Mensim problemem pro Chorvatsko souvisejicim s dalnicemi jsou spatne vztahy se sousednim Slovniskem. Nasledkem toho zustane jedine dalnicni spojeni na turisticky ne prilis atraktivni trase Ljublana-Zagreb na delsi dobu jedinym.
Chorvati sice postavili dalnici na slovinske hranice u Rupy, letos postavi na hranice k Umagu a pristi rok pak na hranice k Macelji, ale ze slovninske strany tam zadna dalnice neni a blizke dobe nebude. Dalnice k chorvatskym hranicim maji ve Slovinsku tu nejnizsi prioritu, letos se timto smerem nezacne stavet ani kilometr, to se drive dokonci dalnice do Madarska.
Ale od Mariboru ( SI) po hranice HR to nie je dlhy usek ( tusim 50km)
Treba ho brat ako spestrenie dialnicnej jednotvarnosti po ceste k moru.
Chorvátsko tento týždeň začalo stavať novú diaľnicu Záhreb-Sisak. Väčšina úsekov má byť hotová v roku 2008.
Vztahy SLO a HR su problematicke uz velmi dlho. Ide o to ze SLO by chcelo niekolko km pobrezia aby malo pristup k medzinarodnym vodam a to HR kategoricky odmieta. Vyhoda SLO je fakt clenstva v NATO a EU a tym aj moznost vetovat vstup HR do tychto organizaci. Ekonomicky je na tom samozrejme SLO ovela lepsie ale co sa tyka vztahov - tak medzi ludmi su viac nez dobre, vela SLO chodi na dovolenku do HR. A z hladiska hospodarskeho je to tiez na velmi dobrej urovni pretoze SLO a HR vlastnia spolu 1 atomovu elektraren.
Dialnicna vystavba je pre HR zakladom pre rastuci pocet turistov a ti su hlavnym zdrojom prijmov krajiny. Preto HR musi a stavia dialnicnu siet a to vsetkymi smermi, roznej kvality (2+2, 1+2 pruhy) a HR uz ma viac ako 50% planovanej dialnicnej siete postavenej. HR ma zaujem spojit krajinu a zaroven ma dobre vychodiska - v smere na YU dialnica existuje a odtial sa da v kratkom case a za malo penazi postavit na BiH ale tu nie je zatial dovod pre hospodarstvo BiH. Podobne sa postavila dialnica na Madarsko … a zostalo SLO - to nemalo dostatok dialnic a nema take moznosti pri vystavbe dialnicnej siete ako HR tak sa zameralo na staty “zapadu” - Taliansko, Rakusko a samozrejme spojenie krajiny a riesenie hlavneho mesta. HR je najmensia priorita ale stavia sa aj v smere na HR.
no zalezi kadial ides, ak ides do lendavy cez mursku sobotu(teda smerom na vychod) je to okolo 90 km a cesta z MB do MS trva cca hodinu a pol, je to samy kopcek, vela kamionov a cesta je rozbita, i ked ju v podstate kontinualne opravuju…pre ilustraciu:cesta z MS do MB mi trva len o nieco menej ako z MB do LJ 
ak ides z MB k hraniciam cez Ptuj(smer juhovychod, varazdin) je to necelych 50 km, ale ta cesta je hrozna a byva dost prepchata…a hned za hranicami dialnica nezacina, aspon tam teda nebola ked som naposledy isiel 
a co sa tyka tych vztahov HR-SLO, nie je to az tak ruzove ako sa nam zvonku zda, samozrejme su na tom lepsie ako vztahy HR<->srbi, ale aj tak to nie je bohvieco…chorvati su nasrani ze sa za nich slovinci nepostavili vo vojne a su to pre nich len alpski srbi…SLO kustik pobrezia ma, dokopy 4 mestecka 
a chorvati tvrdia ze cele pobrezie je ich, aj tie 4 mestecka, cize tam niekde lezi zdroj napatia…
Veľmi dobrá stránka k cestovaniu v HR:
V roku 2005 výber mýtneho na diaľniciach stúpol o 27,4% oproti roku 2004 a dosiahol v prepočte cca. 6,3 mld. SKK.
