Pytam sa preto lebo cesta je v blizkosti niekolkych vyvieraciek (speleo lokalit) ktore nas dost rozculuju a nie len nas aj cestarov a obyvatelov Hacavy. Pri prudkych dazdoch a pri jarnom otepleni tieto vyvieracky chrlia az kubik vody za sekundu. A taketo mnozstvo vody uz dokaze vytrhatu z aj tak poveternostymi podmienkmi zdevastovany asfalt. Kazdy rok sa to opakuje (tento bude vynimka). Bol by mozno pre vyriesenie tohto problemu nas navrh a nam by toto riesenie poskytlo nove moznosti ako vyriesit nas problem.
Ak je tu niekto kto ma zaujem sa o tom viac porozpravat nech mi napise IS.
Len na soli a kameni, ktorým sa v zime posýpajú cesty, ušetrila Správa a údržba ciest Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) takmer 13 miliónov korún. Zima veľa snehu nepriniesla, a preto ani cestári nemali s jeho odpratávaním toľko práce, ako po minulé roky.
Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja má koordinovať činnosť piatich regionálnych organizácií správy a údržby ciest. Na krajskom zastupiteľstve mali poslanci hlasovať o vymenovaní jej riaditeľa. Nestalo sa.
Úvery z EIB zatiaľ čerpajú PO a KE kraj. Plánuje aj TT VÚC od tohto roku. Vyhodnocuje túto možnosť ešte TN, NR a BB VÚC. BA a ZA VÚC zatiaľ o tejto forme opráv ciet nerozmýšľajú, lebo chcú zmeniť rozčlenenie svojich cestných sietí komplexnejšie.
V podstate každý kraj (VÚC) si môže vziať úver 1-1,5 mld. SKK a z toho dať väčšinu financií na opravy ciest II. a III. triedy. Úver sa dá splácať 20-30 rokov, odklad splácania je možný o 2-6 rokov, úroky sú minimálne.
Z rozpočtov VÚC zatiaľ nie. Vo výhľade ich majú všetky VÚC, aj prestavby ciest z III. triedy na cesty II. triedy, ale s rozpočtom v priemere 400 mil. SKK na opravy aj údržbu ciest ročne to je sotva na výmenu 20-40 ročného povrchu ciest v priebehu 6-10 rokov. Na výstavbu VÚC nemajú dosť financií, všetko realizuje SSC. Jedine eurofondy by mohli pomôcť, ale vláda ich smeruje hlavne na diaľnice a privádzače a len 1-2 nové cestné projekty v rámci celej SR a VÚC úvery z EIB smerujú na nové strojné vybavenie správ údržby ciest a na výmenu povrchov.
Len tak mimochodom: predseda VÚC zaviazal poslancov TT SK mlčanlivosťou k tejto zmluve. Mlčať odmietol napríklad Gábor Gál, poslanec SMK, ktorý si myslí, že ide o verejné zdroje a verejnosť má právo poznať podmienky zmluvy. Ďalšiemu poslancovi sa nepáčilo, že prvá tranža by mala prebehnúť na zimu, pretože vtedy sa cesty nebudú dať opraviť. Obaja poslanci skončili tak, že im predseda VÚC ani nedal zmluvu prečítať a označil to za politikárčenie. Ja osobne však tiež pochybujem o celej zmluve, aj o tom, že by úver od EIB bol horším.
Použijú sa financie vo výške cca. 2,5 mld. SKK. Z toho 1,5 mld. SKK pôjde z úveru od Dexia banky, 600 mil. SKK pôjde z eurofondov a 400 mil. SKK zo samotného rozpočtu TT VÚC.
Kraj chce opraviť 1/3 ciest II. a III. triedy, ktoré sú v havarijnom stave. Ďalších cca. 100 km prestavia na lepšie parametre. A na ostatných bude aj naďalej vykonávať pravidelnú údržbu. Financiami z úveru sa ušetria financie z rozpočtu kraja, no neznížia sa a všetky sa použijú na jednotlivé strediská správy a údržby cestnej siete Trnavského samosprávneho kraja. Do konca volebného obdobia sa opravia všetky cesty v zlom stave, udrží sa úroveň ostatných, zlepší sa údržba hlavne v zime nákupom novej techniky a odstránia sa vážne bodové prekážky. Zároveň úver z Dexia banky nezaťaží výrazne ďalšie volebné obdobie, takže kvalita cestnej infraštruktúry v samotnom kraji bude patriť k jednej z najlepších na Slovensku. Cesty sa v TTSK stali prioritou.
