Traťové úseky:
Štúrovo št. hranica km 203,394 – Štúrovo – Nové Zámky – Galanta – Bratislava Vajnory (mimo) km 64,032;
Komárno št. hranica km 3,016 – Komárno – Nové Zámky km 34,384.
Súčasnosť
Dĺžka úseku Štúrovo št. hranica – Bratislava Vajnory je 139,362 km. Dĺžka úseku Komárno štátna hranica – Nové Zámky je 36,524 km.
Všetky úseky s výnimkou úseku Komárno št. hranica – Nové Zámky sú v celej dĺžke dvojkoľajné, elektrifikované striedavým systémom 25 kV, 50 Hz.
Úsek Štúrovo štátna hranica – Bratislava Vajnory aj úsek Komárno št. hranica - Nové zámky sú súčasťou doplnkovej siete TEN-T.
V úseku Štúrovo št. hr. – Bratislava Vajnory (mimo) sa nachádza 15 železničných staníc a 8 zastávok.
Z uvedeného počtu železničných staníc je z prevádzkového hľadiska:
10 železničných staníc medziľahlých,
5 železničných staníc prípojných, resp. odbočných (Galanta, Šaľa, Palárikovo, Nové Zámky, Štúrovo).
Z hľadiska povahy práce sú všetky žel. stanice zmiešané, t.j. slúžia pre osobnú aj nákladnú dopravu.
Vlakotvorné činnosti sa vykonávajú v 3 žel. staniciach - zostava a rozraďovanie vlakov (Trnovec nad Váhom, Nové Zámky, Štúrovo), pričom ŽST Štúrovo patrí medzi základné zriaďovacie stanice.
V úseku Komárno št. hranica – Nové Zámky sa nachádza 6 železničných staníc. Z uvedeného počtu železničných staníc sú z prevádzkového hľadiska:
4 železničné stanice medziľahlé,
2 železničné stanice prípojné, resp. odbočné (Komárno, Nové Zámky).
Stav:
-
Bratislava, Vajnory (mimo) – Trnovec nad Váhom (mimo) :
Trasa vedie rovinatým terénom. V úseku sa nachádza 5 staníc a 5 zastávok. Polomery smerových oblúkov v staniciach sa pohybujú medzi 4 000 m a 15 000 m,
v medzistaničných úsekoch od 553 m. Železničný zvršok tvoria prevažne koľajnice R65 na podvaloch SB6 a SB8 s rozdelením „e“. V období 1997 až 2002 bola na viacerých úsekoch realizovaná výmena koľajnicových pásov za nové R65, celkovo v koľaji č. 1 na dĺžke približne 7 500 m a v koľaji č. 2 na dĺžke 13 800 m. -
Trnovec nad Váhom – Jatov (mimo) :
Trasa vedie rovinatým terénom. V úseku sa nachádza jedna stanica. Polomery smerových oblúkov sú v stanici 5 000 m, v medzistaničných úsekoch sa pohybujú medzi 1 900 m a 18 000 m. Železničný zvršok tvoria prevažne koľajnice R65 na podvaloch SB8 s rozdelením „e“. V roku 2011 bola realizovaná výmena koľajnicových pásov za nové R65 v koľaji č. 2 na dĺžke 1 500 m, v ďalších úsekoch došlo medzi rokmi 1996 a 2011 len k obnove geometrickej polohy koľaje. -
Jatov – Nové Zámky :
Trasa vedie rovinatým terénom. V úseku sa nachádzajú 3 stanice a 2 zastávky. Polomery smerových oblúkov sa v staniciach pohybujú medzi 4 400 m a 7 200 m a v medzistaničných úsekoch medzi 3 800 m a 18 000 m. Železničný zvršok tvoria prevažne koľajnice R65 na podvaloch SB6 s rozdelením „e“. V roku 1996 došlo k výmene železničného zvršku v ŽST Nové Zámky v koľaji č. 2 za koľajnice 60 E1 na podvaloch B91 a v roku 2005 v ŽST Palárikovo v koľaji č. 2 k výmene koľajníc za nové R65, v ostatných úsekoch bola realizovaná len obnova geometrickej polohy koľaje. -
Nové Zámky (mimo) – Štúrovo – štátna hr. SR/MR :
Trasa vedie rovinatým terénom. V úseku sa nachádza 7 staníc a 2 zastávky. Polomery smerových oblúkov sa v staniciach pohybujú od 600 m a v medzistaničných úsekoch od 1000 m. Železničný zvršok tvoria prevažne koľajnice R65 na podvaloch SB6 a SB8 s rozdelením „e“. V období 1996 až 2014 bola viac krát realizovaná obnova geometrickej polohy koľaje. -
Nové Zámky (mimo) – Komárno – štátna hr. SR/MR :
Trasa vedie rovinatým terénom. V úseku sa nachádzajú 4 stanice. Smerové vedenie v staniciach je v priamej, v medzistaničných úsekoch sa polomery smerových oblúkov pohybujú od 440 m. Železničný zvršok tvoria prevažne koľajnice S49 na podvaloch SB8 s rozdelením „e“. V období 1993 až 2014 bola viac krát realizovaná obnova geometrickej polohy koľaje.