A už len doplním, že cesta po diaľnici Zagreb-Split stojí pre osobné auto 157 kún, čo je cca. 830 SKK. Vzhľadom na nižšiu spotrebu benzínu a rýchlejšie a pohodlnejšie cestovanie je však oveľa lepšia diaľnica ako možné paralelné cesty, takže táto investícia sa určite oplatí. Diaľnica je predovšetkým cez sezónu využívaná “nárazovo”, čo znamená, že kolóny sú hlavne v piatok a v sobotu, podobne sú však aj na paralelných cestách, v iné dni býva samotná diaľnica prázdnejšia.
Nové diaľnice nepribudli, platí sa rovnako
CHORVÁTSKO/ ČIERNA HORA - Viac ako tretina Slovákov stále uprednostňuje dovolenku vlastným autom pred autobusom, cesta autom je pohodlnejšia, rýchlejšia. 
Pridal som niekoľko fotiek z dialnice A1 z okolia Zadaru.
Dovolil som si pridať do Fotogalérie 4 fotky z Chorvátska, konkrétne zachytávajú 3 mosty. Spravil som to zámerne, pretože tieto mosty majú veľa podobného, hlavne v názvoch toho, čo prekonávajú a následne sa samozrejme často zamieňajú jeden s druhým, aj keď v praxi sú nezameniteľné.
Krčki most (Krk bridges).
dialnice.info/album_page.php?pic_id=1514
dialnice.info/album_page.php?pic_id=1513
Všetky informácie nájdete v popise oboch obrázkov.
Krka River Bridge.
dialnice.info/album_page.php?pic_id=1516
Je to diaľničný most pri obci Skradin, postavený v rokoch 2002-2004, nachádza sa pri ňom významné diaľničné odpočívadlo. Most je dlhý 391 metrov.
Šibenický most (Sibenik bridge).
dialnice.info/album_page.php?pic_id=1515
Všetky informácie nájdete v popise obrázku.
A ešte pridám aj odkaz na most Dr. Franja Tudjmana pri Dubrovniku, fotku sem pridal Adaios.
Tak tento most sa nám podarilo škrabnúť hlavným sťažnom lode 
Cheš povedať, most “škrabol vás”. 
Niekoľko poznámok k tejto problematike.
-
Financovanie diaľnic. Úvery, PPP, štátny rozpočet. Splácanie je tvrdé - mýto, väčšie sumy presne vyčlenené.
-
Program ďalšej výstavby. A1 Split-Makarska, ten sa otvorí v r. 2007, úsek dlhý 37 km. Stavia sa cez pohorie (naozaj) aj keď by mohlo ísť cez blízke polia, … nejde a to z dôvodu, že sa ušetrí na mnohých prípravných prácach, výkupoch pozemkov atď., diaľnica ide cez územie, čo je v štátnej “države”, teda v štátnom vlastníctve. Doslova, cez hory. Ďalšie priority sú jasné, dotavba úseku Zagreb-Rijeka, Istrijský Y a smer Belehrad a smer Slovinsko. Už to nie je tak rezké tempo ako A1 Zagreb-Split za 5 rokov, ale stále sa stavia veľa, rozostavanosť je nad 100 km.
-
Cena diaľnic. Hovorí sa o cene, že je nižšia. Je, oproti SR je naozaj nižšia a keď sa vezmú životné náklady v Chorvátsku (HR), tak je to zaujímavé, ale vysvetlím: stavia sa cez štátne pozemky, stavebníctvo je zvýhodnené dotáciami a nižšou DPH, mnohé úseky sa otvorili a neboli dokončené. Naozaj, dnes na A1 Zagreb-Split prebiehajú ďalšie práce v podobe spevňovania zárezov, ich predlžovanie a vyvyšovanie protivetrových zábran na dlhších viaduktoch, spolu skoro za 1 mld. kún. Na rozdiel od SR existujú ploty. Otázne je dokončenie tunelov Sv. Rok a Mala Kapela. A veľká výhoda HR je aj v tomto: domáci asfalt a veľmi lacné stavebné materiály.
-
Mýto a čo to jazdí po diaľniciach ? Naozaj, cez zimu je áut oveľa menej ako v lete. Údržba je rovnaká. Aj na odpočívadlách. Zeleň, WC, všetko. Pribúda mýtnic. V lete je najviac áut v piatok/sobotu a mierne viac v stredu, kolóny cez víkend sú pri tuneli Sv. Rok bežne aj viac ako 20 km. Napriek tomu, väčšina ide po diaľnici. Ale nie kamióny. Naozaj cena je taká, že kamióny vaužívajú lodnú prepravu, trajekty. A týka sa to mnohého tovaru. Preto diaľnice nie sú v stave vyjazdených koľají a nie sú plné pomalých nákladiakov. Výnimka je len obchvat Zagrebu, ten je však celý zadarmo.
K cestám:
HR investuje každý rok až 0,5 mld. kún na opravu Jadranskej Magistraly, pobrežná cesta a 0,25 mld. kún na opravy vnútrozemskej cesty. Okrem toho ide ďalšia 1 mld. kún na výstavbu nových ciest - po vojne sa mnohé dediny vo vnútrozemí stali nedostupnými a po vojne v r. 1995 sa tam rozsypal iba štrk. Dnes sa cesta podloží a položí sa asfalt. Tieto cesty sú užšie, ale kvalitné.
Doplnim svoje zkusenosti z minuleho tydne:
-
Usek SLO (Krapina)-Zahreb je ve stadiu mohutne rozpracovanosti, vsude samy most a tunel..leckde jdou do skaly tri tunely vedle sebe - stary a dva nove dalnicni…pres staveniste je obvykle 40-50 km/h (policie merila i v osm vecer), dlouhe useky mimo jsou jen 60 km/h…jinak uz hotovy usek do Zahrebu stoji 18 kn
-
Obchvat Zahrebu je zdarma, dobre znaceny
-
usek ze Zahrebu na Karlovac je opravdu uz trosku opotrebovany, ale porad to jde…koleje se temer nevyskytuji, spis opravene praskliny…zacpy jsme v podstate nepotkali (streda rano tam a sobota rano zpet), max. hustejsi provoz pred Zahrebem pri ceste zpet
-
usek Karlovac - Rijeka - asi polovina useku je v pulprofilu (od Bosiljevo), zbytek se dobudovava…nezustalo mi nez si touzebne prat aby to tak vypadalo i na Slovensku…na stavenem pulprofilu jeden tunel za druhym (vetsinou Strabag, nektere pred dokoncenim, u nekterych teprve stavi portaly), na vsech se pracuje i o vikendu…trosku zamrzi ze tam je dost casto jen 80 km/h, malokdy 100 km/h…
Za usek Zahreb - Oštrovica se plati 49 kn
-
usek od dalnice k ostrovu Krk - krasna jizda po serpentinach stare silnice dolu/nahoru k/od more, pokud nepotkate pred sebou traktor tak dobry ridic si tu uzije
-
Krckij most - pekna projizdka za 30 kn, zpet se neplati
Zhrnuto - dalnice i kdyz je drazsi se pro jednou vyplati, od more u Zahrebu jsme byli za necele dve hodiny…zacpy jsou asi jen v sezone, tento vikend to bylo bez problemu (i kdyz radio hlasilo 6,5 km kolonu nekde na Split pred nejakym tunelem)
Cestou tam i zpet jsme potkali 2 hlidky s radarem, dodrzovat (usekove snizenou) rychlost se vyplati
Pribuzny ze Zahrebu rikal, ze v zime je dalnice uplne prazdna, mistni po ni moc nejezdi…pry se uvazuje aspon o slevach mimo sezonu
Uz funguje jakysi “kreditni” system, ze clovek koupi kredit a nemusi potom platit na mytnicich, ale je pry pomerne nevyhodny (vysoky kredit na kratke obdobi bez vyrazneji slevy)
Takze rada - jedete-li k mori, pouzijte dalnici…i vase dalnicarske srdce se potesi
no, ved to je problem, ked ides niekam dole, tie tunely - Mala Kapela a Svety rok
postal som si tam 3 hodinky 
Najväčšie dopravné problémy na diaľnici A1 sú v letnej sezóne, v piatok/sobotu, kedy kolóna neklesá pod 10 km, v špičkách nejde pod 20 km pri tuneli Sv. Rok a to už je výrazne dlhý úsek, … je tu informačný systém - infopanely, kde sú informácie: kolóny-5km-80km/h - to znamená, že za 5 km budú kolóny a odporúčaná je maximálna povolená rýchlosť. Nie sú tu merania.
