Železničná štúdia prichádza s nápadom postaviť na poli novú stanicu Bratislava-západ
- júla 2024 21:03
Vladimír Šnídl dennikn.sk/4089186/zeleznicna-s … ava-zapad/
O možnej stanici západne od Bratislavy zatiaľ nechcú hovoriť ani železnice, ani ministerstvo dopravy. Predbežný návrh však už bol predstavený zástupcom hlavného mesta.
Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) majú na stole prvé výsledky štúdie, ktorá im má odpovedať na otázku, ako rozvíjať vysokorýchlostné trate. Súčasťou dokumentu je predbežne aj nápad, ktorý je taký ambiciózny, že sa k nemu zatiaľ nehlási ani vedenie železníc.
Autori štúdie navrhujú, aby štát vybudoval za hlavným mestom úplne novú železničnú stanicu s pracovným názvom „Bratislava-západ“.
Táto stanica by bola prestupným miestom pre medzinárodné rýchlovlaky s cieľovým mestami ako Mníchov, Varšava, Praha alebo Budapešť.
Nešlo by teda o novú hlavnú stanicu pre Bratislavu, o ktorej nedávno hovoril minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru).
Hlavná stanica by zostala na rovnakom mieste a zastavovali by na nej väčšinou aj tie isté osobné vlaky, rýchliky či expresy, ktoré tam jazdia aj v súčasnosti. K tejto infraštruktúre by pribudla pre medzinárodné spoje úplne nová stanica za západným okrajom hlavného mesta.
Stanica uprostred polí
Ako predbežné miesto vybrali autori štúdie lokalitu blízko Stupavy pri diaľnici D2, kde sú dnes polia.
Štát by teda musel k tomuto miestu natiahnuť koľajnice a pripojiť ho k železničnej sieti, čo by si vyžadovalo ďalšie enormné investície okrem výstavby novej stanice.
Tento plán neznamená, že by sa vlaky vrátili aj do mesta Stupava, kam desiatky rokov viedla jednokoľajka od Devínskeho Jazera, po roku 2000 ju však zrušili, koľajnice vytrhali a koridor zarastá náletovou zeleňou.
Novú stanicu západ navrhujú umiestniť na periférii mesta, západne od diaľnice D2 mimo obývaných oblastí rýchlo rastúcej Stupavy.
ŽSR: Ešte nič nie je jasné
O možnosti, že by práve pri Stupave mohol štát vybudovať novú stanicu, informoval denník SME.
Návrh vyplynul z predbežnej verzie dokumentu s názvom „štúdia uskutočniteľnosti vysokorýchlostnej trate prepojenia krajín V4“. Objednal si ju počas minulých vlád vtedajší manažment ŽSR a hlavným zhotoviteľom je česká firma NDCon.
Súčasné vedenie železníc sa zatiaľ k predbežným záverom neprihlásilo, odmietlo aj žiadosť Denníka N o zverejnenie tohto dokumentu. ŽSR tvrdí, že štúdia ešte nie je hotová. Vypracovaná je zatiaľ len jedna z etáp, ktorá ešte neprešla ani pripomienkovaním.
„Keďže finálne spracovanie štúdie ešte nemáme, nebudeme text zverejňovať. Verejnosť bude informovaná v pravom čase, keď budú rozhodnutia prijaté,“ odpísali hovorcovia ŽSR.
Rovnako zatiaľ odpovedá aj ministerstvo dopravy, ktoré napokon o spustení alebo odmietnutí projektu novej stanice rozhodne.
„Riadiaca komisia projektu má pred sebou ešte rokovania. Snahou všetkých zainteresovaných subjektov je zlepšiť železničnú dopravu z a do Bratislavy,“ píše hovorkyňa ministerstva Petra Poláčiková.
Autori štúdie z firmy NDCon už minulý týždeň prezentovali predbežné závery zástupcom Bratislavy a bratislavskej integrovanej dopravy. Denníku N to potvrdil aj magistrát.
