Cestná sieť vo vzťahu k armáde

Cestná sieť
21

3. DOPRAVNÉ SIETE PRE ROZVINOVANIE A TRANZIT OZBROJENÝCH SÍL

Na zabezpečenie presunov a prepráv osôb a materiálu na území Slovenskej republiky, prípadne na dosiahnutie priestorov pre operačné nasadenie ozbrojených síl, sa využíva dopravná infraštruktúra štátu. Jej význam vzrástol po vstupe Slovenskej republiky do NATO a EÚ a napojením na európske dopravné koridory.

Dopravná sieť Slovenskej republiky je tvorená 17 777 km ciest a diaľnic, z čoho diaľnice predstavujú 313 km. Dĺžka železničných tratí je 3 657 km, z toho elektrifikovaných 1 556 km. Dĺžka splavných tokov je 250,85 km a dĺžka kanálov 38,45 km.

Na zabezpečenie presunu ozbrojených síl v čase vojny a vojnového stavu sú v súčasnej dobe udržiavané určené trasy automobilové a železničné komunikácie a letiská s príslušnými manipulačnými priestormi.

3.1. Určené automobilové cesty

3.1.1. Súčasný stav
Cestné komunikácie sú kľúčovým prvkom dopravnej infraštruktúry. Umožňujú prepojenie medzi zoskupeniami ozbrojených síl, spojenie na logistické základne, určené zásobovacie miesta, letiská, prístavy, železnicu a pod. Poskytujú možnosť náhrady ostatných druhov dopravy.
Na zabezpečenie presunov ozbrojených síl boli v roku 2005 z cestných komunikácií vytypované 2 pozdĺžne a 4 priečne trasy po diaľniciach, rýchlostných komunikáciách a cestách I. triedy. Uvedené trasy boli označené ako určené automobilové cesty (ďalej len „UAC“). Vytypované úseky UAC predstavujú celkom 1 277 km ciest. Súčasné trasy UAC sú smerovo a kapacitne dostatočné na zabezpečenie presunov ozbrojených síl. Úseky UAC bude spresňované v súlade s postupom ukončovania a odovzdávania úsekov diaľnic a rýchlostných komunikácií.

Požiadavky:
Zabezpečiť zjazdnosť a priepustnosť UAC na území Slovenskej republiky pre potreby presunu ozbrojených síl.

3.1.2. Zámer
V rámci podpory obrany zabezpečiť smerovo a kapacitne presuny ozbrojených síl po UAC. Sledovať výstavbu cestnej infraštruktúry Slovenskej republiky, najmä diaľnic, rýchlostných komunikácií a ciest I. triedy a posudzovať ich možné určenie do systému UAC v súlade s potrebami ozbrojených síl a s dôrazom na napojenie sa na dopravné koridory EÚ. UAC musia spĺňať nasledovné parametre:
a) polomer otáčania minimálne 30 m,
b) svetlá výška podjazdu minimálne 4,2 m,
c) šírka vozovky minimálne 7 m,
d) zaťažiteľnosť mostov minimálne 60 t

3.1.3. Cieľ
Zabezpečiť zjazdnosť a priepustnosť súčasných úsekov UAC. Zvýšenú pozornosť venovať najmä únosnosti mostov a priebežnému odstraňovaniu bodových závad vzniknutých na UAC v priebehu prevádzky.

3.1.4. Zodpovednosť
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

… časť železníc vynechávam …

3.3. Letiskové priestory a vybrané úseky diaľnic a rýchlostných komunikácií

3.3.1. Súčasný stav
Letecká doprava má nezastupiteľné miesto pre rozvinovanie a tranzit ozbrojených síl. V rámci Slovenskej republiky sú dve civilné letiská schopné prijať aj veľké dopravné lietadlá. Pre potreby ozbrojených síl sú využívané 3 vojenské letiská, z toho jedno pre vrtuľníky. Z poznatkov vedenia súčasného boja a operácie je predpoklad, že letiská sa stanú v čase vojny vybranými objektmi útoku protivníka. Z uvedeného dôvodu sú pripravené aj vybrané cestné úseky, ktoré je možné využiť ako záložné vojenské letiská. Modernizácia letiska Sliač je riešená osobitne v kapitole 8.2. Bezpečnostné investície NATO.

