalými zákony a podmínkami výběrového řízení. Stát a byrokracie jsou neschopní, jakkoli se dále zlepšovat, chybí jim vztah k tomu. Člověk se chová jinak k majetku, ke kterému má nějakou vlastnickou vazbu než úředník, který k němu žadný vztah nemá a jen sedí a rozhoduje.
Firmy jen využívají daný stav, oni ho nezapříčinili ani ho nemohou změnit
Ceny diaľnic deformujú na Slovensku aj vyvolané investície
Spracoval(a) : Juraj Hodinka
Datum a Dátum : 21.10.2004
Skutočné ceny diaľničnej výstavby na Slovensku sú často deformované takzvanými vyvolanými investíciami. Aj z tohto dôvodu môžu byť vyššie v porovnaní s inými európskymi štátmi.
Uviedol to generálny riaditeľ Slovenskej správy ciest (SSC) Dušan Faktor. Reagoval tak na slová ministra financií Ivana Mikloša, podľa ktorého je diaľničná výstavba na Slovensku v medzinárodnom porovnaní nadhodnotená. Určité deformácie ceny však podľa Faktora existujú. Spôsobuje ich skutočnosť, že trh výstavby diaľnic na Slovensku je relatívne malý.
Porovnávať cenu výstavby na 1 kilometer diaľnice na Slovensku napríklad s Nemeckom alebo Rakúskom, je podľa Faktora bez zohľadnenia vyvolaných investícií neobjektívne. Ako príklad uviedol diaľnicu cez Považskú Bystricu, kde vyvolané investície predstavujú približne 30 % celkových nákladov na stavbu. Pojem vyvolané investície označuje napríklad preložky ciest, úpravy korýt riek alebo lesov. Hoci s diaľnicou priamo nesúvisia, zvyšujú jej celkovú cenu a tým aj porovnávanú cenu za kilometer. “Pri výstavbe úseku Ladce-Sverepec musela SSC zabezpečiť napríklad výstavbu nového futbalového ihriska. Cez starý štadión totiž mala prechádzať diaľnica a obec sa rozhodla blokovať udelenie stavebného povolenia, kým nebude zabezpečený štadión nový.”
Obvinenia ministerstva financií z nadhodnotených cien odmietol líder na trhu, bratislavský Doprastav, a. s., aj spoločnosť Skanska-SK, a. s. Podľa analýzy z roku 1999 boli ceny diaľnic na Slovensku 3,2-krát nižšie ako vo Švajčiarsku a 1,8-krát nižšie ako v Nemecku, konštatoval generálny riaditeľ Doprastavu Dušan Mráz. Pritom jedine cena práce je na Slovensku nižšia ako v okolitých štátoch. Z celkových nákladov na stavbu však tvorí zanedbateľných 7,5 %. Asi 50 % celkových nákladov na diaľničnú stavbu predstavuje stavebný materiál a ten stojí podľa Mráza rovnako na Slovensku, v Česku alebo v Nemecku. Niekoľko stomiliónové sumy musí spoločnosť investovať aj do mechaniky, čo robia aj zahraničné firmy. Vyššia ako v Nemecku či USA je však podľa Mráza napríklad cena nafty.
Na margo údajne slabej účasti zahraničných firiem na diaľničnej výstavbe na Slovensku Faktor poznamenal, že trh je už dlhodobo otvorený aj pre cudzích hráčov. Hoci sa inzeráty o výberových konaniach zverejňujú v európskom vestníku len od 1. mája tohto roka, SSC publikuje výzvy na tendre v zahraničnej tlači už niekoľko rokov. O podporu konkurencie medzi stavebnými firmami, čo by malo viesť k lepšej cene, sa snaží aj samotná SSC. “Svedčí o tom napríklad tender na Mengusovce-Jánovce. Tento úsek rozdelila správa ciest až na tri časti, aby umožnila vstúpiť do súťaže aj menším stavebným firmám,” doplnil Faktor. Porada ekonomických ministrov v pondelok poverila Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR, aby pripravilo analýzu opodstatnenosti cien v sektore výstavby diaľnic a návrh krokov, ktoré by vyvolali tlak na ich pokles.
Podľa odhadu Komisie patrí výstavba diaľnic na Slovensku medzi najdrahšie v EÚ.
Komisia zverejnila porovnanie nákladov na výstavbu diaľnic v členských krajinách EÚ, o ktoré požiadal jeden poslanec Európskeho parlamentu. Slovensko sa v ňom zaradilo na popredné miesto.
Kilometer slovenskej diaľnice stojí podľa týchto odhadov asi 12,5 milióna eur, zatiaľ čo napríklad českej 8,4 milióna a talianskej len 2,7 milióna eur.
Priemerné náklady na výstavbu jedného kilometra v starých štátoch EÚ-15 je 6,8 milióna eur v porovnaní s 9,1 ,milióna v nových členských štátoch EÚ.
Priepastné rozdiely v nákladoch jednotlivých krajín spôsobujú podľa Komisie odlišné miestne podmienky, ako napr. reliéf, hustota populácie, obmedzenia vyplývajúce z nutnosti chrániť životné prostredie, ale tiež rôzna metodológia odhadu nákladov. Údaje pre dve skupiny štátov s najnižšími nákladmi napríklad vychádzajú z odhadov pred samotnou výstavbou a neodrážajú skutočnú výšku nákladov výstavby. Jednotné údaje, založené na rovnakej metodike, však neexistujú.