„Myšlienka vybudovania novej stanice v Stupave zaznela, nejde však o finálne rozhodnutie. Ide zatiaľ len o závery jednej etapy prípravy projektu, ktoré sa môžu zmeniť – napríklad aj po žiaducich korekciách vo výpočtoch,“ dodal hovorca Bratislavy Peter Bubla.
Kedy? Zbytočná otázka
V tejto chvíli je teda zbytočné špekulovať o cene takéhoto projektu. Minister dopravy Ráž koncom júna povedal len toľko, že ak by v Bratislave stavali novú stanicu, počítajú s peniazmi od Európskej únie.
Zbytočné je zatiaľ aj špekulovať o prípadnom časovom harmonograme, keďže schopnosť štátu robiť väčšie stavebné projekty a dodržiavať termíny dokončenia je už desaťročia nevyspytateľná.
Príklad: V roku 2017 vypísali železnice tender na modernizáciu 70-kilometrovej trate medzi Bratislavou a českými hranicami na rýchlosť 200 kilometrov za hodinu. Na jeseň 2020 podpísali zmluvu so stavebnými firmami a na jeseň 2023 už mala byť stavba dokončená.
Realita?
Pre problémy s vybavovaním stavebných povolení a ďalšie administratívne úkony sa na väčšej časti trate zatiaľ ani len nekoplo do zeme a celému projektu chýbajú stavebné povolenia.
Súčasná vláda aj z toho dôvodu zaradila tento týždeň trať od Bratislavy k českým hraniciam medzi takzvané strategické investície, pri ktorých sľubuje urýchlenie povoľovacích procesov.
Späť k Stupave
V prípade novej zvažovanej stanice Bratislava-západ je zatiaľ známa len filozofia tohto nápadu. Miesto pri Stupave vidia autori ako vhodnú križovatku viacerých medzinárodných rýchlovlakov.
Cez Bratislavu prechádzajú už dnes EC vlaky na trase Budapešť – Praha. Pokiaľ vznikne nová stanica, tak by tam mohli zachádzať aj rakúske rýchlovlaky z Viedne. Taká je aspoň predstava autorov železničnej štúdie.
„Autori vidia stanicu západ ako prestupný ‚hub‘, v ktorom by sa stretávali medzinárodné vlaky z Rakúska, Maďarska, Česka i Poľska,“ povedal Denníku N jeden z ľudí, ktorí sa už zoznámili s týmito návrhmi.
Dôležitým hráčom by sa tak stali rakúske štátne železnice ÖBB. Tie by museli súhlasiť s tým, že by na novú stanicu posielali svoje medzinárodné expresy, ktoré dnes jazdia cez Viedeň buď na západ do Mníchova, alebo na sever do Varšavy.
Prečo by to Rakúšania robili?
Rakúske železnice už pred piatimi rokmi oznámili plán zmodernizovať na rýchlosť 200 kilometrov za hodinu trať z Viedne po Marchegg pri slovenských hraniciach. Okolie Stupavy, kde autori štúdie vidia novú stanicu, sa nachádza len kúsok od Marcheggu.
Podľa ich predstáv by mohlo byť pre rakúske železnice výhodné posielať svoje expresy do Poľska práve po modernizovanej trati Viedeň – Marchegg. Na slovenskom území by pokračovali k novej stanici pri Stupave, potom by sa stočili na sever a pokračovali by do Česka a ďalej na Varšavu.
„Oproti ich súčasnej trase, ktorá vedie cez rakúsku obec Hohenau, by to bola zachádzka len približne desať kilometrov. Výhodou by však bola vyššia rýchlosť, s ktorou sa na tejto alternatívnej trase cez Marchegg počíta,“ vysvetľuje zdroj Denníka N zoznámený s týmto plánom.
Akú sú ďalšie možné výhody?
Autori štúdie počítajú aj s ďalšou výhodou zaujímavou pre slovenské železnice. Nová stanica pri Stupave by trochu odbremenila aj dlhodobo preťaženú hlavnú stanicu.
„Hlavná stanica sa už nemá kam nafúknuť,“ posťažoval sa nedávno aj minister dopravy Ráž.
Hlavná stanica je dnes preťažená je aj pre vnútroštátne vlaky prichádzajúce od Žiliny, Zvolena či z Kútov. Po tom, ako ukončia cestu, stoja dlhé minúty pri nástupištiach, kým ich neobehne rušeň a odtiahne ich na odstavnú koľaj.
Vďaka stanici „Bratislava-západ“ by niektoré z týchto vlakov mohli na hlavnej stanici len zastaviť, väčšina cestujúcich by vystúpila a pokračovali by ďalej až na konečnú k Stupave. Tam by ich železničiari pripravili na spiatočnú cestu a vyrazili by znovu na hlavnú stanicu.
Aké sú nevýhody?
Experti zastupujúci Bratislavu si v prvom rade nie sú istí, či by sa investície do novej stanice vôbec vyplatili. Podľa nich nie je isté, či by tam rakúske dráhy skutočne posielali svoje expresy, a pokiaľ áno, tak či by ju využíval dostatočný počet cestujúcich.
„Plán vybudovať v Stupave prestupnú stanicu pre diaľkovú dopravu je založený na niektorých predpokladoch, ktoré považujeme za veľmi rizikové. Ide napríklad o predpokladané vysoké počty osôb prepravovaných vysokorýchlostnou traťou alebo presmerovanie rakúskych vlakov cez Slovensko,“ píše magistrát.
Všímajú si tiež, že podľa súčasných návrhov by nová stanica nebola napojená na bratislavskú MHD. Išlo by o „ostrov“ medzi roľami. Nanajvýš by k nej doviedli prímestské autobusy premávajúce medzi Bratislavou a Stupavou.
Ak by ju chcel teda využiť cestujúci z Bratislavy, podľa autorov štúdie by na hlavnej stanici nastúpil na vlak smerujúci na stanicu západ a tam by prestúpil napríklad na rakúsky rýchlovlak.
„Pri zamýšľanej stanici západ v Stupave sa podľa doposiaľ prezentovaných záverov nepočíta s napojením na MHD (len na prímestské autobusy). Nepočíta sa ani s peším prístupom. Predpokladá sa hlavne prestup vlak – vlak,“ potvrdzuje hovorca Bratislavy Bubla.
Bratislava: Nezabudnite na hlavnú stanicu
Bratislavský magistrát tento projekt zatiaľ a priori nespochybňuje. Upozorňuje však, že za prioritu považuje úplne inú vec – urobiť konečne niečo so súčasnou hlavnou stanicou, ktorá dlhodobo pripomína postkomunistické retro.
„Za najväčší problém považujeme, že sa odpútava pozornosť od problémov súčasnej hlavnej stanice. Význam súčasnej hlavnej stanice totiž zostane zachovaný aj v prípade vybudovania stanice západ. Naďalej by tam zastavovali vlaky z celého Slovenska aj väčšina regionálnej dopravy,“ pripomína magistrát.
Mesto Bratislava malo ešte za bývalých vlád dohodu so železnicami, že spoločne uskutočnia veľkorysú prestavbu hlavnej stanice. Tento plán po nástupe vlády Roberta Fica (Smer) padol.
Súčasný minister dopravy Ráž koncom júna oznámil, že s investíciami do hlavnej stanice ďalej počíta, podľa magistrátu však pôjde o oveľa skromnejšiu prestavbu, než v akú dúfali.
„My budeme ďalej apelovať na štát, aby sa našli investície na architektonicky kvalitnú novú stanicu v polohe súčasnej hlavnej stanice s príjemnými čakárňami a dobrými službami, na ktorej sa cestujúci netlačí na nástupišti a v podchode,“ dodal magistrát.