Cesty II. a III. triedy v SR, informácie z VÚC

Cestná sieť
1

Táto téma bude mať podobné zameranie ako táto téma: Cesty I. triedy

Teda budú tu informácie o financovaní, plánovaných rôznych zmenách na cestách II. a III. triedy ako aj regionálne informácie z VÚC (Vyšší územný celok), pretože práve VÚC cesty II. a III. triedy majú v kompetenciách - opravy, údržba aj prípadná nová výstavba.

Táto téma je všeobecnou priamo k cestám II. a III. triedy, teda malo by sa tu diskutovať napríklad o zámeroch jednotlivých VÚC pri opravách ciest cez PPP, úvery od EIB, rozpočtoch na údržbu a opravy ciest atď.

Ja sám sem pridám v priebehu mesiaca základný stručný prehľad k tomu ako sa o cestnú sieť starajú jednotlivé VÚC a čo sa plánuje a čo by bolo potrebné. Vy však môžete aj skôr. :laughing:

2

SR ma dnes podla udajov SSC :arrow_right:

  1. 3 729 km ciest II. triedy

  2. 10 394 km ciest III. triedy

Tieto cesty patria pod VUC: BA, TT, TN, NR, BB, ZA, PO a KE. Pod VUC patria aj Strediska Udrzby SSC ktore sa niekde premenovali podla danych VUC a zaroven sa spravila reforma pre udrzbu ciest I. triedy ktore patria pod SSC - stat SR si objednava udrzbu ciest I. triedy prave od VUC ktorym patria takmer vsetky alebo vsetky Strediska Udrzby ciest. Je to ale dost nizka odmena za to v akom stave cesty II. a III. triedy prenechal jednotlivym samospravam ako aj negativnym faktom je ze stav techniky/vozoveho parku v jednotlivych Strediskach Udrzby je nevyhovujuci z 2 dovodov:

  1. Stroje na udrzbu ciest (kosacky, umyvacie auta, sypace, pluhy, traktory atd.) su stare viac ako 10 rokov, v niektorych regionoch takmer 20 rokov …

  2. Stroje na udrzbu ciest (kosacky, umyvacie auta, sypace, pluhy, traktory atd.) su v nedostatocnom pocte a potom napriklad v zime je nedostatok mechanizmov ktore by mohli byt nasadene na horske priechody a tieto su potom casto neprejazdne …

Toto je moj pohlad podla toho co vidim a co som zistil od oficialnych info a porovnal a realitou. Moze to byt Dy (alebo ostatni) :question:

3

Je to dobrý pohľad na cesty II. a III. triedy ako aj dobrý prehľad k údržbe týchto ciest.

Presné čísla k tomu, že koľko je ciest II. a III. triedy sa nedajú zistiť, pretože je to nestály a nepresný údaj. Napríklad pred 10 rokami mala cestná sieť v SR (okrem miestnych komunikácií) cca. 18 000 km a dnes je to menej. Pretože mnohé cesty sa zrušili (existujú, ale nedá sa na ne dostať) alebo práve sa stali miestnymi komunikáciami.

Práve fakt, že ciest III. triedy je najviac zo všetkých (cesty I, II., III., triedy, privádzače, diaľničná sieť) ciest v SR (cca. 60%), tak práve to spôsobuje, že cestovanie v SR nie je práve komfortné. Tieto cesty vo veľkej väčšine prípadov nevyhovujú parametrom EU (ani všetky cesty II. triedy a I. triedy nie sú ideálne) a zmeniť sa to dá len prebudovaním, prestavaním týchto ciest na lepšie parametre, ale stálo by to rádovo niekoľko 10 až 100-vky mld. SKK a na to SR jednoducho peniaze nemá. Naopak, SR sa musí ešte “zaťažovať” riešeniami ako cesty II. a hlavne III. triedy opraviť, pretože mnohé z nich sú staré 20-30 rokov a opravované boli maximálne v podobe opráv výtlkov a dnes (už cca. 5 rokov) sa objavujú ako veľmi vážne problémy nespevnené krajnice, trhliny po celej šírke aj dĺžke týchto ciest a to už nehovorím o potrebnosti výmeny a doplnenia zvislého aj vodorovného dopravného značenia, riešenia vegetácie pri cestách, zvodidiel, odpočívadiel (kde je možnosť sa potom lepšie otočiť a ísť naspäť (inak sa to musí spraviť priamo na ceste a robí sa to aj na 10x pre fakty, že cesta je úzka a sú pri nej hlboké priekopy atď.).