Nemá to prečo nevyjsť. Zmluva s bankou bola podpísaná. EÚ dá na ďalší rok 300 mil. SKK. Financie na cesty sú ročne vo výške cca. 250 mil. SKK.
Len ešte sa mapuje stále stav ciest a vyberajú sa posledné najhoršie úseky.
A buďme fair-play: PO a KE kraj opravili cesty cez PPP po 0,5 mld. SKK a oba kraje si vzali úvery od EIB na cesty vo výške cca. 1 mld. SKK. ZA kraj dal cez PPP na opravy cca. 800 mil. SKK. TT kraj ich predbehne, uvidíme, aký bude výsledok. Mne sa hlavne páči, že sa bude aj opravovať, aj investovať do nových zlepšení.
Dexia Banka podpísala s TT SK čerpanie úveru vo výške 1,5 mld. SKK. Z neho pôjde na cesty II. a III. triedy 1 mld. SKK. Z týchto financií sa opraví 1/3 všetkých ciest, ktoré sú v havarijnom stave. V havarijnom stave je však 45% ciest, ktoré má TT SK vo svojej správe. Na opravu ďalších 15% dĺžky ciest sa použije po 200 mil. SKK v r. 2008 a 2009 z normálneho rozpočtu na opravy ciest. Zároveň sa postaví niekoľko kruhových križovatiek a rozšíria sa niektoré úseky. Samozrejmosťou opravených ciest budú spevnené krajnice a upravené priekopy.
TT SK okrem toho použije ešte po 50 mil. SKK v r. 2008 a v r. 2009 na štandardnú údržbu cestnej siete.
Ak sa podarí získať 300 mil. SKK z EÚ, presmerujú sa financie z rozpočtu (200 a 200 mil. SKK) čiastočne na investície do strojného vybavenie správy a údržby ciest TT SK.
Len pripomínam, že v TT VÚC momentálne má rozbehnutých veľa investičných akcií ak SSC:
oprava cesty I/51, pokládka emulzného mikrokoberca od SE po Holíč na vybrané úseky
pokračujúca II. etapa obchvatu Holíča
pripravné práce pod obchvaty Senice, Jablonice, Boleráza
výstavba severného obchvatu Trnavy
výstavba obchvatu Galanty
Spolu s tým výrazne investujú do svojich cestných sietí aj mnohé mestá:
Skalica - opravy ciest dosiahli stav, že 75% ciest v meste je v dobrom stave
Senica - rozsiahle opravy všetkých výtlkov na cestách a chodníkoch
Trnava - súvislé opravy ciest, nové okružné križovatky
Galanta, Dunajská Streda - pokračovanie súvislých opráv ciest
A ešte menšia poznámka:
Do okresu Skalica ide síce najmenej peňazí, ale v r. 2005-2006 sa tu preinvestovalo cez 100 mil. SKK, čo zase bolo najviac a opravili sa mnohé úseky. Teraz sa dokončí oprava cesty Radošovce-Mokrý Háj a najkratšie prepojenie II/426 s I/51, čím bude okres Skalica vyriešený.
BA VÚC si plánuje vziať úver od EIB (ak si to dobre pamätám) vo výške 700 mil. SKK, pričom 500 mil. SKK chce dať na opravy ciest II. a III. triedy. Zatiaľ tento úver neschválili krajskí poslanci a práve na to reagoval župan Bajan, že poslanci bránia rozvoju kraja. Je to pravda, pretože BA VÚC nemá väčšie dlhy a bez výraznej finančnej injekcie sa cestná sieť nezlepší, naopak o pár rokov bude potrebná oveľa vyššia suma len na riešenie havarijných stavov.
