Bezpečnostná dokumentácia si vyžaduje režimové opatrenie pre oboznamovanie sa s jej obsahom. Určite nepostupujem v rozpore s týmto ani v tomto priestore. Kde naviac platí, čo tu už raz je, tak tu zostane aj keby sa to odstránilo. Takže aj miera informácií tu je len v rámci verejných častí. (ja eliminujem vlastné výklady k uvedenému, aby som sa ani okrajovo nepriblížil k niečomu k čomu nechcem) Nedočítate sa nič tajné v rôznom stupni, hoci sa vám môže zdať, že to tak je. Čo viem na základe predtým napísaných príspevkov a reakcií na ne. Zdanie je stále zdanie. Založené na tom, že dnes vie každý všetko a čo si potom prečíta s úžasom sa mu zdá, že to je niečo bežne neprístupné až tajné. Môže to byť málo prístupné, pretože je občas potreba aj vedieť čo hľadáte. Odbočím od konvojov a presuniem sa inam … 
Štát, to je pojem sám o sebe. V zmysle, ktorý vnímame v rámci jeho ochrany sú rôzne objekty a subjekty. Dá sa stretnúť po roku 2020 s pojmami ako subjekt hospodárskej mobilizácie. Všetko sú to náročné pojmy, ale v skratke je na celom území niekoľko sto významných “budov”, keď to tak zjednoduším. Patria medzi nich významné továrne, nemocnice a najjednoduchšia obslužnosť medzi nimi je zabezpečená pozemnou dopravou alebo teda cestami. Práve cestami je to najrýchlejšie a samotné cesty umožňujú vytvárať aj obchádzkové alternatívy. Na to, aby bol zachovaný funkčný štát, tak na to musí fungovať toto spojenie. Jasné, že tam patrí aj telekomunikačná sieť a ďalšie, ale snažím sa zostručniť nasledujúci obsah. Po roku 2020 sa mohli občania viac stretnúť s pojmami ako stav núdze, vyhranený stav núdze v zdravotníctve, médiá sa venovali pojmom ako zákaz vychádzania, aké sú práva v takýchto časoch silových zložiek a aké sú slabšie práva občanov. Rovnako aj stav kontrol medzi okresmi bol zadefinovaný a zrealizovaný, pričom polícia vopred avizovala, že ak sa to dodrží podľa zadania, tak doprava nebude plniť svoju úlohu, čo sa aj stalo. Polícia (a ani nikto) nevykladá napísané, ale vykonáva napísané. Keď som si prečítal pred pár rokmi túto tému, tak podstata jej existencie je fajn, obsah tomu už neodpovedal. Prišla potom aj vojna v susednej krajine a skloňujú sa slová, ktoré bežný občan vymazal z pamäte, keďže na tomto území vojna už 8. dekádu v podstate nie je. Sen, v ktorom bude postačovať profesionálna a nevyzbrojená armáda a národ, ktorý nemusí absolvovať ani kurz prežitia a ako funguje štát, keď je stav ohrozenia sa zrútil a samotní ľudia sa začali zaujímať o všetko, o čom ale generácia dozadu ešte hravo vedela. Keď potom mohol niekto čítať články alebo vidieť videá o presune konvojov po cestách alebo o tom, že cesty napríklad v PL prejdú pod ochranu armády a čo to znamená v praxi, tak tunajších ľudí sa zmocnil strach. Malo by to byť ale naopak … mier nevzniká sám o sebe a armáda vlastnej krajiny nemá budiť strach, ale rešpekt. Často rešpekt nemá, kým ju nevidí niekto na ceste. V skutočnom svete je to naopak v tom, že bezpečnostné zložky zabezpečujú fungovanie štátu aj v časoch, ktoré sú nestabilné. Pri povodniach sa za uplynulých 20 rokov každý spoľahol na vojsko, pretože vojsko disponuje technikou aj mostami. Veľkosť armády neumožňuje veľké nasadenie v počtoch, tieto úlohy v podstate prešli na DHZ v rámci samospráv a nejakej súčinnosti MVSR. Ale MOSR pamätalo aj na tieto situácie a bola vyčlenená aj táto technika.