Odborník by povedal, že cena týchto opráv a úprav a rekonštrukčných prác je na cestnej sieti (cesty II. a III. triedy) cca. 100 mld. SKK a zároveň by dodal, že pri takýchto opravách už by sa mohla spraviť aj prestavba niektorých cestných úsekov, aby sa celkovo zvýšila kvalita cestovania a znížila rizikovosť vzniku dopravných nehôd. Avšak toto už by práve stálo oveľa viac ako predošlá suma a bolo by to nereálne postaviť z hľadiska finančného v SR. Treba si ale uvedomiť, že SR nie je na tom tak, že všade pôjde len diaľnica a preto by sa mali naštartovať nejaké programy na rýchlejšiu obnovu hlavne ciest III. triedy a nie len “papierovo” riešiť ich zmenu na cesty II. triedy a tie zase na cesty I. triedy.

Viac napíšem po prejavení záujmu alebo neskôr, pretože som mimoriadne vyťažený ďalšími témami v sekcii. Záleží na Vašom záujme. :laughing:

4

Ešte doplním toľkoto:

Cestná sieť v SR, hlavne cesty III. triedy boli v minulosti postavené tak ako boli postavené. To znamená, že sa stavali tam, kde žiadna cesta nebola alebo bola ale nie asfaltová, teda len poľná či lesná alebo štrková atď. Nerobili sa žiadne výrazné zemné práce, nerobili sa v dostatočnej miere nejaké merania, nedbalo sa na trasy (životné prostredie) a celkovo sa hľadelo na to, že motorizácia nebude na vysokej úrovni. Aj preto sa stavali hlavne cesty nižších kategórii a aj preto cesty prechádzali pokiaľ sa to dalo stredom miest a obcí. Nehľadelo sa na výstavbu parkovacích zón. Preto je dnes v mestách vojna medzitým, či postaviť parkovisko a zrušiť park alebo parkovisko nepostaviť a park ponechať (aj tak sa väčšinou park zruší a postaví sa nejaká budova a to ešte viac znásobí problém nedostatku parkovacích miest).

Cesty sa postavili a v tej dobe to bol obrovský pokrok. Zlepšil sa dosah ciest pre mnohých ľudí, aj keď aj dnes rôzne kopanice/lazy/rale atď. majú väčšinou len štrkové cesty.

Ale už v tých dobách sa cesty nestavali tak ako bolo potrebné. Stavali sa tak ako boli potrebné pred 20 rokami. A dnes sú staré a nie je ani na ich opravy, pretože zostarli všetky naraz. A prebudovanie nie je ľahké a lacné pretože ľudovo povedané:

  1. Zmena “z kopca do kopca” by si vyžadovala frézovacie práce, odvoz starej cesty, … zemné práce, výstavba novej cesty.

  2. Zmena “zo zákruty do zákruty” by si vyžadovala to isté čo v prvej fáze, avšak ešte väčšinou naviac aj výrub stromov či búranie budov, posúvanie rôznych objektov ako sú autobusové zastávky, … výstavba nových cestných úsekov. Ale aj pri tomto už by nestačilo len vymeniť tie úseky so zákrutami, pretože už by sa mohla rovno vymeniť celá cesta.

Toto sú základné nedostatky ciest. Ale to ani nie sú nedostatky, pretože jednoducho toto sú cesty III. triedy. Ak by sme chceli lepšie cestovanie, tak by sme ich museli prestavať a to doslova od základov tak, aby sme dosiahli lepšie parametre. A teraz niekoľko zásadných prekážok:

  1. Majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov. Prečo asi sa postavili cesty napríklad na juhu SR tak, že je dlhý rovný úsek a potom pravouhlá zákruta a zase rovný úsek a potom zase pravý uhol ? Pretože tak išli aj poľné cesty a tie tak išli preto, lebo už vtedy bol jeden zemepán proti druhému, … a to bolo tak na celom Slovensku. A dnes mierna zmena trasy by zasiahla všade: polia, lesy, lúky, obývané zóny, priemyselné oblasti a už ani dnes nie je všetko štátne, takže asi by to bolo ešte 1 000x ťažšie ako predtým.

