Mne to pripomína jazdu niektorých našich “tiežspoluobčanov” na úseku TT-BA 
Ty kokso, tak toto je fakt zle. Aspoň vidno ako americký osloboditelia terorizujú domáce obyvateľstvo. Ešte narazili aj do autobusu…no comment 
Keby si tam bol ako ja, tak by si vedel ,že ak by si ostal stáť tak by to bolo posledné čo si urobil. Aj my sme vytláčali vozidlá mimo cesty a robí sa to tak podľa nariadenia a domáci vedia že sa majú uhnúť ale niektorým treba “pomôcť”.
Prečo? Vtedy keď narážajú do iných áut tak ich rýchlosť sa blíži k hranici zastavenia, a môžu byť rovnakým cieľom ako keď stoja, keď ide o toto pokiaľ si dobre myslím.
A používate nejaké zvukové alebo svetelné upozornenie, alebo len sa rozbehnete a idete ako buldozér?
konvoj nestoji .. konvoj MUSI ist plynule za kazdu cenu a podla moznosti nezastavovat .. aj jazda ma svoje rizika pri IED ktorych je mesacne cez 500 
a najcastejsie su prave pri obrubnikoch, pri inych autach ktore idu okolo konvoja zamerne a snazia sa ho zablokovat alebo rozdelit na x casti .. ako hovori miroa domaci velmi dobre uz vedia co maju robit, jedine miesto kde sa da akotak bezpecne zastavit je CHP ale to su uz oporne body a aj do nich sa casto robia ter. utoky .. .. pokial sa pytas MH na zvukove a svetelne signaly: svetelne nie su ziadne, zvukove su zo strany clenov armad .. ti vojaci tam su nasilu alebo mozno aj dobrovolne (USA) ale tym ze je ich malo a maju zastaralu vyzbroj a este aj nedostatocnu a denne tam nejaki zomieraju tak sa necuduj ze spravanie k civilom je take ake je .. .. a hlavne co civil to terorista, zialbohu .. na vine tohoto stavu su si USA samotne, lebo pri ofenzive vynechali hlavne miesta boja, presadila sa bleskova vojna, rychlo sa obsadilo hlavne mesto a zosadil saddam, nalada u ludi bola dobra, lenze z miest odboja sa stali hlavne vypadove skupiny a terorizmus sa rozniesol do celej krajiny, potom sa rabovali skoly, nemocnice, mezopotamske muzeum, zacali sa odpalovat rafinerie, ropovody a skoncilo to dneska s 5000 mrtvymi USA vojakmi, 45 tis. ranenych, 150-250 tis. mrtvych iracanov, 2,5 mil. sa stalo utecenci a 1,5 mil. bezenci .. to su zname fakty ale z tychto sa dalsi a dalsi davaju na stranu teroristov a proti nim sa musi zakrocit tvrdo .. tam na teba utoci male 6 rocne decko a neni su to pekne pohlady ked kusok pred tebou ide USA hummer do vzduchu, neni pekny pohlad na vrakovisko army techniky kde vidis desiatky tazko poskodenych aut prevazajucich diplomatov, generalov, ohorele tanky, .. a okrem toho na videu je jasny zvukovy signal
Novinky z Kuvajtu zo serveru www.businessinfo.cz 
Vláda v r. 2001 schválila 5 ročný rozvojový plán, podľa ktorého malo byť do infraštruktúry krajiny investovaných na 33 mld. USD.
V severnej časti krajiny, v blízkosti hraníc s Irakom, vyrastie nové mesto Subiya. V súčasnosti je na mieste budúceho mesta postavená už funkčná elektráreň s nákladmi 1,9 mld. USD. Projekt výstavby mesta je odhadovaný na 17,5 mld. USD. Mesto Subiya bude s Kuwait City spájať 21 km dlhý most, ktorý výrazne skráti 90 km dlhú spojovaciu cestu okolo morského zálivu. Prepojenie nového mesta s Kuvajtom zvýši cenu tohto veľkolepého projektu o 5 mld. USD. Mesto bude vybudované na rozlohe 260 km2 a počíta s kapacitou pol milióna obyvateľov. Kuwait City má obmedzené možnosti ďalšieho rozširovania a jeho maximálna kapacita by mala byť 2,3 mil. obyvateľov. Odhaduje sa, že v r. 2015 dosiahne počet obyvateľov Kuvajtu 3,8 mil.
Pripravuje se niekoľko návrhov na rekonštrukciu stredu mesta Kuvajt. Jeden z projektov navrhuje vybudovať 10 km vodný kanál prechádzajúci stredem mesta, obklopený novými nákupnými obchodmi, komerčnými budovami atď. Významné investície sú plánované na dokončenie okružných a radiálných mestských diaľnic, mimoúrovňových křižovatiek a tiež metra, slúžiace mestskému spojeniu medzi centrom Kuwait City a satelitných miest na hlavnú časť mesta naväzujúcich. Ďalším projektom je železnica, spájajúca juh so severom krajiny, na ktorú bude naväzovať prepojenie do ďalších členských krajín GCC. Významnými projektami je aj výstavba ďalších nemocníc s kapacitou 10 000 postelí, škôl pre žiakov predškolského a základného školského veku a tiež projekty v oblasti ekologickej infraštruktúry ako je kanalizácia, skládky odpadov, recyklácia odpadov atď.
V budúcnosti je plánovaná aj výstavba metra spájajúca prímorské oblasti a centrum Kuwait City.
Pripravovaný je aj projekt rozšírenia medzinárodného kuvajtského letiska. Jedna z úvah zmieňuje aj vybudovanie zóny voľného obchodu u letiska.
Kuvajtský ostrov Failaka, kde sa nachádzajú stopy po osídlení až 4000 rokov staré, bol pred irackou okupáciou obývaný a využívaný hlavne pre rekreačné účely. Po vojne sa obyvatelia do mesta na ostrove už nevrátili a všetko vybavenie postupne schátralo. V súčasnej dobe je pripravený projekt rehabilitácie ostrova a jeho infraštruktúry, aby sa mohol stať v budúcnosti turistickým centrom. Súčasťou projektu je aj most, spájujuci ostrov s pevninou v dĺžke cca. 20 km. V rámci podobného projektu má dôjsť k výstavbe turistických zariadení aj na najväčším kuvajtskom ostrove Bubiyan.
Už v r. 2007 tvoril podiel dopravnej infraštruktúry na celkovej stavebnej produkcii Kuvajtu takmer 18% podiel. To ešte pred 60 rokami neboli ani 2%.
Stavba dálnice Katar–Bahrain posunuta
Práce na stavbě mostní dálnice mezi Katarem a Bahrajnem byla posunuta z ledna až na letní měsíce, aby se mohly doprojektovat tunely pro osobní a nákladní železniční a nákladní dopravu, který byla do projektu zahrnuta až v srpnu 2008. Stavba mostu bude založena na parabolických nosnících, které umožní i plavbu velkých námořních lodí pod tímto mostem. A dopracování tohoto projektu pro nově zařazenou železniční dopravu způsobily posun v zahájení stavebních prací na tomto mostě, který v délce 40 km s hodnotou projektu ve výši 3 mld. USD spojí Katar (u městečka Zubarah) a Bahrajn (vesnice Askar). Tento projekt je společným dílem katarské Diar Real Estate Investment Company a francouzské firmy Vinci C. Project s podílem 51/49 % ve prospěch katarské firmy.
Projekt Sheikh Jaber Al Ahmad al Sabah Causeway v Kuvajte.
youtube.com/watch?v=Zsj9P6TOGVM , zaujímavé meno “firmy”, pozri minutáž 4:34 .