My sme sa dostali po februári 2022 do nejakej inej sféry vnímania. A najprv by bolo dobré na takomto fóre si možno ujasniť zopár základných pojmov a hlavne teda existujú vypracované postupy a zákony. Majú aj MHSR, MVSR, MZSR, MOSR … ÚVSR aj prezidentská kancelária.
Infraštruktúra je zásadná časť každého štátu. Z infraštruktúry vieme vybrať pojem kritická infraštruktúra. Tak ako som sem spísal základné faktory, ktoré máme v súvislosti s členstvom v EU a NATO, teda že je nejaká dopravná politika, ktorá je aj obrannou infraštruktúrou, tak štát vypracoval Štátny program na obranu kritickej infraštruktúry. Je to taký ako keby balík zložený z balíčkov, bez ktorých sa zajtra nenajete - nenapijete - nevyliečite - … voda, energie, potraviny, telekomunikačné siete, doprava, spolu je to 6 základných celkov + zaistenie čiže všetko čo súvisí s obranou a bezpečnosťou. Slovensko kopíruje podobné programy zo sveta, nie sme pápežskejší než pápež ako sa hovorí, pretože potrebujeme byť jednotní v tejto politike.
SR vypracovala Koncepiu kritickej infraštruktúry a spôsob jej obrany je definovaný ako ochrana vybraných organizácií, inštitúcií, objektov, sústav, zariadení, služieb a systémov. Ich zničenie alebo znefunkčnenie v dôsledku vybraného rizikového faktoru by spôsobilo ohrozenie alebo narušenie politického a hospodárskeho chodu štátu alebo ohrozenie života a zdravia obyvateľstva.
Veľké dávne civilizácie sa rozpadli práve na tom, pretože na tom je aj zhoda historikov. Nehrozí len vojna, ale aj teroristický útok, veľká prírodná katastrofa. Kolaps kritickej infraštruktúry môže ohroziť samotnú výrobu potravín, vykurovanie, priemyselnú výrobu a v podstate narušiť a rozvrátiť chod spoločnosti. Útok na ktorýkoľvek štát môže mať za následok zlyhanie infraštruktúr v regionálnom rozsahu, resp. aj v širšom geografickom priestore , ktorý je navzájom prepojený rôznymi sieťami. Pokiaľ zlyhá zaistenie základných funkcií štátu, znovu bude potrebné si uvedomiť ich dôležitosť a poznať dôvod, prečo je tomu tak a prečo zodpovedné inštitúcie tomuto nešťastiu nezabránili. Narušenie kľúčových objektov kritickej infraštruktúry na našom
území by znamenalo vždy veľké straty na životoch a majetku (jadrová elektráreň, priehrada), morálne škody (objekty s výraznou symbolickou hodnotou: pamätníky) alebo by viedli
k dezorganizácii spoločnosti ako celku (sídla ústredných orgánov, poškodenie siete zdravotníckych zariadení, čističiek odpadových vôd, zásobovacej siete atď.).
Infraštruktúra v Slovenskej republike je vysoko zraniteľná a aj veľmi prepojená (navzájom i navonok) a je nevyhnutná pre chod spoločnosti 21. storočia. Teroristi dokázali, že
sú schopní koordinovaných útokov v rovnaký čas na rôznych miestach. Nedá sa vylúčiť ani použite zbraní hromadného ničenia. Teroristi plánujú útoky dlhodobo vopred, obhliadajú cieľ
aj niekoľko rokov, zvažujú všetky faktory, aby „minimalizovali vlastnú námahu a maximalizovali zisk“. Pri ochrane infraštruktúry sú postupy spred roku 2000 už neúčinné. To znamená, že generácia, ktorá absolvovala rôzny stupeň výcviku na školách a vo vojenskej službe, tak nemá aktuálne postupy a nové generácie ich už nemajú žiadne. 
