Odzneli tu urcite poziadavky na zaradenie vysvetlenia urcitych pojmov pouzivanych medzi zelezniciarmi (a v mojich prispevkoch)
Tu nech je teda miesto, kde bude mozne tieto pojmy ozrejmit
GVD
- Grafikon vlakovej dopravy - súbor opatrení na zabezpečenie jázd vlakov (cestovné poriadky, obehy HKV a VV, turnusy pre personál, radenia vlakov atď.)
KCP
- Knižný cestovný poriadok - je to výcuc z GVD, sú v ňom len vlaky osobnej dopravy a je určený pre cestujúcu verejnosť a PPK.
PPK
- Pracovník prvého kontaktu - zamestnanec ZSSK určený na priamy kontakt s cestujúcim (sú to pokladníčky, sprievodcovia, pracovníci KC,
KC
- Kontaktné centrum. Poskytuje služby pre cestujúcich telefonicky na tel. č. 18 188
PP
- Prepravný poriadok - predpis upravujúci práva a povinnosti ZSSK voči cestujúcemu a naopak. Jeho plné znenie je tu: slovakrail.sk/docs/pdf/pp_v4_format_a5.pdf . Ak často cestujete železnicou, je dobré sa s ním aspoň oboznámiť, možno v ňom prídete na to ako pri cestách niečo ušetriť.
ZCP
- zošitový cestovný poriadok - zoznam vlakov na danom úseku s ich jazdnými dobami rýchlosťami a podobne. Potrebujú ho rušňovodoči, aby vedeli, ako sú na tom s časom a prispôsobili tomu jazdu, takisto sl´ži ako základná informácia pre rušňovodiča o traťových pomeroch
TP
- traťové pomery - informácie o stave a stavbe tratí. Obsahujú všetko čo je potrebné pre jazdu vlakov v danom úseku - sú v nich uvedné najvyššie rýchlosti, značenia, kilometrické vzdialenosti, …)
HKV
- Hnacie koľajové vozidlo - jednoducho rušeň (lokomotíva)
VV
- Vlečené vozidlo - vozeň
Vlaková čata
- sprievodcovia a vlakvedúci na jednom konkrétnom vlaku
Rušňová čata
- teraz už v podstate len rušňovodič, termín vznikol ešte v dobách parnej trakcie a zahŕňal aj kuričov, neskôr v dobách dieselovej a elektrickej trakcie rušňovodiča a mechanika, technika nebola v stave aby mohla rušňovodiča kontrolovať automatika tak jazdili vždy dvaja a kontrolovali sa navzájom
RD
- rušňové depo - miesto kde sa odstavujú rušne a opravujú, v súčasnej podobe už len názov fyzického miesta kde je umiestnené, lebo:
SPD
- Stredisko prevádzky depa = rušňové depo, je to administratívny pojem u ZSSK
VP
- Vysunuté pracovisko = to isté ako SPD ale u Carga
VC
- vlaková cesta - je to určená trasa po ktorej má prejsť vlak. Stavaním vlakovej cesty sa nemyslí budovanie železnice, ale určenie trasy, po ktorej má vlak prejsť (prestavením výhybiek a návestidiel do príslušných polôh).
ZZ
- ZabZar - zabezpečovacie zariadenia - sú to zariadenia zabezpečujúce bezpečnú jazdu vlakov - patria sem:
SZZ
- staničné zabezpečovacie zariadenie - používa sa pre riadenie dopravy v staniciach (všetci dúfam viete, že výprava vlaku s výpravkou je možno 10% z práce výpravcu - hlavne výpravca obsluhuje SZZ, ktorým stavia vlakové cesty a poradie jazdy vlakov).
TZZ
- traťové zabezpečovacie zariadenie - informuje o voľnosti jednotlivých úsekov trate a umožňuje do nich vjazd ak sú voľné. Existujú (najmä lokálne) trate, ktoré traťové zabezpečovacie zariadenie neobsahujú. Vlaky po nich jazdia na základe telefonického dohovoru výpravcov s susedných staniciach. Tento spôosob zabezpečenia jazdy vlakov na trati sa takisto používa ako doplnok ku TZZ a nahrádza ho v prípade jeho zlyhania (obľúbený neoficiálny železničiarsky termím “jazdenie po papuli” pre jazdu vlakov podľa telef. dohovoru pri nefunkčnom TZZ).
PZZ
- priecestné zabezpečovacie zariadenie - informuje vodičov cestných vozidiel na priecestí o blížiacom sa vlaku, resp. im samo zabraňuje vstúpiť na priecestie keď sa naň blíži vlak (teda sú to svetelné či mechanické priecestia so/bez závor.
VZ
- vlakový zabezpečovač - snímaním frekvenčných impulzov generovaných ostatnými časťami ZZ nepretržite informuje rušňovodiča o stave trate a ZZ na trati pred ním (informuje o návesti na návestidle ku ktorému sa vlak blíži, rýchlostnom obmedzení a pod.) sú dva typy: Líniový (LVZ - sníma ich neustále (spravidla z koľajníc) a Bodový (BVZ - sníma ich bodovo zo špeciálnych zariadení). TTakissto dohliada na činnosť rušňovodiča a zabraňuuje mu napr.: prejsť návesť “Sroj” (červvenú) či prejsť návesť obmedzujúcu rýchlosť rýchlosťou vyššou než je uvedená na návestidle.
Co to je návrhová rychlost vlaku? Co když je větší než povolená traťová rychlost v dáném úseku, podle čeho se tedy vlak řídíí?
Ono to funguje trochu inak. Na zeleznici nie je navrhova rychlost. Tu mame maximalnu rychlost vlaku (konstrukcnu) a maximalnu rychlost tratovu. Podla predpisov nesmie ziadny vlak ist rychlostou vacsou nez je maximalna tratova rychlost urcena rychlostnikom prenho platnym.
A v tych poslednych 7 slovach je cely chytak…
… na zeleznici sa totizto pouziva viacero druhov rychlostnikov.
-
Hranate (platia pre vozidla beznej stavby splnajuce urcite kriteria hmotnosti, pojazdu, vykonu, … podla nich sa vlastne urcuje tratova maximalka - nazvyme ho teda normalnym …)
-
Gulate (pouzivane pre vozidla ktore co i len jedno z tychto kriterii nesplnaju /tzv. vozidla skupiny prechodnosti 3/ - tieto maju tymito rychlostnikmi na niektorych miestach oproti ostatnym vozidlam znizenu maximalnu rychlost)
-
Hranate postavene na bok /iba na CD/ (rychlostniky pre naklapacie supravy - na prislusnych miestach overenych skuskami maju tymito rychlostnikmi zvysenu rychlost oproti ostatnym vozidlam)
Ak je na nejakom mieste umiestneny iba normalny hranaty rychlostnik plati pre vsetkych, pre vozidla beznej stavby, ci pre vozidla skupiny prechodnosti 3, ci pre pendolino, vsetci mozu ist max. touto rychlostou. To plati aj ak bol pred nim umiestneny gulaty, ci na bok postaveny hranaty rychlostnik s akoukolvek rychlostou. Ak ma byt aj od tohoto miesta rychlost pre dane skupiny vozidiel rozdielna, musia byt na tom istom mieste (jednom stlpe, konzole, ci inom zavesnom zariadeni nad sebou umiestnene vsetky druhy rychlostnikov, ktore navestia rozne rychlosti.
A na zaver … nikto samozrejme nesmie prekrocit maximalnu rychlost vlaku (danu najnizsou maximalnou rychlostou vozidiel v nom radenych) ak je aj mensia nez tratova rychlost
Este jedna poznamka - preco som k pendolino-rychlostnikom napisal ze len CD … u nas to bude poriesene trochu inak (tak ako svojho casu za CSD, ked boli rozdielne rychlosti pre pary a diesely/elektriky) - ak budu nad sebou 2 hranate rychlostniky, plati horny pre naklapajuce supravy a dolny pre zbytok (ak na tom istom stlpe neni vyveseny aj gulaty rychlostnik)
Ide o znacky, ktorych geometricky tvar je stvorec, kruh, kosostvorec?
Alebo?
Takto:
ide o znacky, ktorych geometrickym tvarom je:
obdlznik (hranate)
kruh(gulate)
obdlznik postaveny na kratsej strane (pre pendolino)
A su bielej farby s ciernymi cislami…
Dám příklad. Pendolino má napsáno v sešitovém jízdní řádu rychlost 160 v úseku Praha-Libeň - ČT, přitom vím, že mezi Brándýs n. Orlicí a Ústím nad Orlicí je traťová rychlost (je na podélných rychlostnících vedle trati) mezi 80-85 km, co tedy platí?
Takže zoberieme si …
… dáme do súvisu s vetou …
… a dám ti tri pokusy na uhádnutie …
Dobrý díky, už chápu. Pojede 80-85
Ti, ktory to nevedeli sa s tym uz ani nepriznaju. 
Ale ja dakujem za tento slovnik, teraz sa vela tvojich (JoHnZ) textov stalo jasnejsimi. 
sweb.cz/vlaky/lokomotivy.htm
Sem se můžete podívat, když nevíte, co znamenají slangové výrazy typu “gorila”, “laminátka” ap.
Komplexné vybavovanie cestujúcich (KVC) - Tento všestranný elektronický rezervačný a predajný systém zabezpečuje až so 60 dňovým predpredajom na osobné vyžiadanie cestujúcich služby, ako je rezervácia a predaj všetkých druhov vnútroštátnych cestovných dokladov a predaj všetkých druhov medzinárodných cestovných dokladov. Bol zavedený pred viac ako desiatimi rokmi ako jeden z najmodernejších predajných systémov v železničnej doprave v tom čase.
Dnes si osvetlíme niektoré povolania na železnici (lebo nie je všetko zlato, čo sa blyští):
Rušňovodič
Jeho hlavnou činnosťou je ako všetci vieme riadenie vlaku. Ďalej sa však musí starať o stav svojho rušňa, byť schopný opraviť drobné závady a podobne. V menších staniciach (napríklad pri obiehaní osobných vlakov) funguje zároveň ako posunovač, kedy odpája a pripája rušeň k vozňom. Veľakrát sa stane, že na svojej smene rušňovodič do mašiny ani nenastúpi ale spolu s kolegami sa venuje výhradne jej oprave. S prácou rušňovodiča je spojené množstvo neustále sa meniacich predpisov a tak je súčasťou aj pravidelné školenie a skúšanie z asi 30 predpisov, ktoré majú dokopy asi 1600 strán A5, husto popísaných počítačom …
Vlakvedúci a sprievodca
Všetci si myslíte, že títo dvaja len cvakajú lístky a môžete sa ich opýtať, ako sa kam dostanete. Omyl! Súčasťou práce vlakvedúceho je ešte vedenie dokumentácie o vlaku, zisťovanie a hlásenie závad na vozňoch, obidvaja môžu pri obratoch v menších staniciach pracovať ako posunovači, na lokálnych tratiach (v režime D3 = bez výpravcov) aj ako výhybkári, po každej zmene radenia súpravy, ak nie sú v nejakej veškej stanici, kde sú vozmajstri majú na starosti skúšku bŕzd. Rovnako majú na starosti technickú časť jazdy vlaku - ovládajú kúrenie, klimatizáciu, osvetlenie,…)
Výpravca
Poznáme dva druhy výpravcov. Vonkajší a vnútorný. Na menších staniciach je to často jedna osoba.
Prácou vonkajšieho výpravcu je väčšinou sledovanie a riadenie dopravy. Pri prejazde každého vlaku by mal byť vonku, tak aby na vlak videl. Dokáže tak odhaliť prípadné nebezpečenstvá (horiace brzdy, zadreté ložisko, nekompletnosť súpravy, chyby v zaistení nákladu. Komunikuje s rušňovodičom (dáva mu rozkazy V a Op, podľa ktorých sa musí rušňovodič riadiť pri jazde v ďalšom úseku. Vo väčších staniciach dáva súhlas na odchod vlaku osobnej dopravy (vlaky “vypravuje”). V niektorých staniciach musí vďaka použitému zabezpečovaciemu zariadeniu vypravovať všetky vlaky (aj nákladné). Často poskytuje aj informácie cestujúcej verejnosti. Niekedy robí aj údržbára. Keď ešte neboli železnice rozdelené, bol jeho okruh jeho činností podstatne širší.
