Nachádzam sa práve v dedkovom dome a okrem toho, že som kŕmil psov, tak som sa rozhodol pozrieť aj mapu. Dostal som za úlohu ju aktualizovať, .. to neviem ako zvládnem, lebo sa mi ju podarilo práve vypnúť a zhasli všetky tie svetielka. Mam tu pred sebou zoznam so 110 menami a heslami a neviem nájsť nič.
Moja úloha ako 17 ročného chalana mladého tak, že ani nemám odvahu sa tu k niečomu vyjadrovať bude len v tom, že niekedy keď si spomeniem, tak vám napíšem, ako sa dedko=Diaľničiar má.
Niečo už je aj na tej kronike ako starom fóre.
Čo viem ja .. nie všetko sa mi dostane od otca. Ale veď toto snáď môžem: Dedko je v meste Toronto, takže tam je o 6 hodín menej ako tu. Nemá šancu vás sem prísť pozrieť, pretože má čas na internet obmedzený na 20 minút a z toho rieši len emails, na telefón aj to nie mobil má 70 minút a na sledovanie TV max. 80 minút. Spolu je to čas, ktorý je limitom pre prijímanie vĺn, ktoré tieto zariadenia vysielajú. Sú za ním rozhovory s profesormi a má za sebou nejaké vyšetrenia. Práve teraz by mal byť na CT vyšetrení hlavy, ktoré bude skoro 60 minút. Výsledky z tohoto majú byť do 3 dní. Šanca na úspech nie je určená lebo nikto to nechce odhadovať ale pán profesor dedkovi vysvetlil že dnes medicína ide dopredu a celkovo sa nádory v hlave operujú úspešne na 30-55%. A v tom už sú aj tie prvé operácie, kde to bolo 90% ako neúspech.
Ja ešte doma internet nemám. Presnejší, tak nejak je mi blokovaný celý počítač odvčera, takže len škola a tu.
Mohli by sme v tomto fóre vynechať mňa, moju rodinu a necháme to len na zdraví dedka.
Ja sa možno zapojím do diskusí ale skor asi ani nie. Idem si pozreť, o čom sa tu točí. 
Honda je len, keď sa na mňa niekto hnevá. 
((( Rakovina je boj na dlhé trate a podľa druhu nádoru (je ich päť, kategórie sú to podľa toho, ako rýchlo sa dokáže zväčšiť) a podľa toho či je zhubný alebo nezhubný a podľa toho, kde sa nachádza sa určí liečba. Ale aj tá je silne individuálna pretože všetci sme iný ľudia. Obdivujem personál tejto nemocnice každý deň tu stretávať 100-200 ľudi, pacientov a liečiť ich a často určite aj neúspešne, veď to je fakt náročná práca. To nie sú zlomeniny alebo chrípka. A tu je pacient vnímaný ako človek. To isté aj v Bratislave špecializované strediská … lebo tu ľudia naozaj bojujú o holý život. Nebudeme si tu maľovať anjelov, ten moj stav je zlý, je naozaj zlý, ale ja hovorím, ešte nie je prehraté. Nie je ani vyhraté. Možno že tu za 10 dni už nebudem. Aj na to sa treba pripraviť.
), dneska sa zrovna začal preberať z umelého spánku.
Kým si ich prejdem, bude mi to chvíľu trvať. Ďakujem všetkým za (akúkoľvek) podporu.