  2. Problém s cestovaním. Vysvetlenie: Cesta by sa prebudovávala v úseku dlhom napríklad 10 km. Ale iná cesta nejde, tak ako by sa cestovalo ? A takýto stav by trval 1-2 roky. Niekde sa dá do obce dostať aj 3 cestami, ale niekde len 1 cestou. Čo potom ?

A to už ani nehovorím o základnom probléme: financie.

Dnes je motorizácia vysoká, stúpa počet kamiónov aj osobných áut. A jazdia po cestách, ktoré im nevyhovujú, pretože sú úzke a majú zlé parametre, kde treba ísť pomalšie a stále sa spomaľuje pre ostré a časté zákruty. Zle sa predbieha (že sa nemá ? A čo keď ide traktor, nebodaj kombajn alebo Avia alebo “domáci” a títo idú 20-70 km/h aj keď by sa dalo ísť 80 km/h), pretože sú nespevnené krajnice, čo v praxi znamená, že auto má tendenciu skĺznuť do priekopy, ktorá ani nevyzerá ako priekopa, pretože je zarastená a vodič nespozná okraj cesty, pretože chýba vodorovné značenie pri konci cesty a nedá sa to ani spoznať ako pred 10 rokami podľa toho, že cesta je plná trhlín na kraji cesty, pretože dnes je tá cesta už celá plná trhlín … čo s týmto stavom ?

Z obývaných zón pomôže obchvat. Ani na ten nie sú peniaze. Z neobývaných zón pomôže diaľnica, ale tá sa bude stavať len na hlavných ťahoch (popri cestách I. a výnimočne II. triedy), ale čo s cestami III. triedy sa má dnes robiť ?

Ja tvrdím, že treba ich postupne začať opravovať a na vyťažených úsekoch, ktoré sú podľa možností rovné a v ľahkých terénoch by som investoval aj do rozšírenia cesty. Vy môžete mať iný názor, iné postrehy. Ja mám veľa možných návrhov, ale zatiaľ stačilo. :laughing:

5

Dy,

velmi dobre napisane, opisane.

Ja mam otazku na toto co si napisal :arrow_right:

Ze to je nestaly udaj by som pochopil, pretoze cesty sa opravuju a stavaju nove takze nejaky ten 1-2 km sa kazdy rok menia.

Ale ze to je nepresny udaj tak to som nepochopil vobec - to ako myslis :question:

6

Tak dlho to nešlo, nikto nezakladal témy, nikto sa na to nikde neopýtal, … som rád, že sa to “ujalo”. Ale naspäť:

Nestály je práve preto, že prichádza k administratívnym presunom, kedy sa niektorá cesta II. triedy alebo jej časť povýši na cestu I. triedy a kedy sa niektorá cesta III. trieda povýši administratívne na cestu II. triedy. Dnes už k tomu tak často nedochádza, ale stále k tomu dochádzať bude, lebo VÚC je jedno, či zmení cestu III. na cestu II. triedy, pretože ich spravuje stále VÚC (aj keď tam sú rozdiely v údržbe), ale SSC teda štát už nebude meniť tak často cesty II. triedy na I. triedu, pretože to znamená investovať zo štátneho naviac.

Nepresný údaj je to práve z toho dôvodu, že keď je nejaká cesta “povýšená”, teda zmenená administratívnym krokom z nižšej triedy na vyššiu triedu a nespĺňa pritom parametre dané pre konkrétnu triedu, tak je to nepresný údaj napríklad pre EÚ, OSN, OECD, Cestné federácie atď. Aspoň podľa mňa je to nepresný údaj.

Dalo by sa povedať úplne jednoducho toto:

Ciest I. a II. triedy je po 3 000 km a ciest III. triedy je 10 000 km. A k tomu “nejaké drobné”. A spolu je to 17-18 000 km. A potreba je niekde na úrovni 20 000 km ciest I., II., III. triedy, privádzačov a diaľnic + rýchlostných ciest, s tým, že diaľničná sieť a cestné obchvaty by to mohli zvýšiť až na 22 000 km ciest v cestnej sieti. Ale od toho sme ďaleko. Veľmi ďaleko a môžem povedať, že toho sa ani môj vnuk nedožije. Budem rád, keď môj najmladší vnuk až bude mať 18 rokov a vodičský preukaz, keď sadne do auta v ZA (alebo kde bude mať rodinu) a mohol by plynule ísť touto diaľničnou trasou:

Žilina-Bratislava-Nitra-Zvolen-Košice-Prešov-Poprad-Martin-Žilina (nech feroslava alias Mesíka pretrhne, že 2x Žilina je v tomto reťazci :smiley: )

Vtedy bude existovať aj D1 po Ukrajinu, D3 po Poľsko+ČR, …

A viem, že sa toho asi nedožije (do jeho 18 rokov) ani on, pretože to skôr ako za 40 rokov nebude pri tomto tempe.