Vnútorný výpravca sedí v dopravnej kancelárí (ak nerobí aj vonkajšieho výpravcu). Obsluhuje staničné zabezpečovacie zariadenie, stará sa o telefonickú komunikáciu (preberanie a posúvanie vlakov medzi stanicami, komunikácia s dispečérom v prípade mimoriadností,…) a vedie rozsiahlu papierovú a elektronickú evidenciu dopravy. Takisto obsluhuje staničný rozhlas (či už obsluhuje počítač s tzv. “elektronickou tetou” alebo hlási ručne do mikrofónu (v staniciach s väčšou dopravou je pri hlásení do mikrofónu ešte aj tzv. operátorka, teda “skutočná teta”). V súčasnej dobe ešte riadi pomocou vysielačky posun.
Signalista
Na niektorých staniciach je zriadené ústredné stavanie výmen (teda, čo si vnútorný výpravca stlačí, to sa prehodí). Niekde, najmä pri starších zariadeniach (na niektorých tratiach nájdeme zariadenia pamätajúce ešte C.K. monarchiu, každopádne fungujú presne, spoľahlivo a ak sú ešte s mechanickými návestidlami, tak aj bez elektriky). Tam výpravcovi pomáhajú ešte aj dvaja signalisti. Tí majú na starosti obsluhu výhybiek a návestidiel na príslušnej strane stanice. Takisto sledujú dopravu, vedú evidenciu o postavených vlakových cestách a starajú sa o výhybky (sťahovanie roztrhnutých ovládacích laniek, mazanie výmen, odstraňovanie snehu). Takisto majú svoje miesto pri posune (do ktorého v tomto prípade výpravca často nezasahuje, iba nariadi zrušenie posunu ak má ísť vlak).
Pokladníčka
Teta v pokladni dnes robí už väčšinou len to, čo má, teda predáva lístky, poskytuje informácie a “informácie”, overuje preukazy a podobne. Ešte nedávno ale aj napríklad počítala ceny za dopravu nákladu, vystavovala jazdné rozkazy manipulačným vlakom a papiero evidovala nákladné vozne. Na toto je teraz druhá teta v Cargu.
Vozmajster
Známy aj ako kolotĺk. Určite ste si na väčšej stanici všimli takého švandovného týpka, čo má oranžovú vestu, baterku a dlhé kladivo s takými krúžkami. To je práve vozmajster. Je to akýsi vozňový údržbár. Jeho hlavnou náplňou je kontrola brzdového systému vlaku pred odchodom z východzej stanice. To sa vykonáva pri tzv. “statickej skúške brzdy”. Najprv si vozmajster rozkáže súpravu odbrzdiť, a skontroluje na všetkých vozňoch či sú brzdy uvoľnené. Ak niekde nie sú, musí sa taký vozeň okamžite vyradiť a opraviť. Ak je to na viacerých vozňoch za sebou, je narušené vedenie vzduchu a na to m na kladive tie krúžky - dá ich do spojok a vedenie znova utesní. Potom si dá zabrzdiť a skontroluje či všetky brzdy doľahli. Ak áno, oznámi rušňovodičovi, že brzda je schopná a podpíše sa mu do vlakopisu. Ak niekde nedolieha (čo je v prípade vlakových bŕzd DAKO veeeľmi zriedkavé, ale predsa …), skúsi vozmajster tým kladivom brzdu rozhýbať, ak to nejde skúsi ešte vymeniť klátiky a ak ani to nezabrerie, oznámi to rušňovodičovi. Ten sa potom rozhodne (napr. ak je to jediná náprava v celej súprave) vlak prevzať, poprípade požiada o prídavnú brzdú záťaž (väčšinou na chvost nafasuje vypnutý dízkák). Takisto musí byť schopní rýchlo opraviť základné závady na kúrení a osvetlení (najmä v zime môžeme vidieť, že vlak len tak stojí na stanici a pri jednom vozni sú dvaja traja ľudia - jasný signál, že kúrenie to nevydržalo a odišlo).