Z hľadiska najvyššej traťovej rýchlosti je možné riešené úseky rozdeliť nasledovne:
Štúrovo št. hr. – Sládkovičovo je 120 km /hod.,
Sládkovičovo – Senec je 140 km/hod.,
Senec – Bratislava Vajnory je 120 km/hod.,
Komárno št. hr. – Komárno St. 4 je 60 km/hod.,
Komárno St. 4 – Komárno je 80 km/hod.,
Komárno – Nové Zámky je 100 km/hod..
Uvedené najvyššie traťové rýchlosti sú v jednotlivých úsekoch znížené (miestne obmedzenia).
Podiel rýchlosti v úseku Štúrovo št. hr. – Bratislava Vajnory (koľ. č. 1, 2) s dĺžkou 139,362 km:
rýchlosť 140 km/hod. v dĺžke 15,065 km s podielom 10,81 %,
rýchlosť 120 km/hod. v dĺžke 103,796 km s podielom 74,48 %,
rýchlosť 100 km/hod. v dĺžke 18,983 km s podielom 13,62 %,
rýchlosť 60 km/hod. v dĺžke 1,518 km s podielom 1,09 %.
Podiel rýchlosti v úseku Komárno št. hr. – Nové Zámky s dĺžkou 33,508 km:
rýchlosť 100 km/hod. v dĺžke 26,729 km s podielom 79,77 %,
rýchlosť 80 km/hod. v dĺžke 2,795 km s podielom 8,34 %,
rýchlosť 60 km/hod. v dĺžke 2,167 km s podielom 6,47 %,
rýchlosť 40 km/hod. v dĺžke 1,817 km s podielom 5,42 %.
Stanovené rýchlosti jednotlivých druhov vlakov (t.j. maximálne rýchlosti stanovené cestovným poriadkom):
Ex vlaky 120 – 140 km/hod.,
R vlaky 120 km/hod.,
osobné vlaky (Os) 120 km/hod. (Komárno – Nové Zámky 100 km/hod.),
expresné nákladné vlaky (Nex) 95 - 100 km/hod. (Komárno št. hr. – N. Zámky 80 km/hod.),
priebežné nákladné vlaky (Pn) 90 km/hod. (Komárno št. hr. – Nové Zámky 80 km/hod.),
manipulačné vlaky (Mn) 60 km/hod..
Mostné objekty:
-
Bratislava, Vajnory (mimo) – Trnovec nad Váhom (mimo) :
V danom úseku sa nachádza 17 mostov. Nosná konštrukcia mostov je prevažne železobetónová doska a betónová-tehlová klenba. Na tomto úseku sa nachádza aj 473,10 m dlhý oceľový priehradový most o 14 polí. Revízia mostov v tomto úseku bola vykonaná v roku 2012. Stav konštrukcií bol vyhodnotený ako nevyhovujúci u mosta v km 90,626 a km 117,748 (pole č.3) pri spodnej stavbe a u mosta v km 116,334 pri nosnej konštrukcii. Stav zvyšných mostov bol vyhodnotený ako vyhovujúci alebo dobrý. -
Trnovec nad Váhom – Jatov (mimo) :
V danom úseku sa nachádzajú 3 mosty s maximálnou dĺžkou 19,50 m. Nosná konštrukcia mostov je dvoch prípadoch železobetónová doska a jednom tehlová klenba + striekaný betón. Revízia mostov v tomto úseku bola vykonaná v roku 2012. Stav mostov bol vyhodnotený ako vyhovujúci alebo dobrý. -
Jatov – Nové Zámky :
V danom úseku sa nachádza 7 mostov s maximálnou dĺžkou 48,00 m. Nosná konštrukcia mostov je prevažne tvorená zo zabetónovaných I nosníkov. Revízia mostov v tomto úseku bola vykonaná v roku 2012. Stav konštrukcií bol vyhodnotený ako nevyhovujúci u mosta v km 145,912 pri nosnej konštrukcii. Stav zvyšných mostov bol vyhodnotený ako vyhovujúci alebo dobrý. -
Nové Zámky (mimo) – Štúrovo – štátna hr. SR/MR :
V danom úseku sa nachádza 35 mostov. Nosná konštrukcia mostov je prevažne zo zabetónovaných nosníkov a betónová-tehlová klenba. Na tomto úseku sa nachádzajú aj oceľové priehradové mosty dlhé 165,9 m a 193,40 m. Revízia mostov v tomto úseku bola vykonaná v roku 2012. Stav konštrukcií bol vyhodnotený ako nevyhovujúci u mosta v km 194,468 (koľaj č.1 pole č.1) pri spodnej stavbe a u mosta v km 199,677 pri nosnej konštrukcii. Stav zvyšných mostov bol vyhodnotený ako vyhovujúci alebo dobrý. -
Nové Zámky (mimo) – Komárno – štátna hr. SR/MR :
V danom úseku sa nachádza 8 mostov. Na tomto úseku sa nachádza aj oceľový priehradový most dlhý 216,60 m. Revízia mostov v tomto úseku bola vykonaná v roku 2012. Stav konštrukcií bol vyhodnotený ako nevyhovujúci u mosta v km 7,814 (pole č.1, 2 a 4) pri nosnej konštrukcii. Stav zvyšných mostov bol vyhodnotený ako vyhovujúci alebo dobrý.
Cez hraničný priechod Kúty – Lanžhot je prepravovaných takmer 70 tisíc osôb a cez hraničný priechod Štúrovo – Szob asi 60 tisíc osôb mesačne, čo predstavuje približne 20% prepravených osôb cez všetky hraničné priechody SR. Nepriamy vplyv na koridor má aj najzaťaženejší železničný hraničný priechod Devínska N. Ves – Marchegg s takmer 80 tis. prepravenými cestujúcimi mesačne.
V medzinárodnej doprave je zaťaženejšia západná časť koridoru (DNV - hranica SR/ČR), vo vnútroštátnej je to východná časť, využívaná aj na dennú dochádzku do Bratislavy.
Z pohľadu regionálnej dopravy sú takisto najzaťaženejšie úseky priľahlé k Bratislave. Kým v západnej časti koridoru je počet cestujúcich regionálnou osobnou dopravou porovnateľný s diaľkovými vlakmi, vo východnej časti je to len okolo 2/3.
Z hľadiska počtu nastupujúcich a vystupujúcich cestujúcich, najzaťaženejšou dopravňou na koridore je jednoznačne žst. Nové Zámky s priemerným obratom okolo 7,5 tis. cestujúcich za deň, z toho necelá tretina v diaľkovej doprave (v CBA je uvedený počet cestujúcich na jednotlivých úsekoch). Nasledujú žst. Galanta, Kúty, Šaľa a Malacky, všetky s 2 - 3,5 tisíc nástupmi a výstupmi za deň. Napriek relatívnej veľkosti mesta Senec a jeho zázemia, obrat na tejto stanici dosahuje len asi 750 cestujúcich za deň, čo je porovnateľné s takmer rádovo menšou obcou Zohor. V budúcnosti sa predpokladá rast počtu cestujúcich na železnici, a to najmä v dôsledku zvýšenia kvality prepravy vrátane modernizácie infraštruktúry železnice i v dôsledku medzinárodného zapojenia železničný ch tratí do siete celoeurópskej železničnej siete a zavedenia integrácie dopravných systémov.
Podľa štatistiky medzi Sencom a Vajnormi sa odvezie denne vlakom 1600-1750 ľudí, autobusmi 3700 a automobilmi 48 150 ľudí.
Vývoj prepravných výkonov v nákladnej doprave ovplyvňujú vývojové trendy v jednotlivých dopravných sektoroch ako aj už spomínaný vývoj slovenskej ekonomiky. V tomto kontexte tak bol zaznamenaný pokles prepravných výkonov v nákladnej doprave vplyvom krízy, a to o viac ako 27 % v období rokov 2005 a 2013. Celkové ročné množstvo prepraveného tovaru za uvedené obdobie sa v priemere pohybovalo na úrovni 200 mil. ton. V železničnej nákladnej doprave sa množstvo prepraveného tovaru v roku 2013 znížilo o 1,8 % a v cestnej nákladnej doprave pokleslo o 34 % v porovnaní s rokom 2005. Podiel železničnej dopravy na preprave tovarov sa znížil z 27 % na 20 % a podiel cestnej dopravy zo 77 % na 72 %.
Najdynamickejšie rastúcim segmentom nákladnej dopravy je intermodálna doprava. S výnimkou roku 2008 rastie po roku 1993 v priemere takmer o 17% ročne. Tento rast bol spôsobený predovšetkým rastom dovozov a vývozov v súvislosti so zahraničnými investíciami na Slovensku.
Tranzitná doprava naopak v posledných rokoch stagnuje. Najvyšší tranzitný dopyt tovaru cez Slovensko je z Ukrajiny do Českej republiky (hlavne kovy, rudy, uhlie) a z Českej republiky do Maďarska (podobný sortiment).
Najviac zaťaženou časťou železničnej siete je úsek Bratislava – Trnovec nad Váhom (časť koridoru IV.), kde súčasná ročná intenzita prepravy je približne 8 000 vlakov (to nejako nesedí, v grafe je 4 000, no prepravný výkon je najväčší ale najviac vlakov prechádza po traťových úsekoch hranica SR/ČR - Kúty, Kúty - Malacky a Malacky - DNV s počtom vlakov viac ako 8 000 ročne). Z grafu vidno, že v roku 2005 úsekom Vajnory - Trnovec nad Váhom prechádzalo skoro 7 000 vlakov a v roku 2010 počet vlakov klesol pod 5 000 a do roku 2014 zostáva cca na tomto čísle.
Na tratiach južného ťahu sa využitie dopravnej cesty pohybuje okolo 30 až 50 % (za dostatočne obsadené prevádzkové zariadenie sa považuje zariadenie, ktoré má stupeň obsadenia 50 – 70 %).
V SR je zaústených 624 vlečiek, z toho 485 je vedených ako aktívnych vlečiek. Cca 80 % výkonov nákladnej železničnej dopravy sa uskutočňuje prostredníctvom železničných vlečiek Jedná sa najmä o hromadné substráty pochádzajúce z ťažby, prepravy chemikálií, dreva, automobilov a pod. Z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja ako aj v súvislosti so z nížením zaťaženosti cestnej premávky a kvalitnejšieho environmentálneho prostredia je žiaduce podporiť rozvoj vlečkovej prevádzky, napr. formou rekonštrukcie a obnovy neprevádzkovaných vlečiek, a zabezpečiť tak zvýšenie prepravných výkonov na vlečkách.
Kvantifikovať využiteľnosť vlečkovej prevádzky je pomerne problematické. ŽSR síce vedú databázu platných vlečkových zmlúv a v prevádzkových poriadkoch je uvedená charakteristika všetkých vlečiek, ktoré sa v danej stanici vyskytujú, ale či sa na tej ktorej vlečke aj realizujú prepravné výkony, je otázne. Využiteľnosť je otázna hlavne vo vzťahu k železničným vlečkám druhého a tretieho sledu. Centrálny informačný systém pre vlečkovú prevádzku, ktorý by poskytoval informácie o konkrétnej vlečke manažérovi železničnej infraštruktúry, nie je v prevádzke. Veľké spoločnosti ako VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s., Duslo, a.s., a SLOVNAFT, a.s., využívajú na svojich vlečkách informačný systém železničnej vlečky od firmy SPIRIT.
Stanice a zastávky
Zriadenie nových železničných zastávok:
- na trati Bratislava hl. st. – Štúrovo št. hr.:
Senec zastávka zast.
Strekov zast.
Chľaba zast. - na trati Nové Zámky – Komárno št. hr
Nové Zámky – závody zast.
Zriadenie nových dopravní:
1)na trati Bratislava hl. st. – Štúrovo št. hr.:
Odbočka Mladá garda
Výhybňa Bernolákovo
Výhybňa Pusté Úľany
Návrhy na zrušenie železničných zastávok:
- na trati Bratislava hl. st. – Štúrovo št. hr.:
Reca zast.
Pusté Úľany zast.
Jatov zast.
Ľudovítov zast.
Návrhy na zrušenie železničných staníc:
- na trati Bratislava hl. st. – Štúrovo št. hr.:
ŽST Strekov
Návrhy na zmenu železničnej stanice na železničnú zastávku:
- na trati Bratislava hl. st. – Štúrovo št. hr.:
Bernolákovo zast.
Tvrdošovce zast.
Dvory nad Žitavou zast.
Mužla zast. - na trati Nové Zámky – Komárno št. hr.:
Bajč zast.,
Chotín zast.
O premiestnení železničných zastávok a staníc na traťových úsekoch neuvažuje.
ZSSK vykonáva najväčšie dopravné výkony na úseku Vajnory - Trnovec nad Váhom v hodnote 1,4 milióna vlkm. Nasleduje úsek kúty - Malacky s hodnotou cez 600 000 vlkm.
V stanici Galanta je možný prestup na trať 133 v smere Sereď – Trnava/Leopoldov a celodennou premávkou v 1h intervale Odchody nie sú koordinované s časom prestupu až okolo 20 minút.
V stanici Nové Zámky je možný prestup na trať 135 v smere Komárno a späť s celodennou premávkou v 1h intervale. Odchody nie sú koordinované s časom prestupu až vyše 30 minút.
V stanici Nové Zámky je ďalej možný prestup na trate 140 Nové Zámky – Nitra – Prievidza a späť, 150 Nové Zámky – Zvolen a späť a 151 Nové Zámky – Zlaté Moravce a späť s celodennou prevádzkou v intervale 1h v špičkovom a 2h v sedlovom období. Nadväznosť spojov nie je zabezpečená s časom prestupu 20 - 40 minút.
V stanici Štúrovo je napokon možný prestup na trať 152 Štúrovo – Levice a späť. Nadväznosť spojov nie je zabezpečená s časom prestupu okolo 30 minút.
Koncepcia alternatív riešenia
Alternatívy riešenia koridoru boli navrhnuté na základe zmluvy o dielo – „bez projektu“, „základná“, „stredná“ a „vysoká“ alternatíva riešenia. Alternatíva „bez projektu“ neuvažuje s investičnými zásahmi - zachovanie súčasných podmienok prevádzkovania traťových úsekov, v mnohých prípadoch za cenu vyšších nákladov na prevádzku a údržbu zariadení infraštruktúry dopravnej cesty.
„Základná“ alternatíva uvažuje so zachovaním súčasného smerového vedenia traťových úsekov so sprievodným zlepšením štandardov infraštruktúry na min. úroveň požiadaviek TSI, NTR=140 km/hod., resp. NTR=120 km/hod.(úsek Nové Zámky - Komárno).
„Stredná“ alternatíva uvažuje v prevažnej miere so zachovaním súčasného smerového vedenia traťových úsekov s optimalizáciou rýchlostných skokov a zlepšením štandardov infraštruktúry na odporúčanú úroveň požiadaviek TSI, NTR=160 km/hod. (úseky Kúty št. hr. – Kúty a Bratislava Vajnory – Štúrovo št. hr.), resp. NTR=120 km/hod. (úsek Nové Zámky –Komárno).
„Vysoká“ alternatíva uvažuje s úpravou trasovania traťových úsekov pre rýchlosť do 200 km/h a to pre osobnú dopravu v súlade s národnými predpismi a štandardmi TSI, NTR = 200 km/hod.
Úseky Št. hr. – Kúty – Devínska Nová Ves a Bratislava Vajnory – Nové Zámky – Štúrovo – št. hr. sú riešené v 4 alternatívach (bez projektu, základná, stredná, vysoká). Úsek Nové Zámky – Komárno – Komárno št. hr. je riešený v 3 alternatívach (bez projektu, základná, stredná).
V rámci modernizácie sa uvažuje so zrušením všetkých úrovňových krížení železnice s cestnou komunikáciou a teda so zrušením priecestných zabezpečovacích zariadení.
Odporúčaný je C variant:
Vychádza a zodpovedá v prevažnej miere „vysokej“ alternatíve riešenia, smerovo sledujúc najvyššiu traťovú rýchlosť do 200 km/h.
V úsekoch MÚ Šaľa – Trnovec, západné zhlavie ŽST. Štúrovo, MÚ Štúrovo - št. hr. SR/MR (Szob), v TÚ Nové Zámky - Komárno – št. hr. SR/MR sa s variantom „C“ neuvažuje.
TÚ Bratislava Vajnory (mimo) – Galanta, TÚ Galanta (mimo) - Šaľa:
Nachádza sa tu 14 mostov, dva sú nevyhovujúce pri spodnej stavbe. Ostatné mosty vyhovujú a budú upravené na určitú zaťažiteľnosť. Vzhľadom na požiadavku ŽSR bude 10 priecestí v tomto úseku nahradené nadjazdmi a tri priecestia v tomto úseku budú nahradených podjazdmi s vybudovaním nových železničných mostov. Pri šikmom
krížení nadjazdov so železničnou traťou bude rozpätie cestných mostov cca 36 m a pri kolmom krížení bude rozpätie cestných mostov cca 30 m. V štyroch staniciach a na jednej zastávke budú vybudované podchody pre cestujúcich. Bezbariérový prístup na nástupištia bude zabezpečený pomocou výťahov.
TÚ Šaľa (mimo) - Trnovec nad Váhom:
V danom úseku sa nachádzajú 4 železničné mosty. Na tomto úseku sa nachádza aj 473,10 m dlhý oceľový priehradový most, ktorý má 14 polí. Dva mosty nevyhovujú. Most ponad Váh v tomto variante bude iba opravený, nebude vedený v novej trase.
Dve priecestia budú nahradené podjazdmi.
V ŽST Trnovec nad Váhom bude vybudovaný podchod pre cestujúcich s výťahmi.
TÚ Trnovec nad Váhom (mimo) – Nové Zámky:
V danom úseku sa nachádza 9 železničných mostov s maximálnou dĺžkou 48,00 m. Nosná konštrukcia mostov je prevažne tvorená zo zabetónovaných I nosníkov. Jeden most nevyhovuje, ostatné vyhovujú. Nevyhovujúci most bude prestavaný.
Budú vybudované 2 podchody a 6 nadjazdov, v ŽST Nové Zámky pribudnú výťahy.
TÚ Nové Zámky (mimo) – Štúrovo št. hr. SR/MR:
V danom úseku sa nachádza 35 železničných mostov. Na tomto úseku sa nachádzajú aj oceľové priehradové mosty dlhé 165,9 a 193,40 m cez rieku Hron, hraničný most cez rieku Ipeľ. Most ponad Hron bol v nevyhovujúcom stave, po sanácii sa stav zlepšil. Most cez Hron bude prestavaný do novej polohy. Most cez Ipeľ nebude prestavovaný.
Pri tomto variante bude nutná prestavba deviatich menších jestvujúcich mostov z dôvodu smerového vedenia trasy. V tomto úseku bude päť nadjazdov a tri nove podjazdy.