A keď už takáto myšlienka, tak je snáď jasné, že treba cestnú sieť zlepšiť aj pre ostatných Slovákov a to sú hlavne cesty II. a III. triedy. :laughing:

7

BA VÚC rokuje o navýšení rozpočtu na opravu ciest. :arrow_right:

dialnice.info/viewtopic.php?t=3749

Hlavný zámer pomoci je smerovaný do mesta Bratislava.

8

BB VÚC si chce vziať úver 800 mil. SKK na opravy, výstavbu a údržbu ciest II. a III. triedy na svojom území. :arrow_right:

dialnice.info/viewtopic.php?t=3774

9

Na údržbu ciest Trenčiansky samosprávny kraj vyčlenil vyše 26 miliónov, sumu možno zvýši

Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) tento rok vyčlenil na údržbu 1492 kilometrov ciest II. a III. triedy 26,84 mil. korún. Informovala o tom hovorkyňa TSK Vlasta Henčelová. Suma je takmer o 80 miliónov korún nižšia ako v roku 2005. Do bežnej údržby ciest patrí oprava výtlkov, výmena asfaltových kobercov či zvislé a vodorovné značenie. Mesto Trenčín pre porovnanie na údržbu 115 kilometrov svojich ciest vyčlenilo 40 miliónov korún.

Henčelová hovorí, že už teraz sa rozmýšľa o „podstatnom zvýšení sumy na údržbu ciest“. Poslanci o tom budú rozhodovať na júnovom zastupiteľstve. Prostriedky na zvýšenie by mohol kraj získať z doteraz nerozdeleného balíka 130 miliónov korún. Tie boli pôvodne vyčlenené na stavbu nového sídla TSK. Samospráva taktiež predpokladá lepšie plnenie príjmových položiek.

V pôsobnosti kraja je aj cesta v havarijnom stave. „Starosta obce Lednické Rovne na základe výsledkov inžiniersko-geologického výskumu vyhlásil 30. mája mimoriadnu situáciu na cestnej komunikácii II/507. Vplyvom topiaceho sa snehu, ako aj nadmerných dažďových zrážok došlo 29. marca k utrhnutiu asi 70 m dlhej a 150 cm širokej časti vozovky. Vzhľadom na ďalšie zosuvy vozovky môže dôjsť k ohrozeniu života, zdravia a majetku osôb a taktiež k úplnému zastaveniu cestnej premávky. Cesta je dôležitá aj pre zabezpečenie prepravy osôb do práce z obcí Nemšová, Pruské, Červený Kameň, Mikušovce, Tuchyňa, Horovce a Zubák, ale i žiakov do škôl a podobne. Na ceste bude obmedzená rýchlosť na 20 km/h. Túto situáciu budeme musieť riešiť,“ informovala Henčelová.

Na investičné akcie TSK tento rok vyčlenil 53,665 mil. korún. „K prioritám patrí dokončenie rekonštrukcie mostu na ceste v obci Lednické Rovne, tretia etapa cesty Stará Turá - Hrašné a výstavba oporného múru v Hrabovke,“ uviedla Henčelová a dodala, že 21 miliónov korún je vyčlenených na opravu sypačov a technické dovybavenie techniky Správy ciest TSK.

(sita)

[6. 6. 2006]

Zdroj: regionalnenoviny.sk/c/274875 … zvysi.html

10

Poslanci Trnavského samosprávneho kraja sa stretnú v utorok po štvrtý raz

V poradí štvrté riadne zasadnutie Zastupiteľstva Trnavského samosprávneho kraja sa uskutoční v utorok 6. júna o 10. hodine v zasadacej miestnosti TTSK. Poslancov okrem kontroly plnenia uznesení z 3. riadneho zasadnutia a návrhu na menovanie poslancov TTSK II. volebného obdobia do výborov, rád a komisií čaká schvaľovanie organizačnej štruktúry TTSK, návrh záverečného účtu TTSK za rok 2005 i návrh na úpravu rozpočtu TTSK na rok 2006.