Pri tuneli Mala Kapela sú kolóny v priemere o 50% dĺžky kratšie ako pri tuneli Sv. Rok.
Avšak - stále sa oplatí 2-4 hodiny čakať pri tuneloch v kolónach, lebo ostatné cesty sú ešte plnšie - Jadranska Magistrala priemerná rýchlosť 70 km/h, vnútrozemská hlavná cesta cez Plitvice 90 km/h. V piatok/sobotu sa predlžuje čakanie extrémne nad 5 hodín 
, ale Jadranska Magistrala 55 km/h a vnútrozemská cesta 70 km/h - takže ten, čo ide po A1 súvisle min. od Zagrebu až po Split, tak ten jednoducho ušetrí aj čas aj palivo aj keď je cena na SKK, 800-900 SKK.
Chorvátska vláda investovala do zlepšenia protivetrových bariér preto, aby sa nemusela A1 zatvárať, keď silno fúkalo, čo bolo bežné v r. 2005, v r. 2006 sa to znížilo o 80%. A tieto bariéry boli v pláne už predtým, len A1 nebola úplne dokončená. Okrem toho prebieha spevňovanie svahov a zárezov, čo ale súvisí s tým, že je vytváraný lepší terén pre prúdenie vetrov. Takisto to bolo predtým v štúdiách, len sa od toho ustúpilo z finančných dôvodov. Chorvátska vláda (dlhodobá kontinuita - čo prijme jedna vláda, to plní ďalšia) si je vedomá aj stavu, že treba čo najskôr dokončiť tunely M. Kapela a Sv. Rok, ale boli spravené analýzy a fakty sú jasné: do r. 2009 je stále času dosť a odporúča sa skôr investovať do nových úsekov v rámci celej krajiny. A v r. 2007 sa A1 rozšíri o ďalších 37 km - až za Omiš, po Bašku Vodu. Naraz, jeden úsek. Bol však rozčlenený medzi viaceré firmy.
V HR sú najvýznamnejšie stavebné firmy zo Splitu a zo Zagrebu, ďalej je tu zastúpený Strabag a napríklad aj Bechtel. Vo všeobecnosti tu majú silné pozície: Francúzi, Španieli, Gréci, Rakúšania, Američania a samozrejme, Chorváti. Na začiatku to bolo menej.
Posledná špecialitka: Keď sa stanovilo, že A1 Zagreb-Split má byť postavená od r. 2000 do roku 2005, tak to je rovných 6 rokov na výstavbu stoviek kilometrov diaľnice. Bola kritika od EÚ, že sa nestavia podľa koridorov, ale faktom bolo, že tu neišiel žiadny. Dnes táto kritika už nie je. Toto bola priorita číslo jeden, ale nezabúdalo sa ani na ďalšie časti krajiny, Istriu a napojenie na Slovinsko a Maďarsko. Išlo a ide o turistov, 25% HDP má HR z turistického ruchu. Pre porovnanie, SR 1%, ČR 4%. Stavebné firmy (Strabag, Bechtel) povedali jasne: postaviť sa to dá, ale bude to viac stáť, na čo vláda odpovedal, že to nie je problém - napriek tomu v r. 2003 hrozili problémy, rozostavanosť extrémna, ale vládne splátky meškali, totiž v tejto dobe bola rozostavanosť v rámci celej krajiny a nielen na diaľnice, ale aj na 250 km iných ciest vo vnútrozemí krajiny. Zagreb smer Osijek. Fakty hovorili jasne: HR je v povojnovej situácii, príjmy má zabezpečené a vláda sa rozhodla radikálne: zvýšenie úverovej zaťaženosti, zvýšenie “kúpacích” poplatkov atď. s jediným cieľom: pokračovať vo výstavbe cestnej infraštruktúry a hlavne diaľnica A1 musí byť dokončená. V tomto období už sa riešilo, že A1 bude pokračovať min. po Dubrovnik. Črtali sa problémy, hlavne v tuneloch, pri Šibeniku, so silným vetrom, s niektorými napájacími cestami a to už bol rok 2004. Vláda “tlačila” na firmy, tie robili naozaj maximum. Chorvátsko ako jediná balkánska krajina mala najväčší počet rozostavanýc diaľničných km, samozrejme viac ako ktorákoľvek krajina V4. A k tomu cesty. Pri tomto sa dostali hore také firmy ako Konstruktor Split alebo Viadukt Zagreb, čo je samozrejme logické.