Členský štát EÚ - Priemerná cena za 1 km diaľnice (mil. eur)
Slovensko, Slovinsko, Maďarsko - 12,5
Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko - 9,6
Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko - 8,4
Dánsko, Írsko, Fínsko, Švédsko, Veľká Británia - 6,7
Moje nazory: Statov je tu 27, pocita sa aj s Rumunskom a Bulharskom, ktore este nie su clenmi EU. Info ma datum: 22.11.2004. Avsak v platnosti zostava nadalej, cena dialnic nezaznamenava vyrazne rozdiely za 1-2 roky.
Ak by niekoho zaujimaly dalsie analyzy, tak ja ich uvediem:
Slovinsko realizuje vystavbu narocnych usekov a nestavia useky cez lahky teren, teda su to useky predovsetkym s tunelami. SR stavia aj R1, R2, R4, … teda tieto RK znizuju potom cenu priemernu, lebo D1 je draha a bude velmi draha na sucasnych usekoch. Cenu bude deformovat PPP (P3), ale to je deformovane v celej EU, takze to je OK.
Grecko ako je vidiet, je 3. najhornatejsia krajina v EU a stavia useky aj cez narocne prirodne podmienky, avsak podarilo sa cenu znizit na minimum. Podobne aj Portugalsko, Spanielsko. Jednoducho je kvalitny prepracovany system cez EU fondy, su jasne podmienky a prichadza len k minimalnym predrazovaniam dialnic. Dialnice su totiz priorita a su stavane aj za pomoci velkej kontroly celeho (nie len) stavebneho procesu.
Dalsie krajiny sa tazko daju hodnotit, je pravda, ze neexistuje rovnaka metodika vypoctov, ale na Slovensku su najdrahsie dialnice, to je fakt, ktory priznava aj vasa vlada.
Nórsko síce do EU nepatrí, aj keď je členom Schengenu a má s EU ďalšie zmluvy, ale:
Cena 1 km diaľnice je cca. 250 mil. Sk, aspoň podľa http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=1850.
Dôvody predraženia diaľníc tu už boli viackrát spomínané, ale Nórsko, kde je cenová úroveň niekoľkonásobne vyššia, ako u nás má dvojnásobne lacnejšie kilometrové náklady, ako my.
Zárobok priemerného Nóra je vysoko nad 100.000 Sk mesačne…
Norsko, Svedsko a Finsko su specificke krajiny, kde je deformacia trhu cez stavebne firmy.
A okrem toho, oni maju inu metodiku vypoctov. Okrem toho maju ovela nizsie naklady na vystavbu pri spotrebe nafty atd. - lebo tam su dotacie (to konkretne Norsko). Atd.
Zaujimava by bola cista cena vystavbydialnic, bez vyvolanych investicii a s odpocitanim dani, ktore sa priamo vratia do rozpoctu dph+spotrebna dan za naftu
A je vysoko neprehladna schvalne. V mutnych vodach sa tuneluje ovela lahsie. Zmenit to mozu iba novi politici - negauneri. A na takych budeme cakat este dost dlho. Chcelo by to vo vlade este zo 10 Miklosov a moznoze by to nabralo uplne ine kontury. Ti, ktorym mutne vody vyhovuju, to samozrejme sami od seba nezmenia
Vasi politici su dobri. Na mnohych ministerstvach sedia spravni ludia, ktori robia reformy. Pravicove, lebo je to pravicova vlada.
Minister zdravotnictva, prace, financi, spravodlivosti, zahranicnych veci a aj zivotneho prostredia. Toto su vsetko odbornici, ktori sa snazia robit reformy, len je malo penazi. V zdravotnictve sa okrem zastavenia novych dlhov nic ine nedeje, vo financiach je problemom stale velky schodok, male prijmy, danove uniky (su mensie, ale v absolutnom vyjadreni je to katastrofa), spravodlivost - tam je korupcia velkym problemom, zivotne prostredie - tam je to OK, problemom su znicene Tatry, symbol SR, diplomacia - tam je to OK, len su horsie vztahy s Madarskom, ale to je OK pre tych zlych 1 000 rokov, praca - tam su problemom zle/nizke/zle adresovane socialne davky.
A v oblasti dopravy je to este o stupen horsie nez v tychto rezortoch. Zakladnym problemom je nedostatok penazi.
Pocul som o tom. Ja som si to inak pozeral, SR ma dost slabe zastupenie vo svete, takze toto len pomoze. Rozdelenie s CR prinieslo aj taketo nedostatky. Museli by ste investovat 2 mld. SKK na vystavbu alebo nakup budov a zariadit ich v mnohych statoch a okrem toho treba aj modernizovat sucasne budovy atd.
Mali by ste tak spolupracovat s viacerymi statmi, je to normalne.
Hmm, v zmysle dohody o tokajskej oblasti, Gabčíkove, desaťročnému súdu kvôli investícii Hirocemu, kontraverzné vyhlásenia a činy maďarských politikov, atď…atď… nejde o žiadny mýtus, ale realitu.
Hlavne pán minister stále vidí všetko cez ružové okuliare a mýli si aj pojmy R1 a R2 a v poslednej dobe tak ako si mýlil aj iné pojmy. Alebo sa mýlim ja.
Ja by som sa chcel opytat jednu vec - ked sa stane, ze prudko zdrazie ocel, beton, ci akakolvek komodita potrebna na vystavbu dialnic, podla sucasnych pravidiel ma stavebna firma pravo na zvysenie ceny? Ak ano, plati to aj opacne, t.j ak tieto veci zlacneju, ma stat pravo zaplatit menej?