A v čom konkrétne ? To je proste globalizácia, to už aj USA stratili v tomto storočí vládu a vyhrala Ázia.
Dokonca keby sme zobrali do úvah len nejadrové, nechemické a nebiologické zbrane, tak ľudský potenciál je taký, že Ázia by Európu doslova prevalcovala, …
To je pravda, taká China army, keby vtrhla do EÚ, tak nás pobijú obrazne povedané aj “čapicami”.. 
ja mam uz teraz v zivotopise preventivne, ze “som od malicka jedol ryzu a pisal vyhradne cinskym perom”
A šikme oči si dáš dorobiť? 
..alebo ich natiahneš prstami?
trosku noveho matrosu do temy:
youtube.com/watch?v=UJbOUpZCG-w
Kdeže, tie netreba dorobiť. Tie vznikajú z toho ako sa človek chytí za hlavu (a zároveň si aj natiahne dlaňami oči) a povie: “zase ryža?!”
pekne fotky nasich bezpecnostnych zloziek: media.militaryphotos.net/photos/ … ary-forces
Slovensko dalo v r. 2006 co tu bola rec tak priamo cez MO SR 1,7% HDP, nepriamo cez dalsie rezorty este 0,2% HDP ale nieco sa nevycerpalo a nerealizovalo takze a predpokladane HDP bolo nakoniec vyssie takze celkove vydavky boli 1,8% HDP pri celkovych kapitalizacnych investiciach 6,4 miliardy Sk. Odporucane vydavky NATO su 2% ako minimum a 2,2% HDP ako ideal. Ale aj nemci davaju menej a dost vela dalsich krajin EU. Je len par statov co davaju viac a myslim ze ich je len 6 .. s istotou to bol nejaky seversky stat, Velka Britania, dva s HOL+BEL+LUX, Grecko a este nejaky juzny ale trepal by som nie som si isty ci na pyrenejach to je. Potom inac ani Kanada nedala v r. 2006 2% dala 1,6% HDP a USA zas dali vyse 4% HDP. Slovenske OS SR su na tom celkom dobre, pomaly sa odobzdal prebytocny majetok, modernizvalo sa niektore zlozky, posilnili sa misie a su veci ktore viaznu ako firmy, tendre, vycvik, regrutacia. Ja osobne by som videl proritu v nakupe novych dopravnych lietadiel a modernizovat treba pozemne sily. vzdusne sa cez migy poriesili, viazne moernizica vrtulnikov a protivzdusna armada je celkom dobre riesena ruskymi systemami aj starsimi aj S-300.
tomu sa hovori: lyzovacka 
Royal Logistic Corps maju cvicenie v Norsku
nebojte sa, to nie som ja, ale velmi dobry kamarat .. tie deticky spoza plota k nam chodili velmi casto .. dostali aj peniaze ale tie aj tak koncili vzdy niekde inde tak sme im davali aspon nejake sladkosti co sme nespotrebovali alebo sme im nieco kupili
slovenska armada vystriedala vo svete k 1.1.2008 viac ako 29 tisic vojakov na desiatkach misii od vzniku SR, pricom prevladaju (logicky) misie OSN
Kuvajt 2003 (aj nasi vojaci) sa mi dostal mailom ale fotky su privelke dam len odkazy:
imghosting.eu/view.php?img=P1010016_4.JPG
imghosting.eu/view.php?img=P3270003.JPG
imghosting.eu/view.php?img=P4020001.JPG
imghosting.eu/view.php?img=P4020003.JPG
imghosting.eu/view.php?img=P4020021.JPG
imghosting.eu/view.php?img=P4020036.JPG
imghosting.eu/view.php?img=P4020056.JPG
imghosting.eu/view.php?img=DSCN0174.JPG
imghosting.eu/view.php?img=1 … _IMG_2.JPG
Je to bez fotiek. Pätnásť európskych krajín vo štvrtok oznámilo, že spoločne zaobstarajú systémy protivzdušnej obrany na ochranu kontinentu v rámci novovytvorenej iniciatívy European Sky Shield.
nato.int/cps/en/natohq/news_208103.htm (nie všetky info, ktoré som dodal sú v tomto článku, oddelil som to iným písmom)
Nemecko, ktoré stálo na čele projektu, bude koordinovať spoločné obstarávanie, aby urýchlene zaplnilo existujúce medzery, pokiaľ ide o možné letecké útoky na blízko – vrátane bezpilotných lietadiel –, ako aj stredného a dlhého doletu, a najmä proti balistickým raketám a riadeným strelám, ktoré Rusko vlastní, uviedlo jeho ministerstvo obrany.
“Je to o tom, že dokážeme podľa toho nastaviť ceny a, samozrejme, je to aj o tom, že sa budeme môcť spoločne podporovať v oblasti údržby. Je to teda obojstranne výhodná situácia pre krajiny, ktoré sú jej súčasťou,” povedala ministerka Christine. Lambrecht to povedal novinárom vo štvrtok ráno.
Členmi NATO je štrnásť krajín – Belgicko, Bulharsko, Česko, Estónsko, Nemecko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Holandsko, Nórsko, Slovensko, Slovinsko, Rumunsko a Spojené kráľovstvo. Zúčastňuje sa aj Fínsko, ktorého prihláška do transatlantickej vojenskej aliancie sa čaká.
[i]Systémy, ktoré budú pravdepodobne zakúpené, sú IRIS-T nemeckej výroby, americký systém Patriot a v Izraeli vyrobený systém Arrow, určený na neutralizáciu hrozieb na dlhší dosah. Kontakty s výrobcami už boli nadviazané. Izrael moc vlastné zbrane okrem USA nevyváža, ale Nemecko už rokuje o 3 kusoch pre seba..
Lídri sa tiež rozhodli v budúcom roku masívne zvýšiť počet jej ozbrojených síl vo vysokej pohotovosti na viac ako 300 000 a označili Rusko za hlavnú hrozbu pre alianciu v rámci svojho nového “strategického konceptu”. (to sa schválilo na jednom z tohtoročných summitov)[/i]
Na info z 2005 a často to zachytím aj v hospode ešte stále..
Nie je to úplne ideálny obraz. Je pravda, že sa využíva, ale aby sme dosiahli 100% odmínovanie, tak sa muselo ísť aj ručne. Tie pripomienky z praxe jednoducho neodpovedajú tomu čo skutočne existuje. Je to výkonný stroj, ale že by sme boli reprezentovali aj dnes v celom svete, tak to nie. Stroj je známy, tých strojov nie je tak moc, ale ide o to, čo sa s ním dá dosiahnuť. Rozhodne to nie je stroj, ktorý by sme masívne vyrábali pre iné štáty, lebo by išiel tak na dračku. Ani cez ich rozvojovú pomoc pre chudobné krajiny sa neobjednáva.. lebo s ním potom nemá kto pracovať. Naši ženisti a odmínovači sú svetovo známi, no hlavne pre ručnú prácu a poznatky, praktické poznatky ako v spustošenej krajine postaviť mosty, studne, základné technické siete, ručne odmínovať, postaviť leteckú základňu etc. Ale aj z tohoto počtu sú síce referencie, ale dnešná prax pre svet?? My máme čo robiť aj so živelnými pohromami na vl. území. Tak to je. (za to treba ďakovať zelenine a ovociu keď ministrovalo)
Aby sme sa lepšie chápali.. v Afrike alebo na Balkán na mierové misie skrátka, kde už nehrozil teror. útok tak fajn. Ale vždy bolo potom buď ešte pásmo, ktoré sa muselo dať ručne alebo sa nedalo ale nebolo 100%. Boženy majú svoje triedy, ale všeobecne teda 4-5 sú top, staršie majú kopu negatív na dnešné časy.. Vojnovejšie misie sa nedali použiť, alebo keď sa použili, tak komplikovane. Treba si uvedomiť, že keď máš niekde nasadiť nášho vojaka, tak v 1.rade riešiš, aby prežil. Ľahko Dzurinda niečo nakecal ako sa pomôže, keď potom nás každý ľutoval na čom v tej púšti jazdíme. Piesok, vietor a naše "stroje.. nehovoriac o pancierovaní. Božena v Iraku áno, ale v Afghane.. po každom cepovaní sa musí ísť ešte ručne odmínovať, aby to bolo 100%, lebo na 100% nič nieje po božene čisté. To je prax. Na malé protipechotné míny nie je moc účinná, skôr ich len odhodí ďalej ako zneškodní, o tom by sa dalo rozprávať z cvičení z Lešte. (niekto už aj nepovie). Je to bohužiaľ z veľkej časti len diaľkovo ovládaný VZV na nakladanie nebezpečného materiálu. Do nejakého nasadenia len za maximálnej ochrany, lebo obyčajné MRAPy majú hrubšie kľučky na dverách ako má tatrapan pancier. Takže také krajiny ako Irak, Etiópia (na hranici s Eritreou), Kosovo etc. ano fajn. Ale aj za ručného dohľadania. A s tou Boženou sa musíš do toho terénu s tou posádkou aj nejako dostať.. mechanicky zložiť z prívesu etc. To všetko k tej práci patrí, než vôbec začneš niečo robiť.
V Afghanistane kde sú nástražné výbušné systémy ktoré zabili asi najviac z každej hrozby (IED) sa muselo riešiť, do čoho si naši sadnú, aby to bolo bezpečné. Preto sa hľadali alternatívy. A samotné U.S. riešili, že ani extra pancierovaný HMMWV nie je ideál, že lepší je MRAP. Iveco LMV bolo v ponuke, ako ľahké obr. vozidlo, ktoré dokáže odolať priamej paľbe protivníka, s výbuchmi mínometných granátov v blízkosti vozidla a pri troche šťastia so zásahom RPG a menšou mínou (náhoda), ale určite to nebolo vhodné na bežné rušné afghanské ulice. Zrovna ani ako Božena ako stroj, ktorý spoľahlivo odmínuje.
Teraz sa ten stroj v poslednej dekáde predával do pár ázijských krajín, kde bojujú s povstalcami ako Indonézia (po spore s Východným Timorom) a na Srí Lanke. Sa vyrobilo za celú históriu myslím 5-6 verzií, než sa to dopracovalo po schopný na diaľku ovládaný stroj, ktorý aj niečo zvládne, 50 rokov asi 200-300 kusov. Keby to bol schopný stroj, dobre pancierovaný, lepšie by cepoval, tak by ho brali veľké armády. Takto si oni radšej sami odmínujú, zrovna ako aj my ešte ručne.. ale oni na svoje odmínovanie majú ďaleko iné kapacity. 
To len naša snaha presvedčiť samých seba, že vyvinieme niečo unikátne svetové. Svetové to je, sami sme sa ale presvedčili, že unikátne to jednoducho nie je. A bohužiaľ, tie africké krajiny by to potrebovali a vedeli využiť, ale nemajú na väčšie počty peniaze. Inak je to dosť pomalá a precízna práca, takže na to treba viac kusov nie že pár kusov na tie plochy kde sa napríklad 20-40 rokov viedla občianska vojna. To využitie by bolo, ale nemá to kto zaplatiť.. radšej žijú s páskami, pozor míny a občas niekomu utrhne končatinu. Pár kusov (naozaj 2) sme darovali Ukrajine. Z toho počtu čo sme vyrobili je asi 1/3 využívaná v zahraničí, najviac v Iraku (cca 30), väčšia časť nami (aj skladom).
Keby mal komplet možnosť dlhšieho ovládania. Má len asi 2km. Občas je to až, občas je to málo. Takto na rovinatých púštnych podmienkach s neustálym rizikom odstrelenia to moc nejde bezt veľkého pokrytia. Preto sme sa tam kde sa najviac minulo na zbraniach nevedeli s tým presadiť. Ani akože pre iných, že by sa to len nami obslúžilo, jednoducho moc negatív.
Váha 12t. To je problém v teréne, keď sa niečo stane. Musí sa odopnúť cepovacie zariadenie etc. Nie všade je rovina a púšť.. Na zaseknutých 12t takejto špeci techniky treba pomaly žeriav.. teraz doprava takej “ruky”, ďalšia komplikácia.
Šírka odmínovaného pásu 265cm. Znie super, je super, ale nie do aktívnej bojovej zóny.
Rýchlosť pri práci podľa terénu a nástrah 4-9 km/h.
Čiže predstava, že ide Božena a za ňou kolóna áut je nemysliteľná idea.
V džungli v Afrike sa to používalo aj na odlesnenie. Stačilo zmeniť pracovný segment vpredu. Odlesnil, sprístupnil terén. A pokračoval. Tam, kde nie sú všade cesty je to dobré. Stroj sa vie brodiť vyše polmetra.
No a uvedomme si podmienky. Kde je aká vlhkosť, aká teplota, ďalšie klimatické stránky.. komplet o.k., ale tí na riadenie stroja majú čo robiť aj v mierovej zóne po konflikte. Vo voj. zóne nič moc. Takže preto sa tá práca musí robiť mimoriadne dôsledne, opatrne, precízne a počíta sa to naozaj na m2..
Nasadila sa aj u nás, keď došlo k nehode vo VOP Nováky. Nevedeli s čím to tam robiť.. to je ďalšia naša vec: my pre svetové armády rozoberáme starú muníciu (teraz sa to vyriešilo na UA), ale sami s tým máme problémy. Svet platí, naša armáda.. naši záchranári keď prehľadávali Nováky, tak ani nevedeli čoho sa vyvarovať. To sú tie súvislosti byť svetoví. A ten “svet” to o nás vie ako na tom sme.. svoje vlastné stroje má veľa štátov na prepravu/ľahšie boje. Strašne moc štátov. A každý si myslí aký je svetový. Ale svetovosť sa končí s možnosťami servisu, údržby a pozáručnej opravy. Dnes v Krupine bojujú o prežitie, lebo nemajú dosť zručného personálu.. keby si niekto dnes objednal hoci 50 kusov, tak mu ich tak skoro nedodáme. (naše banky len tak nejaké záruky nedajú na také zvýšenie produkcie, lebo jeden kontrakt nerieši udržanie takej produkcie)
tu sú info pre predstavu z jednej z najväčších odmínovacích misií aké sme mali: unveteranslovakia.sk/misia-osn-unmee/ a ten rozsah ano 7 tis. m2 dali stroje. Tak len pre predstavu: 7000 m2 je asi 1 kilometer cesty I. triedy na Slovensku. Takto to už neznie fascinujúco.. Oni sa samozrejme vytyčujú priestory, aj v dedinkách, a trasy sú užšie než na nejaké naše cesty, lenže pre predstavu, toto bola jedna z ich hlavných činností a toto bol ten rozsah. Pre predstavu sa to dá povedať ešte inak: priemerná chemická továreň na Slovensku ma(la) rozlohu asi 200HA, čiže 2 mil. m2. To len pre menej zdatných aký rozsah to je. (že to je vlastne nič). Lenže tie podmienky tam boli extrémne. A boli v zónach, o ktorých sa vedelo, že sú silno zamínované a po ťažkých bojoch. Známe Chorvátsko je dodnes neodmínované, to len pre spresnenie. (míny tam sú v pohoriach, aj vo Velebite na juhu a nechávajú to dlhé roky už tak, armáda o tom vie aj u nich, ale nemajú nejaký program na likvidáciu, iba keď tam horia lesy, tak vybuchujú aj míny a rozličná munícia).. a majú zamínované aj rovinatejšie plochy, sú neobývané a mimo turistického záujmu, tak to nechávajú napospas.