Tu sú k tým letiskám aj ďalšie predpoklady: mapa ČSSR, schéma ako malo letisko vyzerať a parametre
väčšia mapa: gallery/image.php?mode=large&album_id=67&image_id=48466
My ako štát vychádzame z legislatívy ČSSR. Logicky aj z infraštruktúry. Teraz sa v rámci armády veľa vecí harmonizuje s požiadavkami NATO a čiastočne aj v EU, niečo je na národnej úrovni. S tým nebudem fórum zaťažovať; ostatne stačí si spomenúť na obyčajné číslovanie ciest. Koľko rokov trvalo len prispôsobenie, že má cesta začínať na našich “nových” hraniciach. My sme z tej spoločnej existencie ešte dlho žili aj v oblastiach, kde sme dávno nemuseli, lebo to nemal kto zmeniť, navrhnúť a presadiť. (popri všetkej averzii k ČR je pritom toto hlavná vec 
)
Z pohľadu vtedajších zámerov sa niečo plánovalo postaviť. Skoro nič sa tak nepostavilo v rámci diaľnic, ale dodnes má armáda významné slovo pri plánovaní. Rovnako tak si armáda kladie podmienky pre udržanie tzv. ochranných pásiem. Veľa základní, nielen leteckých, má aj ďalšie plány pre rozvoj. Väčšina je v oficiálnej správe MOSR, nie extra OSSR, ale tie tam vykonávajú činnosť a potom ide o prax ich uplatnenia, teda spadá to pod OSSR vo využití. Kapitola MOSR len tak mimochodom nie je len OSSR, tam je celá paleta VOP etc. takže nie všetko čo ide na “obranu” ako sa hovorí, tak aj končí v OSSR, to sú rozdielne pojmy.
Nemusí byť nutne vojna, stačia aj núdzové situácie, katastrofy.. takže je normálne, že štát na to, aby fungoval, tak tá infraštruktúra slúži pre zabezpečenie jeho základných funkcií. Týmto funkciám sa musia ostatné civilné úrady podvoliť, podriadiť a riadiť sa požiadavkami, ktoré napríklad armáda na ne kladie. Následne sú povinné sa tým riadiť samosprávy.
Zase nie sme v USA ani v Izraeli ani v Južnej Kórei etc. Nepredpokladáme plnú obslúžiteľnosť územia na všemožné hrozby. Plne využívame stratégie a plány, že máme spojencov. Napokon neuvádzam rozsah plnení zadaných cieľov, všeobecne platí, že diaľničná sieť a objekty na nej sú považované za kritickú infraštruktúru.
Treba si uvedomiť, že úlohy sa prelínajú od obrany (armády) cez vnútro (polícia, hasiči, CO) až po nemocnice, respektíve objekty hospodárskej mobilizácie. S tým súvisia potom medzirezortné záležitosti a ďalšie ako sú napríklad Správa štátnych hmotných rezerv.
Veľa vecí sa od ´89 rozsypalo, resp. od vzniku SR. Jednak sa nevieme spoľahnúť na časť infraštruktúry, resp. nám chýbala. Modely OSSR sa menili, na infraštruktúru sa ohľad bral, SSC mala dlho kapitolu súvisiacu so zabezpečením výkonov. Ale celkovo: štátne podniky aj skrachovali, čím sa rozsypali rôzne sklady hmotných rezerv, lebo štát v nich mal potrebné chemikálie pre výrobu potrebných vecí. Potravinárstvo etc. Rozsypala sa aj CO, v podstate sa ukázalo, že vojna nebude,m žiadna západná hrozba. S východnou sa nepočítalo a ukázalo sa, že predimenzované obranné rezervy a civilné rezervy napojené na stav vojny sú nepotrebné. Viackrát sa reformoval sektor bezpečnostnej infraštruktúry, teda predával majetok a znižovali počty všetkého. Na papieri stovky ks techniky, ktoré roky neštartovali, takže prakticky šroty. Ani so vstupom do NATO sa to nezmenilo, pretože sme nesplnili naše finančné záväzky. Správa štátnych hmotných rezerv dtto držala a drží veci a predmety, ktoré by v mnohých ohľadoch už neplnili potrebné zariadenia fungovania v tomto storočí.