Požiadavky:
Zabezpečiť použiteľnosť vybraných cestných úsekov ako záložných vojenských letísk. V priestoroch železničných staníc v blízkosti vojenských letísk vybudovať a udržiavať nakladacie / vykladacie rampy a priestory pre ozbrojené sily.

3.3.2. Zámer
Vybudovať a udržiavať vybrané cestné úseky ako záložné vojenské letiská. Prevziať vybrané cestné úseky a pripraviť dokumentáciu na ich použitie. Vybudovať a udržiavať nakladacie / vykladacie rampy a priestory v priestoroch železničných staníc v blízkosti vojenských letísk - Kuchyňa, Sliač a letiska Poprad. Vybudovať do roku 2012 priestory zhromaždiska síl a techniky pri stanovených letiskách.

3.3.3. Cieľ
Zabezpečiť použiteľnosť vybraných cestných úsekov a priestorov zhromaždenia ozbrojených síl a techniky v blízkosti letísk.
V rokoch 2007 až 2011 vybudovať nakladacie / vykladacie rampy a udržiavať priestory zhromaždenia pre vojenské letisko Kuchyňa v železničných staniciach Kuchyňa a Malacky, pre vojenské letisko Sliač v železničných staniciach Zvolen, Sliač a Vlkanová a pre letisko Poprad v železničnej stanici Poprad a Svit.

3.3.4. Zodpovednosť
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky v súčinnosti s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky.

… vyberám z cestnej siete ďalej …

7. PODPORNÉ ZARIADENIA NA ZABEZPEČENIE ČINNOSTI OZBROJENÝCH SÍL

Podporné zariadenia pre zabezpečenie činnosti ozbrojených síl sú dôležitou súčasťou podpory obrany pre zabezpečenie činnosti ozbrojených síl v čase vojny a vojnového stavu. Patria k ním najmä:
a) náhradné zdroje elektrickej energie na vybraných pohotovostných čerpacích staniciach pohonných hmôt,
b) technické zariadenia.

7.1. Náhradné zdroje elektrickej energie na pohotovostných čerpacích staniciach pohonných hmôt

Náhradné zdroje elektrickej energie na čerpacích staniciach pohonných hmôt patria do kategórie podporných prvkov logistickej podpory síl. Inštalovaním náhradných zdrojov elektrickej energie na vybraných čerpacích staniciach pohonných hmôt sa má zabezpečiť nepretržitá funkčnosť čerpacích staníc pohonných hmôt, ktoré sú dislokované prevažne na UAC. Systém nepretržite funkčných čerpacích staníc pohonných hmôt je len doplnkovou formou k systému dopĺňania pohonných hmôt pre presúvajúce sa ozbrojené sily.

7.1.1. Súčasný stav
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky určilo dislokáciu pohotovostných čerpacích staníc pohonných hmôt, ktoré slúžia ako podporné prvky logistickej podpory ozbrojených síl v oblasti doplňovania pohonných hmôt pre potreby presúvajúcich sa ozbrojených síl v čase vojny alebo vojnového stavu. V súčasnej dobe je dislokovaných 19 takýchto pohotovostných čerpacích staníc pohonných hmôt, ktoré sú vybavené nainštalovaným náhradným zdrojom elektrickej energie.

Požiadavky:
Udržiavať odolný systém pohotovostných staníc na čerpanie pohonných hmôt na zabezpečenie presunov ozbrojených síl po UAC.

7.1.2. Zámer
Zabezpečiť prevádzkyschopnosť náhradných zdrojov elektrickej energie na vybraných pohotovostných čerpacích staniciach pohonných hmôt pre potreby presúvajúcich sa ozbrojených síl po UAC.