Nabudúce (síce neviem kedy) si povieme o povolaniach ako dispečér, strojmajster a možno zabrdneme aj do riadiacich štruktúr spoločností …[/b]
Dakujem, velmi poucne pre laika.
Este mam otazku k “tomu ujovi s kladivom”. Ked som bol maly, dedko mi vravel, ze tym kladivom preto bucha po kolesach, aby podla toho, ako po udere zazvonia, pocul, ci nie su prasknute. Je to pravda?
Ako je to s tou rychlostou? Naozaj vozidlo nikdy neprekroci maximalnu tratovu rychlost, respektive svoju maximalnu rychlost? Nemyslim oficialne, ale neoficialne, lebo pokial som kedysi cestoval medzi Zilinou a Kysakom, rychlik maval okolo 40 minut meskanie uz v Ziline a do Kysaku prisiel skoro na cas! Inac subjektivny dojem cestujucich pri takom dobiehani meskania bol ten, ze to vali co to da… ehm…takze on to valil co to konstrukcnou rychlostou vozidla, lebo naozaj sa nam zadalo, ze ide trosku rychlejsie ako 130, alebo ta trat ma este trosku viac rezervu ako sa to udava pri tej tratovej rychlosti?A zaujimalo by ma, kolko daju realne rychliky na nasich zelezniciach, nemyslim len IC a ci je to naozaj az take s tym striktnym dodrziavanim rychlosti zo strany strojveducich? 
Ja som si to tiez myslel,vraj na to treba mat dokonca sluch, ale asi ide ujovi naozaj o brzdy, diky Johnz!
Nevedko: Vidíš na to som zabudol … aj po obručiach pobúchajú, lebo prasknutá obruč je sviňa (viď ona udalosť s ICE u Eschede) … ale to len tí, čo vedia, oficiálne je na to Nixon a defektoskopia …
Koksolam: No to závisí od mašiny … teraz, keď sú elektronické rýchlomery, smie sa prekročiť max. o 5km/h ale len dočasne (nejakých 20s). Ide ale o to, čo si rýchlomer myslí, akou rýchlosťou to vlastne ideš … všetci vieme ako na pozemných vozidlách fugujú rýchlomery … snímajú otáčky kolies a prenásobia to obvodom kolesa … na železničných vozidlách sa priemer kolies s časom mení, ale nastavenie rýchlomera nie … tzn. ak máš nové kolesá, máš na rýchlomeri 120 a ideš 128 a keď sú po šiestom sústruhu (pritom sú to rádovo milimetre), ideš 113 a na rýchlomeri už svietia červené svetielka … a potom sa majster čuduje, prečo furt mešká a na konci jazdy naštvaný do prevádzkovej knihy píše žiadosť o výmenu obručí …
Ale netreba sa báť, všetky rýchlosti sa určujú s toleranciou min. 10 percent, takže po trati s rýchlosťou 100km/h je možno bezpečne jazdiť 110km/h a pod…
To čo ty popisuješ sa volá krátenie jazdnej doby. O čo ide: V úseku je Vmax povedzme 100. Ale jazdná doba je stavaná, ako keby tam bolo napr. 92. Takisto na rozbeh sa počíta určitý čas. Ale rozhodne to je čas väčší ako pre rozbeh na plný výkon. A tak ak sa nájde schopný rušňovodič, ktorý s tým vie jazdiť tak, že tomu vytína a zároveň dodržuje predpisy (a tak ako sa páči MiReLu, diferenciálnej, protiprúdnej a nadprúdnej ochrane), a schopní dispečér s výpravcami, schopní to pred nm ukočírovať tak, aby bolo stále voľno a vybavovať ho v staniciach tak rýchlo ako sa dá (lebo aj na pobytoch v staniciach je nejaká rezerva), nemajú problém napr. zo ZA do KE stiahnúť desiatky minút …
JohnZ
Normalne som dostal chut sa previezt vlakom, aby som si to vykukal ked uz tomu
budem rozumiet
thnx
A ako je to so semaformi na trati?
Chceš len na trai alebo aj v staniciach?