Na druhú stranu, niektoré zložky a záležitosti sa zlepšili. Rádiotelekomunikačný dosah sa v rámci pokrytia štátu razantne zlepšil. Rovnako tak pôsobnosť a technické vybavenie HaZZ. Určite radšej prísť k horiacemu domu včas, než mať stíhačku. Tá doba existovala, Kali dokázal takto presúvať armádne zdroje na vnútro. Hasiči mali zdroje aj z tipovania etc. Delimitovala sa technika na DHZ, modernizácia budov prebieha z EU fondov, z tých sa dá všeličo vylepšiť. Samotná obrana reflektuje na hornatý charakter územia a meniacu sa klímu tým, že nové vrtuľníky (staronové) budú opatrené výkonnými vakmi, takže horiace lesy ľahko uhasíme. Príklad z ČR: oni také niečo nemajú, ani výkonovo ani objemovo. My máme problém s lietadlami, lebo také veľké plochy máme limitované.
Takže aj obrana plní civilné funkcie a nielen v požiaroch. Napríklad aj pri transporte orgánov. A existujú aj ďalšie programy a spolupráca.
Obrana štátu musí mať hlavné body využitia so záložnými. Všetky musia mať nejaký počet dopravných možností, nie že 2 cesty, ale cestu+vlak, vlak+letisko etc. Samotné vojenské letisko sa síce riadi aj civilnými predpismi, ale cez MO má dosah na činnosť v jeho okolí na špecifiká, ktoré plynú zo zmlúv, ktoré štát uzatvoril. Bolo by dozaista nepríjemné, ak by sa musela nejaká nová cesta uzatvárať, aby sa zabezpečil bezpečný “prelet” - na cvičenia, na ostré akcie etc. To isté sa týka toho, že sa musí uvážiť kadiaľ sa postavia energetické vedenia, aby nemuseli lietadlá nalietavať do oblastí, kde by nadmerne rušili civilný život. To všetko sú súvislosti, na ktoré ale treba pamätať. Samozrejme, v rôznom stupni chránenia a manipulácie s dátami s tým nie sú oboznámení bežní dopravní inžinieri. Tí sú postavení často pred “hotové pripomienky”, ktoré musia zohľadniť. Vzhľadom na dnešnú dobu to už inak nebude.
Extrémnejšie príklady: každý štát má aj územia vyhradené pre strelnice. Niekde sa delaboruje munícia. V tomto sme špička pre zahraničie. Sami s tým máme problémy, ale v tom smere to píšem, že nová cesta alebo nová ulica niekde bude aj o tom, že tam budú vibrácie, hluk, otrasy.. naplaší sa zver s ďalšími dôsledkami. Štát vlastní veľa pozemkov pre rozličné záujmy, vždy len miestne obyvateľstvo pozná riziká alebo nepríjemnosti alebo proste “realitu”. Každá chemická továreň má pásmo ohrozenia rôzneho druhu. Kružnice rôznej farby obkolesujú aj Bratislavu, netreba si robiť ilúzie. Na to musia reflektovať záchranné zbory, nemocnice etc.
Pri presných výpočtoch a simuláciách sa dá vypočítať, kde je potrebné umiestniť obranné zariadenia. V dnešných časoch sa o tom veľa hovorilo, takže to nie je treba rozoberať. No pre predstavu, v Južnej Kórei a Japonsku majú aj tamojšie veľké strojárske a chemické továrne etc. vlastnú PVO. 
Na okamžitú leteckú hrozbu je možné reagovať aj letectvom a nielen ministrom obrany, ale aj min. dopravy. Vyšší úradnicí na doprave sú oboznámení s mnohými skutočnosťami, pretože doprava je dôležitá súčasť logistiky. Bez týchto častí nemôže žiadny štát dlho prežiť v žiadnej krízovej situácii. Akonáhle zlyhá distribúcia základných komodít a základná mobilita, tak je stratená možnosť dlhodobej obrany územia. A územie a obyvateľstvo na ňom ten štát tvoria.