Ďalším dôležitým bodom rokovania bude informatívna správa o stave ciest II. a III. triedy vo vlastníctve TTSK a strojného vybavenia Správy a údržby ciest TTSK a návrh na usporiadanie cestnej siete v okrese Galanta.

  • r -

[6. 6. 2006 9:40:49]

Zdroj: regionalnenoviny.sk/c/275030 … y-raz.html

11

Škandál! 38 miliónov FUČ!

Zimná údržba ciest vyšla Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) tento rok o 38 miliónov korún viac ako minulú zimu. Za zimnú údržbu 1 422 kilometrov ciest II. a III. triedy túto zimu zaplatil ŽSK 122 miliónov korún. K obrovskému navýšeniu oproti predchádzajúcemu roku došlo aj napriek tomu, že samosprávny kraj pristúpil k dodávateľskému systému zimnej údržby. Jeho hlavnou úlohou pritom malo byť ušetrenie finančných prostriedkov. Na základe neho zadali jednotlivé Správy a údržby ciest (SaÚC) zimnú údržbu súkromným spoločnostiam. Už v minulosti sme písali, akým škandalóznym spôsobom tak urobili. Podľa slov predsedu ŽSK Juraja Blanára zvýšenie súvisí s odstraňovaním kalamity v niektorých regiónoch a práve s novým modelom zimnej údržby, ktorý zaviedlo predchádzajúce vedenie. Od 1. júla však zmluvy prestanú platiť. SaÚC v kraji sa totiž so súkromnými spoločnosťami dohodli na odstúpení od zmlúv po vzájomnej dohode. Znamená to, že budúcej zimnej sezóne už napríklad nebude cesty v správe SaÚC Žilina udržiavať firma Helvet, majiteľom ktorej je syn riaditeľa Investičnej výstavby a správy ciest Žilina Slovenskej správy ciest Ivana Hlavoňa, ktorý sa veľmi dobre poznal s bývalým vedúcim odboru dopravy ŽSK Danielom Škerdom. Na Kysuciach rovnako po vzájomnej dohode dôjde k odstúpeniu od zmluvy medzi SaÚC Čadca a firmou Prestimex, ktorej spoločníkom bol do novembra 1999 súčasný riaditeľ SaÚC Čadca František Faktor. Žilinský samosprávny kraj plánuje namiesto doterajšieho modelu vytvoriť jednu krajskú správu ciest, ktorá by mala riadiť správy v Čadci, Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši, Martine a v Žiline. Takýto model považuje župan za hospodárnejší. „Údržba by mala byť riadená centrálne pre celý kraj. Malo by to priniesť ušetrenie peňazí a zefektívnenie činnosti. Ušetrené peniaze by sa dali potom využiť nielen na obnovu vozoviek, ale aj na obnovu vozového parku,“ uviedol hovorca ŽSK Peter Kubica. V tejto chvíli sa však konkrétny model zimnej údržby ciest v kraji iba pripravuje.

Michal Filek
Foto: (ľb)

[5. 6. 2006]

Zdroj: regionalnenoviny.sk/c/275070 … v-FUC.html

12

Potrvá roky, pokým diery zmiznú z ciest. :arrow_right:

dialnice.info/viewtopic.php?t=4115

Niekde sa na výtlkoch pracuje do leta, inde celý rok. :arrow_right:

dialnice.info/viewtopic.php?t=4116

Slovenské cesty sú napriek opravám v zlom stave. :arrow_right:

dialnice.info/viewtopic.php?t=4117

13

Poslanci TTSK rokovali

Trnava - Predseda Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) Tibor Mikuš zvolal na 6. júna štvrté riadne zasadnutie Zastupiteľstva Trnavského samosprávneho kraja. Poslanci schválili návrh na menovanie poslancov TTSK II. volebného obdobia do výborov, rád a komisií, návrh záverečného účtu TTSK za rok 2005, kde je prebytok hospodárenia 50 miliónov korún. O ich použití rozhodne zastupiteľstvo, podľa slov Tibora Mikuša by sa prednostne mali tieto prostriedky použiť na opravy v školách, z ktorých mnohé sú vo veľmi zlom stave.