7.1.3. Cieľ
Udržať funkčnosť (prostredníctvom servisu, údržby, modernizácie a rekonštrukcie) náhradných zdrojov elektrickej energie na pohotovostných čerpacích staniciach pohonných hmôt, ktoré sú predurčené Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, pre potreby presúvajúcich sa ozbrojených síl v čase vojny alebo vojnového stavu.

7.1.4. Zodpovednosť
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

7.1.5. Predpokladané náklady
Náklady sú hradené z finančných prostriedkov hospodárskej mobilizácie

7.2. Technické zariadenia

Na pozemných komunikáciách a železničnej sieti sú pripravené, prípadne sa pripravujú a v čase vojny alebo vojnového stavu sa budú zabezpečovať podporné zariadenia, medzi ktoré patria:
a) cestné náhradné premostenia,
b) osobitné zariadenia na komunikáciách,
c) železničné vozne a hnacie vozidlá,
d) objekty obrannej infraštruktúry udržiavané ozbrojenými silami.

7.2.1. Cestné náhradné premostenia

7.2.1.1. Súčasný stav
UAC sú určené tak, že v prípade rozrušenia alebo poškodenia stávajúcich mostov bude možné realizovať výstavbu cestných náhradných premostení. Na súčasne stanovenej UAC je vytypovaných 5 kritických miest pri prechode cez vodné toky, kde by bolo možné budovať cestné náhradné premostenia a to 2 cez rieku Váh, 2 cez rieku Ondava a 1 cez rieku Hron.

Požiadavky:
Zabezpečiť priepustnosť UAC aj výstavbou náhradných premostení na vodných tokoch.

7.2.1.2. Zámer
Pripraviť sa organizačne, materiálne a personálne na vybudovanie cestných náhradných premostení cez vodné toky v prípade narušenia mostov na UAC.

7.2.1.3. Cieľ
Vypracovať projektovú dokumentáciu na náhradné premostenia cez rieku Ondava. Vo všetkých vytypovaných priestoroch udržiavať ich prístupnosť. Zabezpečovať odborné školenia stavbyvedúcich, ktorí budú vykonávať výstavbu náhradných premostení. Prehodnotiť množstvo materiálu potrebného na výstavby mostov, ktorý sa bude skladovať v mobilizačných rezervách.

7.2.1.4. Zodpovednosť
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky.

7.2.1.5. Predpokladané náklady
Kvantifikácia nákladov až v čase vojny alebo vojnového stavu.

7.2.2. Osobitné zariadenia na komunikáciách

7.2.2.1. Súčasný stav
Stále osobitné zariadenia tvoria dôležitý obranný prvok, ktorý v prípade potreby môže zdržiavať postup nepriateľa na našom území. Z uvedeného dôvodu sú na určených smeroch a mostoch vybudované stále osobitné zariadenia. Ich výstavba je realizovaná podľa smerníc budovania stálych objektov na pozemných komunikáciách a na železničných tratiach.

Požiadavky:
Udržiavať funkčnosť vybraných stálych osobitných zariadení na komunikáciách.

7.2.2.2. Zámer
Vybudované stále osobitné zariadenia na komunikáciách udržiavať vo východnej časti Slovenskej republiky. V strednej a západnej časti Slovenskej republiky vybudované osobitné zariadenia zakonzervovať. Projektovú dokumentáciu výstavby nových mostov naďalej posudzovať, pričom výstavbu stálych osobitných zariadení uplatňovať iba výnimočne vo východnej časti Slovenskej republiky.

7.2.2.3. Cieľ
Vykonávať priebežnú kontrolu a údržbu na určených stálych osobitných zariadeniach na pozemných komunikácií a železničných tratiach vo východnej časti Slovenskej republiky.

7.2.2.4. Zodpovednosť
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

22

Ako by ste vnímali, keby bolo na Slovensku nejaké väčšie armádne cvičenie a z bezpečnostných dôvodov by v priebehu 2 mesiacov bola napríklad diaľnica D1 na jednom úseku dlhom 10 km alebo aj R1 zavretá nesúvisle za sebou 15 dní :question:

23

No Stefan, nemas uz niekedy ten pocit ze u nas je to cvicenie??? Cesty su nedostavane, to v celku verne simuluje Tvoju myslienku ako by sme reagovali… Cvici sa snamy vo vlekom uz teraz.
Ale vazne, pokial by neslo o usek BA TT tak je to normalka, pocitili by sme to snad mesim zdrzanim, nic extra :sunglasses:

24

V SR prechadza dialnica vojenskym uzemim len v okoli MA, aj to tusim len okrajovo. Keby sa D2 uzavrela v useku MA-Kuty, nebola by to az taka katastrofa.
D1 si ozaj neviem predstavit na ktoromkolvek useku BA-ZA, mozno na Liptove alebo pri useku PO-KE by sa to dalo prezit. R1 kedze nema kvalitnu nahradu tak tam je to vlastne nemyslitelne (mozno okrem ZV-BB).
GR ma na to uzavretie zrejme ine dovody, SR nehrozi snad ziaden podobny konflikt.

25

Čo sem pletieš Grécko :question: :unamused:

Ale som rád, že Koksolam má podobný názor ako ja, teda, že zatvárať diaľnicu na viac pre vojenské cvičenie je holý nezmysel. Grécko nie je malá krajina na to, aby nemohli cvičenie presunúť niekam inam.

Ale ja som sa hypoteticky opýtal na príklade SR.

26

Lebo v Grecku sa kvoli cviceniu dialnica uzatvara, takze to priamo s tym suvisi. :wink:
SR na to proste na rozdiel od GR nema ziaden dovod, to som chcel povedat :slight_smile:

27

Zatiaľ na to nemá dôvod. Mimochodom, cesty III. triedy sa práve v okrese MA pravidelne zatvárajú. :bulb:

Sú tam závory, ale koľaje tam nenájdeš. :open_mouth:

28

Viem, ze kedysi sa zatvarala aj II/503 medzi Pernekom a Malackami. Dnes vsak uz neviem ani o tom, zeby sa zatvarala ktorakolvek cesta aj III. triedy. Byva to cez vikendy, alebo v noci?

29

No to je podla nocnych alebo dennych strelieb, alebo podla operativnych vyjazdov techniky, popripade podla toho, co armada skusa :sunglasses:

30

Je to presne tak ako píše Radoslav, je to v rôznu dobu a nejde to podľa počasia. :sunglasses:

Noc, deň, sviatok, prázdniny, pracovný deň … kedykoľvek v rozmedzí 2h-7h. A tiež ide o bezpečnosť, lebo riziko zasiahnutia tam je. Veď tam je okrem iného zákaz fotografovania, zastavenia bez povolenia, zákaz vstupu aj vjazdu do lesa s výnimkou tých, čo majú povolenie. Dokonca ani hubári s povolením (nie som hubár a nemám povolenie) nemôžu vojsť kamkoľvek.

A podobne sa deje na viacerých miestach SR, ale väčšinou sú to cesty III. triedy, výnimočne cesta II. triedy, ale v žiadnom prípade nie D/RC.

31

SSC vyčlenila v r. 2007 na splnenie cieľov v oblasti obrany štátu na cestnú sieť sumu celkovo vo výške 19 mil. SKK.

32

Cesta z Presova do Kapusian bola stavana tak, aby mohla sluzit aj ako pristavacia plocha pre lietadla. Vedlajsim efektom je, ze tam mame krasnu stvorprudovku :slight_smile:

33

To som ani nevedel a ja som si vždy myslel, že to je predovšetkým elegantne riešený vstup do mesta … mimochodom aj preto sa úsek R4 PO-Svidník plánuje riešiť ako posledný, respektíve ako posledné.

34

Cesty sa začali výrazne rozvíjať už v minulosti, najviac v časoch Rímskej Ríše. Vtedy bolo potrebné stanoviť čo najlepšie trasy pre prechod vojsk tak, aby sa doba pochodu čo najviac skrátila. Légie stavali cesty počas mieru a cesty sa stavali častokrát veľmi premyslene, aj so systémom kanalizácie, vymeriavali sa, presne sa ukladal kameň atď.

Druhýkrát v histórii sa stali cesty znovu významné pre armádu a to v Nemecku počas vlády Adolfa Hitlera, ktorý cesty vnímal ako nástroj spájania Európy. Taktiež sa postavila za jeho vlád prvá diaľnica na svete so všetkými modernými parametrami, ako napríklad odpočívadlá, ktoré neboli ani v USA ani v Taliansku.

Zároveň s Nemeckom boli v obraze aj cesty v Rusku. Tu sa však narozdiel od Nemecka či Rímskej Ríše cesty stali nástrojom obrany, t.j. Rusko svoje cesty výrazne nemodernizovalo ani nestavalo, pretože práve zlá cestná sieť dokázala úspešne zastaviť nepriateľa.

Dnes existuje 62 štátov, v ktorých najviac km ciest postavili práve vojaci. Či už vojaci OSN alebo NATO, tak aj vojaci jednotlivých štátov. Na prvých miestach sú štáty Afriky (Somálsko, Sudán, Nigéria, Konžská Demokratická Republika atď.), nasleduje Latinská Amerika (Honduras, Nikaragua, Kuba atď.), Ázia (Afganistan, Irán, Irak atď.) a to aj s pomocou vojenskej techniky - stroje, aj s pomocou samotných ľudí - vojakov, ktorí tieto stroje vedia ovládať a pracujú prakticky zadarmo (stále za ten istý žold). V samotnej Európe dominuje na prvom mieste Nemecko, pretože v pôvodných koridoroch ciest a diaľnic s pôvodnými stavebnými prvkami dnes ide cez 9.500 km cestnej siete.

Dnes existujú štáty, v ktorých sa v armádach dokonca špecializujú celé jednotky len na obnovu cestnej infraštruktúry. Tá je totiž rýchlo postaviteľná, pre armádu ideálna a najlacnejšia (technika, ľudia) a pre dané krajiny najdostupnejšia. Špeciálne jednotky sú v armádach: USA (rozsiahle rekonštrukčné programy sú dnes v Iraku a v Afganistane), Kanada, Čína, Holandsko.

35

Na svete existujú krajiny, ktoré už pri výstavbe cestnej infraštruktúry myslia na jej deštrukciu na tých správnych miestach (mosty, 4x pás 200m rovného úseku po šírke 200m, aby boli nerovnosti terénu aj tesne vedľa cesty) a aj keď sa zmenili niektoré zvyky, tak pôvodná práca zostala.

Čo sa zmenilo je, že už nie sú pri cestách mínové polia. Totiž ak sa cesta poškodí, tak sa len málokedy obnovuje na pôvodnej trase (najprv by sa musela celá skontrolovať odmínovačmi, či nezostala nejaká nálož niekde), ale sa snaží ženijné vojsko stavať paralelne 50-200m od pôvodnej trasy a práve do týchto miest, kam už nestačili sabotážne kobercové nálety (iné nálože) sú mínové polia, ktoré protivníka zastavia na dlhšiu dobu.

Dodnes sa ale v mnohých štátoch stavia tak, že cesta už má v plánoch vyznačené miesta, kam sa v prípade nutnosti bude dať uložiť nálož, ktorá cestu výrazne poškodí a to tak, že nebude ľahká jej obnova ani výstavba inej trasy blízko - a ak aj ano, tak tu sa práve zvyknú umiestniť míny a to, či sa to už nerobí alebo ano, je ťažko povedať - samozrejme týka sa to neobývaných rozsiahlych oblastí sveta.

36

Čo sa robí ešte aj dnes veľmi často je “klam zraku”. Dnes sú síce všade možnosti vyspelých armád vidieť všetko cez neviditeľné lietadlá, ale existujú cesty, ktoré nie sú pravými a neunesú ťažké stroje, i keď tak vyzerajú.

Týka sa to ťažkých hornatých terénov v silne vlhkom prostredí. Pralesy, rozsiahle lesy, niekedy však aj močiare, púšte. Ona sa síce postaví cesta cez prales - spevní sa podklad, nasype sa kus materiálu a položí sa asfalt. Následne tu premávajú autobusy, sem-tam nákladné auto a niekoľko osobných áut. Na prvý pohľad je teda cesta super. Ba dokonca ako sa región rozvíja, vidieť tu presuny ťažkých strojov (no a ak teoreticky sú to stroje nejakej zahraničnej firmy - kde tak asi končia tieto údaje) … lenže keď dôjde armáda, čo znamená pásy, obrnené ťažké transportéry, desiatky za sebou, tak takáto cesta mimoriadne silno zaťažená už v prvom dni má za sebou zásadné zmeny - jej podložia zoslabnú vplyvom bahna naokolo a vzniknú vzduchové bubliny, prázdne diery pod asfaltom, ktorý po druhom dni na niektorých miestach sa nie že popraská, ale rovno sa prepadne a vzniká jama hlboká 20-30 cm:

  • ak nejde pechota, tak si to nikto ani nevšimne a jama sa zásadne rozširuje a vo vlhkom prostredí ak naprší silnejšie, čo môže byť napr. 4 dni nič a potom deň dážď, tak tu sa vytvorí silná trhlina na šírku cesty a vznikne tu vodný tok (pretože kanalizácia tu nie je a stavba celkovo bráni prietoku v prírode) - a zrazu je to problém, v strede lesa poškodená cesta, nepriechodná pre kolesové vozidlá a už len krátkodobo priechodná pre pásové vozidlá (ešte silnejšie poškodenie), v pralese nie je ľahké to opraviť (nedostatok kameňa, štrku atď.), teraz si predstavte, že prešla armáda za 7 dní a skolabuje dopravno-logistická tepna :open_mouth:

  • ak ide aj pechota, tak sa príde skôr na problém. Problém to je, pretože buď sa bude musieť zistiť prieskumom (rozobratie cesty na danom mieste), či to je len lokálne poškodenie alebo nie a je taká celá napr. 400 km cesta (priama skratka, naokolo by to bolo napr. 1200 km). Alebo sa to zisťovať nebude a cesta sa opraví - zasype sa nejakým materiálom. Pontón sa tu nedá rozložiť, lebo jeho váha by spôsobila prepadnutie aj dobrej cesty.

A tak vznikajú výrazné zdržania, nehovoriac o tom, že presun bol rýchly, ale zásobovanie zoslabne a spomalí sa, čo môže znamenať ešte aj problémy partizánskych útokov na konvoje priamo z lesa. Taktiež takéto cesty nie sú bezpečné, pretože kedykoľvek počasie môže zapríčiniť pád stromov na cestu atď.

Močiare - sú štáty, kde sa postavia veľmi dobré cesty aj cez močiare sa tam dá ísť armádnou technikou. Ale v mapách sú zaznačené miesta, kadiaľ sa má ísť presne (napr. len jednou stranou) a ak sa ňou nejde, tak tá druhá neunesie ťažkú techniku, postupne sa odlomí a odlomí sa do močiara tak, že strhne aj kúsok dobrej cesty. Tak sa totiž dá stavať, ak vhodne umiestnite pláty železa do cesty. A teraz si predstavte močiare, výraznú len napr. 210 km skratku namiesto okolo ísť po 740 km cesty a že sa vám toto stane nie na jednom, ale na 4 miestach. Znovu je to silný problém a len ťažko riešiteľný - jedine ženisti, ale to už je zdržanie a napr. hroziace letecké útoky.

37

Najrýchlejšia výstavba cesty na svete:

Armáda jednej veľmoci dokázala postaviť denne 250 km vysokokvalitnej cesty so silným podložím, odolnými vrstvami proti mrazu, zároveň sa robili protipatrenia a doplnky - ako odpočívadlá slúžia dnes (lokálne miesta na doplnenie paliva), kanalizácia tam, kde hrozila spodná voda, vykácanie stromov, kde hrozil ich pád na cestu, výstavba zábran proti pádom skál na cestu, cesta samotná bola hotová tak ako bol plán - 7 dní. Neuveriteľných ďalších 6 mesiacov sa upravovalo okolie a keď hrozba vojenského konfliktu pominula, obnovila sa najvrchnejšia vrstva cesty a dostavalo sa ešte 200 km, no táto výstavba trvala ďalších 6-8 mesiacov. Je zaujímavé, že tam, kde sa cesta stavala, nikdy nakoniec žiadna vojna nebola. Cestu stavalo denne takmer 6.000 vojakov. Dnes má klasické parametre 1+1 pruh, k tomu široké krajnice.

Táto výstavba bolo neuveriteľné snaženia sa, pôvodný rozpočet sa prekročil o 150%, ale po ceste sa nakoniec dostalo na miesto určenia prvých 20.000 vojakov s technikou, cesta bola dobre opevnená a chránená a možnosti denného doplnenia vojakov boli samozrejme oveľa vyššie. Predtým na dané miesto žiadna cesta neišla, respektíve len veľmi komplikovane a rôznymi obchádzkami.

38

250 km denne? Nejde o preklep?

39

Nie. Realita. Výstavba cesty na Aljašku. :sunglasses:

Ako hovorím, bolo to enormné úsilie: tam keď sa začalo, tak rozostavaných bolo non-stop na 400-500 km, takže ten postup bol naozaj silný, neuveriteľný pohyb áut a ľudí. Cestu stavalo 6.000 vojakov, ďalších 500 tvorilo zásobovanie (strava atď.).

Cesta musela do 7 dní stáť, do 10 dní sa muselo dostať na miesto určenia 20.000 vojakov s technikou a do 6 mesiacov už malo existovať celé spojenie, zabezpečené a dané miesta prístupné.

Odstrelenie skál, následné rozdrvenie, upravenie a následný odvoz na dané miesta. Zemné práce prebiehali veľmi intenzívne - naraz celé pásy, hneď za tým ďalšie a ďalšie vrstvy, medzitým stále inžinieri, premeriavanie, dopĺňanie nafty.

Podotýkam, že cesta sa stavala 24h denne. Zabezpečené bolo osvetlenie, stále prístupná elektrická energia atď.

Vojak má zásadnú výhodu oproti inému robotníkovi. Vojak, ak už ovláda, tak viacero strojov naraz. Je disciplinovaný a pracuje naozaj výkonne aj ručne. Poslúcha rozkazy, neodvráva. A dokáže stáť na nohách 14 hodín s jednou hodinovou prestávkou bez problémov aj dva mesiace. Kam sa nedostal stroj, tam prišlo doslova 100 vojakov s lopatou. Kam sa dostal stroj s kameňom a nedostal bager, ktorý by to vyložil, tam prišlo 30 vojakov s lopatami … kde došla nafta do strojov, tam sa nasadili ručné premiestňovania barelov so sudmi … ďalšia obrovská výhoda armády je tá, že prebiehala neustála kontrola zhora (zo vzduchu), takže sa videlo, kde je aký problém a kde treba viac úsilia. A v armáde neplatí: nedá sa. Musí sa dať do dňa všetko.

Tá cesta mala dodnes opravenú len vrchnú vrstvu. A zrejme by sa dnes takto nestavala, ona vydrží všetko a ešte veľmi dlho, len po nej prakticky nič nejazdí.

40

A mohol by si nam aj napisat, o ktoru cestu sa to jedna? Ked uz sa tu o tom bavime.