V roku 2005 sa A1 Zagreb-Split otvorila, nie úplne dokončená, ale stála súvisle otvorená. Chýbali na nej tieto investície: dokončenie druhých tunelových rúr tunelov Mala Kapela a Sveti Rok, doriešenie napojenia po Split, spevnenie svahov (vyššie zábrany), zvýšenie bariér proti silnému vetru (na dlhých sústavách viaduktov), doplnenie infopanelov, dokončenie niektorých odpočívadiel a ich dovybavenie, dokončenie niektorých zjazdov (to súviselo s chýbajúcimi mýtnicami). Zároveň sa stanovilo, že A1 bude pokračovať až po hranice so Srbskom/Čiernou Horou. Muselo ustúpiť dokončenie 2+3 pruhov od A1 po Split, prednosť dostal 37 km úsek A1 v smere na Makarsku. Aby sa však zvýšil výnos A1, tak sa dobudovávajú protivetrové bariéry, predtým sa dokončili všetky mýtnice a zjazdy a zostáva dokončenie tunelov Mala Kapela a Sveti Rok.
Dve najväčšie mestá krajiny sú spojené diaľnicou, Chorvátsko má postavených viac ako 50% plánovanej diaľničnej siete a ďalších 15-20% má rozostavaných. A na význame získali aj regionálne cesty.
No, priznam sa, po tomto a minulom roku som sa rozhodol, ze ak pojdem v lete do Chorvatska cez vikend (a cez den), tak medzi Karlovacom a Splitom vyuzijem staru cestu cez Plitvice. Sice pojdem pomalsie, ale radsej ako stat pred tunelmi par hodin. No a medzi Splitom a Baska Vodou vyuzijem dialnicu - lebo aj v Omisi sa zvykne cakat. Minuly rok som za Splitom smerom na juh videl tunelove rury, tento rok boli uz pred koncom dialnice osadene aj nove tabule, ale este boli preciarknute - cize o rok to uz asi bude hotove.
Samozrejme, je len a len na motoristovi, kadiaľ chce ísť. 
HR zvykne plniť termíny, myslím si osobne, že to bude v r. 2007 podľa plánu, bol sa tam totiž osobne toto leto pozrieť a je to vo vysokom štádiu rozostavanosti, viadukty sú plynule niekde už aj dokončené, celkovo je rozložená technika, bolo vidieť prácu, aktívne sa stavajú dvojrúrové krátke tunely.
Split-Omiš v plnej prevádzke trvá reálne 2 hodiny, dôvodom je až kritická dopravná situácia cez mesto Omiš, kde je jediný hlavný cestný most, ktorý prechádza cez rieku Cetina a ešte aj tento sa niekedy musí zdvihnúť.
Bolo zámerom realizovať menší obchvat Omišu, ale zatiaľ sa čaká na efekt A1.
Jeste jsem zapomnel na jednu vec - od more (Rijeka-Karlovac-Zagreb) je absolutni nedostatek benzinovych pump, tedy i toalet…vlastne jsou jen na zacatku, pak pres sto kilometru nic (teda aspon jsme nic nevideli a to jsme VELMI hledali)…
Takze nekdy vam nezbyde nez drzet a drzet…
Podobný problém je aj od Karlovacu-Zagrebu v smere na Varaždin pod diaľnici, kde sa nachádzajú len 2 pumpy a v prípade, že jedna je práve dopĺňaná, tak je to mimoriadne málo. Ide o vyťaženú diaľnicu a toto je naozaj problémom.
Podobne aj na diaľnici A1 je každých 40 km ČSPH + občerstvenie. Toto už je dobudované, všetko funguje, ceny pohonných látok sú na A1 rovnaké. Odpočívadla sú v hlavne pred a za dlhými tunelmi, všeobecne každých cca. 25-30 km. Na týchto “len” odpočívadlách nájdete chemické WC a miesto na parkovanie + odpadkové nádoby.
Treba si zvyknúť na to, že v Chorvátsku nie je taká penetrácia ČSPH ako napríklad v SR/ČR. Je ich tu oveľa menej.