Poslanci schválili aj v poradí druhý návrh na úpravu rozpočtu TTSK na rok 2006 a novú organizačnú štruktúru TTSK. Zobrali na vedomie informatívnu správu o stave ciest II. a III. triedy vo vlastníctve TTSK a strojného vybavenia Správy a údržby ciest TTSK. Trnavský samosprávny kraj je v súčasnosti vlastníkom 1 587 kilometrov ciest, z nich je 531 kilometrov II. a 1 055 kilometrov III. triedy. Až tretina z nich je zo stavebno-technického hľadiska v nevyhovujúcom stave. Správa skonštatovala, že pre rok 2006 je v rozpočte TTSK vyčlenených na opravu ciest 90 miliónov korún. Správa hovorí aj o tom, že aby sa všetky cesty v majetku TTSK dostali do stavu spĺňajúceho európskej štandardy, muselo by sa investovať 1,1 miliardy korún. Suma odzrkadľuje stav, v akom cesty samosprávnemu kraju odovzdal štát.
Poslanci Trnavského samosprávneho kraja na zasadnutí rokovali o novej klasifikácii cestnej siete v okrese Galanta tak, aby bolo jednoduchšie prepojenie okresných centier. Poslanci schválili aj zakúpenie novej budovy pre správu a údržbu ciest v Galante a priestor pre tamojší depozit Vlastivedného múzea.

Zastupiteľstvo TTSK schválilo menovanie Daši Gachovej do funkcie riaditeľky Domova sociálnych služieb pre dospelých v Kraľovičových Kračanoch od 15. júna 2006.

Na záver si prítomní poslanci vypočuli rad informatívnych správ – o začiatku realizácie projektu Interregionálny TV program, správu o odvolaní riaditeľky Športového Gymnázia v Trnave, správu z pracovného výjazdu ministra Prokopoviča, správu o podpise zmluvy NUTS II, o návšteve prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ministra Láslóa Miklósa, anglickej veľvyslankyne J.A. Macgregor, konferenciách a pripravovanej návšteve vedenia TTSK v Slovinsku.
Ivan Krajčovič

[13. 6. 2006 8:43:41]

Zdroj: regionalnenoviny.sk/c/276076 … ovali.html

14

BA VÚC:

Finančné prostriedky z eurofondov vrátane verejných a súkromných zdrojov SR by sa mali v rámci OPBK (Operačný program Bratislavský kraj) v nasledujúcich siedmich rokoch prerozdeliť cez dve základné priority. Prvou je infraštruktúra, pričom projekty s týmto zameraním by sa mali podporiť celkovou čiastkou 59,52 mil. eur. Implementácia financií sa zabezpečí prostredníctvom obnovy a rozvoja školskej infraštruktúry, podpory investícií do ochrany životného prostredia a modernizácie a rozvoja ciest II. a III. triedy. :arrow_right:

dialnice.info/viewtopic.php?t=4180

15

Prešovský kraj dá na cesty II. a III. triedy 880 mil. SKK z úveru vo výške 1,3 mld. SKK od EIB. :arrow_right:

dialnice.info/viewtopic.php?t=4326

Podrobné informácie k úveru a jeho čerpaniu.

16

Trenčiansky kraj postavil most za 46 mil. SKK v Lednických Rovniach, kde bol starý 80 ročný most zbúraný pre jeho havarijný stav. :arrow_right:

dialnice.info/viewtopic.php?t=4406

Aj tu je vidieť pozitívum decentralizácie verejnej správy, pretože štát túto opravu každým rokom posúval.

17

Košický kraj si berie úver 1,3 mld. na zlepšenie infraštruktúry od EIB. :arrow_right:

dialnice.info/viewtopic.php?t=4569

A to už tu bolo aj PPP v hodnote 500 mil. SKK na cestách II. a III. triedy.

Podobný úver už čerpá aj Prešovský samosprávny kraj a aj tu už prebehlo PPP v hodnote 500 mil. SKK.

Výsledkom je aspoň odstránenie množstva nerovností, menia sa celé povrchy, tzv. koberce, takže je to poznať. Samozrejme, niekde to nestačí pre slabé podložie, no vydrží táto oprava min. 5 rokov, potom budú prvé kazy, ale ani zďaleka nie na všetkých cestách. Žiaľ, je to stále len 10% potrebnej sumy.

18

Návrhy zmien územného plánu TTSK - hlavne lepšie cesty. :arrow_right:

dialnice.info/viewtopic.php?t=4586

19

Cesty II. a III. tiedy v SR nie sú na tom dobre. Začali sa vo väčšom meradle opravovať, konkrétne sa menia tzv. koberce, čo je určite veľký úspech, pretože mnohé cesty sa neopravovali (okrem plátania) aj viac ako 20 rokov a tieto cesty ani nie sú preťažené (sú, ale zďaleka nie tak ako cesty I. triedy), takže ich oprava vydrží dlho a nemusí byť sama cesta kvalitná - podložie.

Bratislavský VÚC opravil cesty za sumu cca. 500 mil. SKK. Opravil, údržbu nerátam. Nové koberce, nové kruhové objazdy, nové svetelné križovatky, nové vozidlá údržby, … ale “bratislavské cesty” potrebujú viac. Potrebujú hlavne rozšírenie a nutné sú aj cestné obchvaty. Pezinok, Malacky, Svätý Jur, Modra, … miliardy. Kamióny tu až tak nejazdia, lebo sú tu diaľnice D1 a D2. Ale jazdí tu obrovské množstvo osobných áut, ktoré každým rokom rastie, tak ako tu rastú ubytovacie kapacity. Bratislavský VÚC nepoužil na opravy ciest žiadne PPP ani špecializovaný úver od EIB.

Trnavský VÚC opravil cesty za niekoľko 100 mil. SKK. Opravuje naozaj minimum, jeho cesty sú preťažené a plné kamiónov, smutný je aj fakt, že nie celý kraj je spojený cestami I. triedy, čo potom spôsobuje problémy. Tento samosprávny kraj si vyrátal, že na základné opravy (výmena kobercov a nič iné) by potreboval 1,3 mld. SKK a teda aj keby dával ročne sumu 130 mil. SKK (čo na toto nedáva), tak by to bolo 13 rokov a dovtedy sa rozpadnú niektoré cesty, ktoré by potrebovali takú opravu ešte raz (a sme v kruhu). Trnavský VÚC chce s týmto stavom niečo robiť, uvažuje nad úvermi, fondami z EÚ ako aj nad PPP.

Nitriansky VÚC je na tom podobne ako Trnavský VÚC. Málo financií, cesty v zlom stave, zatiaľ žiadne PPP ani iné financovanie.

Banskobystrický VÚC je na tom podobne ako Nitriansky VÚC. S tým rozdielom, že tu sa už črtá suma viac ako 1 mld. SKK na nevyhnutné opravy.

Trenčiansky VÚC použil na opravy sumu cca. 500 mil. SKK. Elegantne, podobne ako bratislavský VÚC z vlastného rozpočtu.

Žilinský VÚC opravil zatiaľ cesty II. a III. triedy za viac ako 800 mil. SKK. A to vo forme PPP. Opravil tak 1/3 ciest, ktoré potrebovali opravy. V súčasnosti uvažuje nad získaním ďalších financií, ako opraviť ďalšiu 1/3 ciest.

Prešovský VÚC opravil svoje cesty najprv v hodnote 500 mil. SKK systémom PPP. Potom usúdil, že ďalšie PPP už by neúmerne zaťažilo rozpočet, tak si tento samosprávny kraj vzal úver od EIB a z neho na cesty investoval niekde v rozsahu 1 mld. SKK. Opravil tak zatiaľ cca. 1/3 ciest, ktoré opravy potrebovali a naďalej cesty ešte z úveru opravuje.

Košický VÚC postupuje presne ako Prešovský VÚC, stav ciest je však horší, nakoľko tu prebehlo len PPP a úver od EIB ešte samosprávny kraj nečerpá.

Ako je teda jasne vidieť, samosprávne kraje vedia, že najväčší problém sú cesty. A žiaľ, nedokážu riešiť ani len výmenu kobercov. Výstavba obchvatov, či výrazná obnova cestných mostov, o tom možu samosprávne kraje ešte dlho snívať.

Ďalej je problémom údržba ciest. Každý samosprávny kraj by potreboval približne 1 mld. SKK na vozový park stredísk údržby. Dáva sa zlomok (a aj to tak vyzerá). Niekde skúšajú prenechať údržbu súkromným firmám. Tiež istá forma PPP. Zatiaľ to (podľa mňa) veľký efekt neprinieslo.

20

Trnavský samosprávny kraj (TTSK) bude mať nové stredisko údržby ciest za 40 mil. SKK v Galante. Financie sú z úveru, no sú investované rentabilne, efektívne. :arrow_right:

dialnice.info/viewtopic.php?t=4814

Tak dúfajme, že v tomto regióne bude zimné obdobie pre cestárov ľahšie zvládnuteľné. :laughing: