- Vláda bude mať v stredu výjazdové rokovanie v dedine neďaleko Žiliny – vo Višňovom.
- Názov tejto obce si väčšia časť krajiny pravdepodobne spája skôr s nekonečným diaľničným príbehom a naším budúcim najdlhším tunelom.
- Tento rok by štát mohol dať za týmto príbehom bodku.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Do konca tohto roka by chcel štát strihať pásky na ďalších diaľničných úsekoch. Nové kilometre by mali pribudnúť aj pri Žiline, kde by mala po takmer troch dekádach prác finišovať očakávaná časť diaľnice D1 s vyše sedemkilometrovým tunelom Višňové.
Stavba sa mala síce odovzdať podľa posledných zmlúv vo februári budúceho roka, minister Jozef Ráž začal v poslednom čase komunikovať, že by chcel mať obchvat Žiliny hotový ešte v tomto roku.
Špekulácie o možnom skoršom ukončení stavby zosilneli aj po oznámení stredajšej výjazdovej vlády priamo vo Višňovom. Pred niekoľkými dňami Národná diaľničná spoločnosť podpísala dodatok s dodávateľom technológií do tunela.
Dokument potvrdzuje scenár, že by Višňové mohli spustiť na Vianoce. „Zmluvné strany sa dohodli na skrátení akceleračnej lehoty výstavby o 62 dní tak, aby bolo možné uvedenie diela do prevádzky k 22.12. 2025,“ píše sa v zmluve.
Po Talianoch rozdelili stavbu
Po tom, čo štát rozviazal zmluvu s predošlým zhotoviteľom stavby – združením talianskeho Salini Impregilo (dnes Webuild, pozn. red.) a Dúhy, rozdelil štát dokončenie diela na niekoľko súťaží.
Skanska tak začala robiť na stavebných častiach diaľnice aj tunela. PPA Inžiniering sa vytendroval neskôr na dodanie tunelových technológií, ako sú napríklad ventilátory, osvetlenie či kabeláž a iné potrebné zariadenia pre riadny chod tunela. Tieto dve časti boli rozhodujúce pre spustenie stavby, avšak problémom malo byť zladenie prác dvoch tímov v tuneli.
V auguste podpísali diaľničiari druhý dodatok s PPA, ktorý hovoril o dokončení diela v druhom mesiaci budúceho roka. Nový akceleračný harmonogram, ktorý prijali diaľničiari v októbri, bude stáť diaľničiarov zhruba 1,3 milióna eur. Ako dôvod, prečo chcel štát urýchliť odovzdanie, sa uvádza Strečno a nutnosť sanácie skalného brala.
„Objednávateľ bol upozornený listom ministerstva dopravy zo dňa 3. 9. 2025, súčasťou ktorého bola aj žiadosť o akceleráciu prác na stavbe Diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, vrátane tunela Višňové, ktorej urýchlené uvedenie do prevádzky umožní odklonenie tranzitnej dopravy z cesty 1/18 na diaľnicu D1,“ píše sa v dokumente.
Sanácia sa mala začať už v tomto roku. Cestári však práce presunuli na budúci rok, údajne kvôli zimnej údržbe, keďže na zúženej vozovke by mali problém pustiť premávku aj pluhy na odpratávanie snehu.
Na otázku, či plánujú Strečno vypnúť, nedávno šéf Slovenskej správy ciest Norbert Polievka v rozhovore pre HN povedal, že by im to uľahčilo práce v tejto lokalite, musí to však byť úzko koordinované s diaľničnou spoločnosťou aj policajtmi.
„Tešíme sa z toho, že tunel Višňové bude otvorený, a čím skôr, tým lepšie. Konečne môžeme pristúpiť k sanácii,“ povedal šéf správy ciest pre HN.
Višňové predbehlo Ružomberok
Počas nedávnej návštevy premiéra Roberta Fica na ministerstve to vyzeralo ešte tak, že ešte v tomto roku by mal byť otvorený úsek pri Ružomberku a do februára D1 pri Žiline.
Neskôr však Ráž oznámil, že v Liptove sa kvôli problémom so zosuvmi termín posunie na jar budúceho roka. Višňové na druhej strane vyzeralo, že je na tom s dokončovaním na dobrej ceste. Na úseku začali pribúdať už aj čiary a posledné dokončovacie práce, ktoré sa bežne robia tesne pred odovzdaním diela.
Podľa Ráža záviselo odovzdanie od toho, ako dopadnú skúšky tunela a s tým súvisiaca byrokracia.
Aj bývalý investičný riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Juraj Čermák pre HN potvrdil, že by Višňové mohlo byť dokončené ešte tento rok. „Podľa mojich informácií by to mohlo byť niekedy medzi Vianocami a Silvestrom. Pri Ružomberku som skeptický, tam je práce ešte dosť,“ uviedol pre HN Čermák.
Podľa Čermáka sa na rôzne situácie v našom najdlhšom, viac než sedemkilometrovom tuneli, musia pripraviť hasiči aj záchranári.
Odborník vysvetľuje, že v rámci skúšok sa musí tunel zadymiť a testovať sa budú snímače na rozpoznanie vozidiel. „Ako prvé sa záchranári zamerajú na autobusy, keďže je v nich najviac ľudí. Potom na osobné autá a nakoniec na nákladné vozidlá. Snímače by tieto typy vozidiel mali vedieť identifikovať,“ vysvetľuje Čermák.
Pôvodne mala byť stavba hotová už dávno. Predošlý zhotoviteľ mal dielo odovzdať v roku 2019. Skanska mala v zmluve najprv termín 2023, potom 2024 a donedávna to bol koniec roka 2025. Poklepanie prvého základného kameňa v prípade prieskumnej štôlne prebehlo ešte v roku 1998 za prítomnosti vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara.