Čerpám z mojich poznámok, čo som si písal na jednom mostárskom utorku NDS, konkrétny odkaz nie je. Tu sú zarátané všetky mosty na všetkých dopravných tepnách SR, nerátajú sa sem priepusty, ktorých je na našich cestách veľa. Niekto si priepust môže pomýliť s mostom.
Tak potom nič. Mňa zaujíma presné číslo: všetky mosty a estakády na úplne celej cestnej sieti. Cestná sieť ciest I., II., III. triedy a diaľničná sieť má cca. 17500-18000 km, ale úplne celá cestná sieť má ďalšie tisíce, desaťtisíce km ciest - lesné a poľné cesty, miestne komunikácie (cesty IV., V. a VI. triedy) a aké-také informácie mávala SSC, ale tá to prestala sledovať a dnešné VÚC to vôbec nesledujú a zmapovať 3200 miest a obcí tiež nepomôže, lebo to mnohé proste nemajú takýto údaj, aj keď mosty majú a starajú sa o ne a potom by to ešte chcelo navštíviť poľnohospodárske družstvá/farmy a lesníkov.
No a mňa by okrem toho čísla potom samozrejme zaujímalo aj presnejšie členenie. 
Veľa lesných a poľných mostov spravujú súkromné firmy a o niektoré sa nestará nikto. Nedajú sa spočítať všetky mosty, to by bolo potrebné obehať NDS,SSC,Lesy SR a družstvá a bohvie koho ešte. Železničné mosty v celej republike spravuje mostný obvod Bratislava a Košice, okrem toho sú potrubné mosty na ropovode a plynovode a pod.
Železničné mosty ma nezaujímajú, len cestná sieť. A to, že by to bolo potrebné obehať, tak to viem aj sám a aj som to tu teraz príspevok pred tebou napísal. A ver tomu, že sa dá všetko.
Viete prečo sa novopostavené mosty frézujú, myslím ešte betonová mostovka bez asfaltu???
Nie. A ty?
Vidím, že doprastavák sa vie len pýtať. 
Frézovanie slúži na odstránenie hrubých nerovností betónu, prípadne na hrubé zdrsnenie povrchu. Alebo tiež môže ísť o zhotovenie škáry vo vrstve ochrany izolácie.
Obnova mostov cez rieku Ipeľ a súťaž na premostenie Dunaja v oblasti Štúrova
Na začiatku 20.storočia stálo na 160 km dlhom hraničnom úseku cez rieku Ipeľ 47 mostov. Väčšina ich bola počas 2.svetovej vojny zničená a dnes z nich doprave slúži len päť. Vlády Slovenskej a Maďarskej republiky sa v súlade so zmluvou o dobrých susedských vzťahoch a priateľskej spolupráci so zreteľom na vplyv infraštrukturálnych spojení na rozvoj hospodárskej spoluprác rozhodli osem mostov cez Ipeľ obnoviť.
Ide o tieto mosty:
- Chľaba - Ipolydamásd
- Ipeľské Predmostie - Drégelypalánk
- Koláre - Ujkovár
- Kováčovce - Hugyag
- Peťov - Pöstenypuszta
- Bušince - Nógrádszakál
- Rároš - Rárospuszta
- Vrbovka - Örhalom
Maďarská strana navyše odporúča zaradnie obnovy ďalších troch premostení v dolnom toku rieky.
V júli 2005 samospráva mesta Ostrihom vypísala súťaž na vypracovanie štúdie premostenia Dunaja medui mestami Esztergom a Štúrovo. Išlo o vyzvanú súťaž, do ktorej pozvali päť projektových organizácií z Maďarska.
…
Zdroj: Štvrťročník Silnice Železnice, 1/2007
www.silnice-zeleznice.cz
Nie neviem sa len pítať, ja veľmi dobre viem načo to slúži, pretože mám na starosti aj partiu, ktorá takéto frézovanie na mostoch prevádza, zabudol som sa len na túto sekciu pozrieť. Frézovanie mostov slúži predovšetkým na zdrsnenie povrchu mosta, vybrúsenie cementového mlieka. Toto sa robí pre následné zaizolovanie mosta. Most sa po betonáži hladí tvz. vrtulníkmi, vznikne tak hladký povrch ako sklo, to sa musí následne vyfrézovať, aby sa predovšetkým odstránilo cementové mlieko, pretože keby tam cement. mlieko ostalo a následne bola nalepená lepenka, lepenka by sa pri kladení asfaltu od povrchu mosta odlepovala a vznikali by bubliny. Niekedy sa musí mostovka aj 3 vyfrézovať, všetko závisí od skúšok. Po každom frézovaní sa robia odtrhové skúšky na beton, či ešte ostalo mlieko na povrchu mostovky. Fréza sa líši od klasickej cestnej frézy v tom, že cestná fréza má rotujúcu časť s ostrými čepeľami a mostová fréza mé ozubené kolieska podobné tým na bicykli, a na hrotoch má tatavenú spekanú oceľ a rotovaním tie ozubené kolieska bijú po betonovom povrchu a narušujú ho.
Zabudol si a preto som to stručne doplnil, ty si to rozvinul.
Ono všeobecne, tu nečakaj (na základe vlastných skúseností to píšem), že dáš otázku a bude tu 10 rôznych odpovedí … tu nebude ani jedna a preto je lepšie naraz položiť otázku a následne odpoveď. 
Problémom všetkých post-komunistických štátov sveta je ten, že sa naraz v priebehu dvoch desaťročí postavili tisícky cestných mostov, ktoré treba po 25-30 rokoch zase masívne opravovať a dnešné mnohé štáty ako sú Česká republika, Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Pobaltské krajiny atď. na to nemajú dostatok finančných zdrojov. Najhoršie sú na tom vzhľadom na počet mostov, ich vyťaženosť, parametre a stav verejných financií (stav finančnej situácie u samospráv) Česká republika a Slovensko. V oboch štátoch dnes nevyhovuje viac ako 50% všetkých mostov.
Fakt, že situácia nie je dobrá potvrdzuje aj to, že finančné prostriedky vynakladané na rekonštrukcie mostov sa z roka na rok výrazne zvyšujú a po zarátaní všetkých správcov mostných objektov sa dokonca z roka na rok znásobujú, no zároveň všetky inštitúcie hodnotiace stav cestných mostov konštatujú zhoršenie situácie.
Najčastejším nedostatkom a problémom na mostoch na Slovensku sú dilatačné prechody. Spôsobené to je mimoriadnou opotrebovanosťou všetkých materiálov a prisilné otrasy/vibrácie spôsobené kamiónovou dopravou. Na Slovensku sa opravujú len tieto samotné časti, nerieši sa systematicky rozsiahlejšia oprava jednotlivých telies mosta. Ďalším problémom, ktorý sa však posledné roky darí zlepšovať je stav vozovky na moste a následne stav mostovky. To priamo ovplyňuje jazdné vlastnosti každého dopravného prostriedku.
Základná príčina tohto stavu však ide do minulosti. Slovensko má veľa vodných plôch, následne veľa roztrúsených obcí a zároveň rozsiahlu cestnú sieť. Mosty však v mnohých regiónoch boli síce spravené široké pre cestu, chodcov, inžinierske siete, ale stali jedinými spojnicami v mestách, či obciach. Po dlhých rokoch sa stali preťaženými a veľmi zle na ich stav vplýva skutočnosť, že ťažké dopravné prostriedky na nich stoja a následne sa rozbiehajú.
Stav desiatok mostov na cestách I. triedy dosiahol stupeň III a viac, čo je posledný stupeň v odborných termínoch, kedy je nutné prikročiť k celkovej rekonštrukcii celého mosta. Stručne povedané: ďalšie stupne začnú výrazne ohrozovať statiku mosta až posledný V/VI stupeň je stupňom, ktorý hovorí o závažnom poškodení statiky mosta a je nevyhnutné z bezpečnostných dôvodov most pre dopravu uzatvoriť. Problémom začína byť fakt, že už väčšina mostov je v I alebo II stupni a teda stav cestných mostov sa zhoršuje, pretože nie je dostatok finančných prostriedkov.
Slovensko a extra SSC prijali k tomuto isté zásady ako napr. program rozvoja mostov, opravy mostov, sú vytvorené špecializované tímy, ktoré posudzujú stav mostov z hľadiska statického atď., čím sa prispieva k bezpečnosti premávky a presne sa mapuje stav mostných objektov.
Ak by Slovensko chcelo účinne začať riešiť situáciu, SSC a VÚC by museli na opravy mostov vynakladať ročne sumu vo výške min. 2-3 mld. SKK. Dnes je táto suma menej ako polovičná.
OT: V ČR je poměrně dost mostů starších, které sice vesměs byly postaveny kvalitně, ale v době komunismu byla zanedbávaná jejich údržba a navíc nebyly dimenzované na těžké kamiony, které po nich dnes jezdí. Mnoho mostů bylo navíc poškozeno povodněmi v létech 1997 a 2002.
Ono to nie je až tak OT, pretože sa to týka aj Slovenska, predovšetkým mostov na cestách III. triedy. Tie sa postavili a nikto sa o ne od chvíle otvorenia nestaral, max. niekde natreli znovu zábradlie.
V prípade povodní je to to isté aj na Slovensku, pretože problém je opraviť zosun cesty, nie ešte riešiť poškodený cestný most, … to sa rieši dlhé roky.
Most sa zrútil do Hrona pri budovanej elektrárni 
dialnice.info/viewtopic.php?t=10164
.. bud niekto nevie stavat alebo je hron fakt nebezpecna rieka
samotna SSC ma vytvoreny tzv. “mostny program”, ktory ma v sprave prostriedky vo vyske 265 mil. Sk, z ktorych 45 mil. Sk ide na posudky a kontroly a vyse 200 mil. Sk potom na opravy".
Novy most na ceste III/0683 medzi Presovom a obcou Ruska Nova Ves. Naklady na jeho zhotovenie boli 7,7 mil. Sk, odovzdany do uzivania bol na konci aprila 2008. Je zaujimavy tym, ze znesie zatazenost triedy A, teda 150t, co je najvyssie mozne zatazenie, nakolko blizko sa nachadza vojenske strelnica. Povodny most bol zniceny pri povodniach v r. 2006, armada tu do 10 dni priviezla z Michaloviec mostny tank MT-55A, ktory osadili prislusnici mostnej caty zenijneho utvaru a sluzil aj premiestnych ludi. Novy most by mal odolat 1000-rocnej vode.
dialnice.info/album_page.php?pic_id=4453
dialnice.info/album_page.php?pic_id=4454
.. do uzivania bol odovzdany skor (povodny termin august)
.. povodny most sluzil pre konske zaprahy ale chodili po nom aj lahke auta
BB VÚC investuje v r. 2009 na opravy mostov sumu 38,3 mil. SKK. BB VÚC podobne ako aj ostatné VÚC má s údržbou mostov problémy, predovšetkým na cestách III. triedy je ich viac ako 50% už na III. stupni (V. stupeň je havarijný stav a most sa musí pre dopravu uzatvoriť). Aby sa tento stav podarilo odvrátiť musel by BB VÚC investovať ročne len na mosty na cestách III. triedy min. 210 mil. SKK po dobu 6 rokov. BB VÚC sa spolieha na eurofondy. Píšem o BB VÚC, pretože stav jeho mostov je najhorší na Slovensku a oproti iným krajom s tým takmer nič nerobí, čím sa celkový stav len zhoršuje.
Najvyššiu sumu v r. 2009 na opravy a údržbu mostov pripravil TT VÚC, kde od r. 2008 prebieha generálna rekonštrukcia 1/3 cestnej siete. TT VÚC na opravy a diagnostiku mostov plánuje použiť 124,6 mil. SKK. To je napríklad suma o 10 mil. SKK nižšia, akú použije už spomínaný BB VÚC na opravy ciest aj mostov spolu.
Čo sa týka mostov na cestách I. triedy, tu zostal stav oproti posl. príspevku nezmenený.
Poslanci BBSK podporili výstavbu Ipeľských mostov
Aktualizácie odkazov + nové zverejnené údaje:
Systém hospodárenia s mostnými objektami - ssc.sk/sk/Cestna-Databanka/S … ektami.ssc .
SR a MR postavia nové mosty cez rieku Ipeľ s nosnoťou do 12t.