Cesty sú preto základný nástroj pre udržanie celistvosti štátu. Nahraditeľný len čiastočne železnicami. No na železnici sa nedá pristávať a aj so zhodením pomoci je to pre užší profil zložitejšie. Naopak za pomoci cesty sa vieme letecky dostať skoro kam chceme. Aj preto sa pamätá na nadväzujúce zázemie: určite ste si všimli pri prejazde hlavnými ťahmi, že relatívne na dosah sú cez polia alebo z lesov cesty - štrkové alebo dobre udržiavané lesné cesty. Len s minimálnymi nákladmi a hlavne časom sa dá z hlavných ciest dostať v častejších intervaloch, než zjazdami z nich alebo bežnými križovaniami, do ďalších významných uzlov: sklady (PHM, munícia, náhradné diely, oprávarenské priestory), bodov ťažkej rozpoznateľnosti (kde je možné vybudovať dočasné zdr. stredisko etc.).
Slovensko sa vyznačuje vysokým podielom lesných, poľných a vojenských ciest. Vysokým podielom lesov, pohorí a vodných tokov. Respektíve dnes už len časť z každej siete má na dosah obrana. Štát môže nariadiť firmám zapojenie sa do činnosti a stavebné firmy sú dnes všade. Obrana kritickej infraštruktúry a zároveň ona sama KI sa udržiava za pomoci štátu a súkromného sektoru. Je to tak zadefinované a v prípade, že to bude potrebné do stavov ohrozenia a výn. situácií sa to prepojenie zosilní.
Do každého (alebo možno každého) priestoru súvisiaceho s obranou sa dá dostať po ceste, resp. po zemi. Všetky hlavné uzly a základne, objekty, sú pri hlavnej cestnej sieti. Z väčšej časti, výrazne nadpolovičného pomeru je to ešte z čias pred vznikom SR. To už je druhá vec, že to čo zostalo je v častých prípadoch zastaralé. Už len história výstavby niektorých skladov.. by bola na romány. A samozrejme, ČSSR plánovala dlhodobé koncepty rozvoja: energetiky, bývania, dopravy. Všetko sa prispôsobovalo v prvom rade obrane územia. Dnes to nie je inak, iba rozsah potrieb sa zmenšil na minimum.
Lietadlá vojenského zamerania bežne pristávajú a cvičia manévre na severe Európy dodnes. Čo sa týka, zahraničia, tak v podstate skoro všade v rámci veľmocí vyrástla diaľničná kostra na princípe obrany územia. Či na prvopočiatočný cieľ cez vojnu alebo aj na evakuáciu podľa parametrov (intenzita, kapacita priepustnosti a rozsah obyvateľov na km2). V USA sieť Interstate aj Non-Interstate na ňu nadviazaná dobudovaná po výstavbe kostry, Nemci s tým začali v podobnom zadaní, Čína svoju sieť stavia takisto na rýchlej obslužnosti, India stavia defence tunely cez pohoria, že sa indická armáda dostane vďaka tým stavbám rýchlo k hraniciam. No a ČSSR resp. Sovietsky Zväz bol na tom rovnako.. a sme na tom tak dodnes. Akurát, že od pádu opony bola Európa presvedčená, že táto potreba už neexistuje. S tým, že sa upevní hospodárstvo s východom, no táto idea je na dnes u konca a my sa vrátime k inej. Máme sa k akej, aj keď to nebude jednoduché. Pre Slovensko to nebude vôbec lacné, ale je to o tom, že dopravné potreby pre ekonomiku sa prelínajú s obrannými. Takže splnením zlepšenia životnej úrovne sa zároveň odfajkne obrana územia. 
Len všetci tu vieme v akom stave máme mosty na cestách. Že nemáme koridory TEN-T, že nemáme prepojenia na susedov ako je potrebné. Stav železníc, tratí a vlakov je tristný. Takže okrem CEF nástroja z fondov my nie sme v stave ako niektoré európske štáty na Pobaltí, v Nemecku a na severe, že by “doprava” vyčlenila peniaze napríklad na zosilnenie mostov; teda na ich rekonštrukciu, lebo v našom prípade by to bola rekonštrukcia a nie zosilnenie pilierov. Vyčlení tie peniaze ale sama pre seba, nie je to prednostne pre obranu. Tam majú aj správcovia CK čo robiť, aby napravili 30 ročný zanedbaný stav zelene, stromy, ktoré všade zavadzajú. A aby sa odstránili niektoré ďalšie nedostatky v ochr. pásme koridorov pre prepravu v rámci voj. mobility. Armáda na to potrebné vybavenie ani personálne zázemie nemá, lebo sa to prakticky osekalo a všetko na civilný sektor v samospráve. Oni objavujú “nové” povinnosti, ktoré statočne prehliadali.. (rovnako ako polovica EU)