Jestvujúci podchod v Štúrove bude doplnený o výťahy.
Na tomto úseku bude päť nových podchodov a bezbariérový prístup na nástupištia bude zabezpečený pomocou výťahov.
Rýchlosti:
200 km.h-1 v dĺžke cca 131,808 km,
180 km.h-1 v dĺžke cca 4,733 km (medzistaničný úsek Šaľa – Trnovec nad Váhom),
120 km.h-1 v dĺžke cca 0,554 km (medzistaničný úsek Štúrovo – Štúrovo št. hr.),
100 km.h-1 v dĺžke cca 1,527 km (obvod žst. Štúrovo).
Prístrešky pre cestujúcich na zastávkach - navrhnú sa prístrešky (obvykle oceľovo-presklené, v osamelých zastávkach murované alebo betónové) vybavené lavičkami, odpadkovými košmi, osvetlením a grafikonom. Na zastávkach s nižšou frekvenciou cestujúcich budú osadené automaty na cestovné lístky, na zastávkach s
vyššou frekvenciou cestujúcich sa budú riešiť objekty pre predaj cestovných lístkov a iné komerčné aktivity, čakacie priestory a sociálne zázemie.
Kapacita (priepustná výkonnosť) trate musí zabezpečiť plynulosť železničnej dopravy počas celého dňa.
Základné parametre musia byť v súlade s predpisom ŽSR D 24, ako aj vyhláškou UIC 406 D. Na základe výhľadového rozsahu dopravy je možné zadefinovať základnú požiadavku - dvojkoľajná trať v celej dĺžke v úseku Kúty št. hr. – Kúty - Devínska Nová Ves a Bratislava Vajnory – Nové Zámky – Štúrovo – Štúrovo št. hr. a jednokoľajná trať v celej dĺžke v úseku Nové Zámky – Komárno – Komárno št. hr. s kapacitou:
-
v úseku Kúty št. hr. – Kúty – Devínska Nová Ves minimálne 140 vlakov/24 hod. (celodenná kapacita) resp. 105 vlakov/900 min. (kapacita počas rozhodujúceho obdobia občianskeho dňa) a 15 vlakov/2 hod. (kapacita počas dopravnej špičky) v jednom smere,
-
v úseku Bratislava Vajnory – Nové Zámky minimálne 120 vlakov/24 hod. (celodenná kapacita) resp. 90 vlakov/900 min. (kapacita počas rozhodujúceho obdobia občianskeho dňa) a 14 vlakov/2 hod. (kapacita počas dopravnej špičky) v jednom smere,
-
v úseku Nové Zámky – Štúrovo št. hr. minimálne 55 vlakov/24 hod. (celodenná kapacita) resp. 42 vlakov/900 min. (kapacita počas rozhodujúceho obdobia občianskeho dňa) a 6 vlakov/2 hod. (kapacita počas dopravnej špičky) v jednom smere,
-
v úseku Nové Zámky – Komárno št. hr. minimálne 50 vlakov/24 hod. (celodenná kapacita) resp. 38 vlakov/900 min. (kapacita počas rozhodujúceho obdobia občianskeho dňa) a 6 vlakov/2 hod. (kapacita počas dopravnej špičky) v jednom smere.
Predpokladané investičné náklady pre projekt Bratislava, Vajnory - hranica SR/MR sú od 962 mil. eur v prípade variantu A do 1,266 mld. eur pri variante C. CBA odporučila variant C.
Pri projekte Nové Zámky - Komárno - hranica SR/MR sú predpokladané náklady od 200 do 220 mil. eur v závislosti od variantného riešenia.
[size=85]Zdroj: VÚD Žilina, „ŠTÚDIA REALIZOVATEĽNOSTI IV.PANEURÓPSKEHO ŽELEZNIČNÉHO KORIDORU ŠTÁTNA HR. ČR/SR – KÚTY – BRATISLAVA – NOVÉ ZÁMKY – ŠTÚROVO/KOMÁRNO – ŠTÁTNA HR. SR/MR“, 2015, dostupné na: zsr.sk/buxus/docs/eu_projekt … rejnit.pdf[/size]