V kombinácii so stavom obrany a pozemného prepojenia to sú nie dobré závery.
V novembri 2005 Európska komisia vydala dokument "Zelená kniha o Európskom programe pre ochranu kritickej infraštruktúry“, ktorého hlavným cieľom bolo získať spätnú väzbu týkajúcu sa možných alternatív ochrany kritickej infraštruktúry v európskom meradle. V rámci Severoatlantickej aliancie (NATO) sa problematikou kritickej infraštruktúry zaoberá Vyšší výbor NATO pre civilné núdzové plánovanie Senior Civil Emergency Planning Committee, ktorý poveril svoje podvýbory preskúmaním všeobecných aspektov ochrany kritickej infraštruktúry, ako aj možných následkov v prípade jej narušenia. Tie vypracovali viacero dokumentov a štúdií s odporúčacím charakterom s tým, že voľba prístupu k týmto odporúčaniam a ich celková implementácia je v pôsobnosti každého členského štátu.
Základnou zmenou po februári 2022 je, že sa prerušila základná spolupráca na niektorých prvkoch s Ruskom, ktorá bola medzi EU, NATO, Ruskom, USA a Kanadou. To v tejto súvislosti je aj negatívne, pretože Rusko má s EU v mnohom nadštandardné vzťahy, ale je to nový stav a bude sa z neho vychádzať. Po roku 2002 sa sformovali odborníci a zadefinovali sa potrebné kritériá pre prevenciu pred poškodením kritickej infraštruktúry, pre vyhodnotenie rozsahu poškodenia a pre následné opravy. Tento stav sa nasledujúce obdobie prehĺbil cez konkrétne mechanizmy a spoluprácu s NATO/EU. Hlavný trend je, že sme lepšie medzinárodne prepojení. Útok na našu elektráreň znamená informovanie inde ako modulárny príklad pre rozličné stavy zintenzívnenia ochrany to slúži aj ako prevencia aj ako obrana objektov či ich opravy po poškodení. Ďalej jednotlivo neskúmame rozličné dopady, ale skúmame a študujeme problematiku ako súbor štátov a to v medziach globalizácie. Tak ako pred 20 rokmi nestačil už iba národný postoj, tak dnes nestačí už len prístup samotnej aliancie, nech je akákoľvek. Musia sa uzatvárať dohody, partnerstvá o spolupráci a táto sa prehlbuje. SR ako štát v roku 2007 uložila rezortom vypracovať do 2010 koncepcie a v rokoch 2011 až 2015 ich vypracovať v plnení. Čím chcem zdôrazniť, že to nie je zase tak dávno.
Ja preskočím vodu, energie a dostanem sa rovno k doprave. 
Hoci sa to prelína kvôli naviazanosti na vybrané nemocnice na vybrané uzly -ovodov etc. Takže: Doprava ako súčasť kritickej infraštruktúry. Základným prvkom je cestná doprava. A to naozaj v plnom zmysle, teda A) cestná sieť a B) vozidlá. Pri železničnej doprave už viete, ak ste čítali čo som už písal, že sa uprednostňuje na diaľkové prepravy vojenskej techniky. Z mnohých, často hlavne praktických a ekonomických dôvodov. Je súčasťou kritickej infraštruktúry, ale nie je už na 1. mieste.
V oblasti pozemných komunikácií spravuje a vlastnými silami udržiava v prevádzkyschopnom stave počas celého roka diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a vybranú časť ciest 1. triedy Národná diaľničná spoločnosť a. s. Zároveň je i investorom, ktorý zabezpečuje výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest. Vezmúc do úvahy hustotu cestnej siete, je možné s istotou konštatovať, že ak nedôjde k veľmi rozsiahlemu narušeniu pozemných komunikácií na území Slovenskej republiky, je v zásade možné vytýčiť obchádzkové trasy po zostávajúcich pozemných komunikáciách.
Z uvedeného by malo byť zrejmé, že prepravné potreby budú zabezpečené s predpokladaným časovým zdržaním, ktoré však závažne neobmedzí chod národného hospodárstva. Medzi prvky kritickej infraštruktúry za diaľnice a rýchlostné cesty patria významné cestne objekty, ako sú tunely, mosty a informačné káble nachádzajúce sa v intraviláne miest s významnou hustotou výskytu obyvateľstva (mohutný efekt na psychiku obyvateľstva v prípade teroristického útoku). V tuneloch sú na rôznej úrovni vybavenosti nainštalované elektronické monitorovacie zariadenia pre rozlišovanie druhov vozidiel, pohybu osôb a zvierat v tubuse. Z hľadiska požiarnej ochrany sú vyvedené na operátorské pracoviská Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. a Hasičského a záchranného zboru (len v prípade požiaru), na ktorých sa automaticky vyhlási konkrétna mimoriadna udalosť a z videodohľadu sa zobrazí miesto jej vzniku. Ku každej mimoriadnej udalosti je spracovaný postup činnosti operátorov. Stála fyzická ochrana tunelov vo vnútri tubusu je bezpredmetná a výkon na portáloch sa nezabezpečuje. V tubuse tunela je zabezpečený zosilnený signál pre použitie mobilných telefónov a pre vysielanie Slovenského rozhlasu. Obdobne je zosilňovaný rádiosignál *** pre príslušné zložky integrovaného záchranného systému. V tuneloch by bolo potrebné zvýšiť represnú prevenciu prepráv nebezpečných nákladov, nakoľko táto je dopravným značením vylúčená, ale žiaľ nerešpektovaná. Uvedená skutočnosť by mohla viesť k mimoriadnym udalostiam pri bežnej preprave a prípadne byť využitá pri príprave teroristického útoku. Mosty sú čiastočne monitorované videokamerami s obrazovým výstupom na operátorské pracoviská. Prenosové káble monitorovacích zariadení sú zdvojené, ale pre prípad úmyselného mechanického prerušenia nie sú chránené a ani sa s tým v bežnej prevádzke neuvažuje. Prvkami kritickej infraštruktúry v podmienkach Slovenskej správy ciest sú len cesty I. triedy a mostné objekty na nich. Ich narušenie alebo zničenie by malo vplyv na plánované presuny ozbrojených síl, ale i zásobovanie a prepravu nákladov počas vojny. V mierových podmienkach je ťažko vytipovať cesty a objekty pôsobnosti Slovenskej správy ciest, ktoré by boli zaradené do kritickej nfraštruktúry a ich vyradenie by malo zásadný vplyv na činnosť organizácie, sektora, alebo ďalších sektorov. Dôkazom toho sú pomerne časté vážne dopravné nehody, ktoré vyradia určitú cestu z prevádzky, zamedzia prejazdu, alebo ho čiastočne sťažia. V pomerne krátkom čase sa prijíma riešenie formou presmerovania dopravy na iné komunikácie. Podobne to je aj pri živelných pohromách. V súčasnosti sa nevykonáva žiadny spôsob ochrany a ani do budúcna nebude riešený spôsob ochrany prvkov kritickej infraštruktúry v tomto podsektore. Dôležitá bude spolupráca pri riešení vyradenia cesty alebo objektu z prevádzky, a to hlavne v týchto oblastiach:
- monitorovanie rozsahu narušenia pomocou helikoptér,
- informovanie o možných obchádzkach cez média,
- organizovanie a vyznačenie obchádzok v spolupráci s dopravnou políciou,
- využitie síl a prostriedkov integrovaného záchranného systému.
Často som čítal diskusie, prečo sa kde postavil Heliport, prečo sa kde obstaralo niekoľko vrtuľníkov a na čo. V základnom zmysle niečo ochraňovať pozná len štát a jeho orgány aké sú schopnosti a možnosti v rozličných situáciách. Rovnaký problém z radov verejnosti vyplýva na rozsah ks nakupovanej pozemnej techniky, ale to sme zase pri tom, že je nejaká hierarchia jednotiek v NATO a my zabezpečujeme nejaký funkčný, aktívny počet. Určite to nefunguje tak, že sa povie, že na ochranu necelých 100 km hranice s UA stačí rozložiť 100 ks techniky. To sú detské náhľady na problematiku, pretože dnes hranicu preletí nenápadný dron. Iba ilustratívny príklad.
Jadrové elektrárne sú základný objekt, ktorý sa musí chrániť. Preto sa mohla verejnosť dozvedieť, že doteraz tomu tak bolo so systémom S-300.
Kto chráni kritickú infraštruktúru?
CO, HaZZ, PZSR, SIS
Základná terminológia
Bezpečnosť štátu - national security _ Stav, ktorý umožňuje fungovanie, stabilitu a rozvoj štátu, zachováva mier, zvrchovanosť, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc, vnútorný poriadok v štáte, základné práva a slobody občanov a ochranu životov a zdravia osôb, majetku a životného prostredia.
Hlavné miesto riadenia obrany štátu - headquarters of national defence management _ Pracovisko, na ktorom je vytvorený systém zariadení a technických prostriedkov zabezpečujúcich v čase vojny alebo vojnového stavu činnosť vlády SR, prezidenta SR a Bezpečnostnej rady SR pri riadení obrany štátu.
Hospodárska mobilizácia - economic mobilization _ Systém hospodárskych a organizačných činností a opatrení pripravovaných a vykonávaných v stave bezpečnosti alebo vykonávaných v období krízovej situácie. Prostredníctvom opatrení hospodárskej mobilizácie sa zaisťuje ochrana základných bezpečnostných záujmov štátu, realizácia prípravy štátu na obranu, riešenie krízových situácií a zmiernenie ich následkov.
Infraštruktúra - infrastructure _ Štruktúry potrebné na fungovanie subjektu, ako aj služby a zariadenia, ktoré podporujú jeho primárnu činnosť, ale bezprostredne sa na nej nezúčastňujú.
Kritická infraštruktúra - critical infrastructure _ Najmä objekty osobitnej dôležitosti, ďalšie dôležité objekty, vybrané informačné a komunikačné prostriedky, zariadenia na výrobu a zásobovanie vodou, elektrickou energiou, ropou a zemným plynom a ďalšie časti majetku štátu a podnikateľských právnických a fyzických osôb určené vládou SR alebo iným kompetentným orgánom štátnej správy, ktoré sú nevyhnutné na zvládnutie krízových situácií, ochranu obyvateľstva a majetku, na zaistenie minimálneho chodu ekonomiky a správy štátu, ako aj jeho vonkajšej a vnútornej bezpečnosti a ktoré treba špeciálne ochraňovať. Sú to zariadenia, služby a informačné systémy životne dôležité pre obyvateľov a riadenie štátu, ktorých nefunkčnosť alebo zničenie môže ohroziť bezpečnostné záujmy štátu.
Krízové dopravné zabezpečenie - crisis carriage service _ Súhrn organizačných, materiálno-technických a personálnych opatrení verejnej správy na vytvorenie podmienok na prepravu osôb, zvierat a nákladov dopravnými prostriedkami v príprave na riešenie krízových situácií a počas ich riešenia.
Krízové zásobovanie - crisis supply _ Systém organizačných, materiálno-technických a personálnych opatrení na zásobovanie obyvateľstva životne dôležitými výrobkami alebo životne dôležitými tovarmi, pitnou vodou a dodávkami energetických médií počas krízovej situácie s využitím mimoriadnych regulačných opatrení na zásobovanie obyvateľstva, núdzového
zásobovania a štátnych hmotných rezerv.
Celý zoznam: https://www.reserves.gov.sk/wp-content/uploads/2019/10/Terminologický-slovník-krízového-riadenia.pdf
Krízové stavy popisuje slušne web MV: minv.sk/?Krizove_stavy
Toľko k úvodu do problematiky. Tej napokon musí alebo by mal rozumieť každý zodpovedný dospelý človek.