- V minulom roku dostali železnice väčšiu finančnú injekciu na odloženú údržbu, mohli teda opraviť najrozbitejšie trate.
- V budúcom roku im štát na tento účel vyčlenil už skromnejšiu sumu.
- Škrty postihnú diaľničné projekty, podľa odborníka to bude znamenať spomalenie stavieb.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Po schválení drastickej konsolidácie na strane firiem a ľudí sa čakalo na ďalší dôležitý dokument z dielne ministra financií – na rozpočet. Ten mal ukázať, ako sa uskromní štát a jeho ministerstvá a či dodrží svoj sľúbený diel 1,3 miliardy eur.
Minister financií Kamenický v septembri 2025 predstavil 3. balík konsolidácie za 2,7 miliardy eur. FOTO: TASR
Návrh budúcoročného zákona roka v stredu pristál na stole zamestnávateľom a odborárom. Z rezortov by si malo najviac utiahnuť opasky ministerstvo dopravy.
Ministerstvo, ktoré zodpovedá za výstavbu železníc a diaľnic, by malo v budúcom roku kvôli konsolidácii ušetriť 58 miliónov eur. Celkovo sa ujde na dopravu oproti roku 2025 až o 127 miliónov eur menej.
V rámci konsolidácie pôjde podľa návrhu najmä o zníženie osobných výdavkov o 1,46 milióna eur, zníženie výdavkov na správu a údržbu ciest prvej triedy o 19,4 milióna eur, ale aj osekanie prevádzkovej dotácie pre Železnice Slovenskej republiky o 20 miliónov eur.
Menej na železnice
Práve posledná zo zmienených súm môže znamenať problém, keďže stav koľají na tom stále nie je najlepšie. V minulom roku železnice na odloženú údržbu dostali vyššiu sumu a podarilo sa im odstrániť viacej problémových úsekov, kde museli vlaky spomaľovať.
Šéf železníc Ivan Bednárik zdôrazňuje, že ide stále len o návrh, ktorý pripomienkujú. „Celkovo klesnú investície do železničnej infraštruktúry o 57 miliónov eur. ŽSR sa s tým budú musieť vyrovnať či už optimalizáciou alebo znížením nákladov na údržbu a investície,“ povedal pre HN Bednárik.
Nižšie prostriedky budú mať na samotné stavby, ale aj na mzdy, a to o zhruba päť miliónov eur. Tie pritom už dlhšie predstavujú najvyššiu položku. Podnik dáva na svojich takmer 13-tisíc zamestnancov zhuba štvrť miliardy eur ročne.
Návrh rozpočtu ukázal aj nevyužitý potenciál pri železniciach. FOTO: Ministerstvo financií
Návrh rozpočtu ukázal aj nevyužitý potenciál pri železniciach. FOTO: Ministerstvo financií
Ešte Bednárikov predchodca Alexander Sako ohlásil kvôli potrebnej optimalizácii hromadné prepúšťanie, ktoré sa mohlo týkať aj tisícky miest. Po výmene generálnych riaditeľov komunikoval Bednárik už nižšie číslo. Na základe aktuálneho stavu by do konca roka malo firmu opustiť zhruba 400 ľudí v troch vlnách – v októbri, novembri a decembri.
„Máme za sebou prvé kolo, druhé realizujeme a tretie sme ohlásili. Proces bude pokračovať dovtedy, kým sa nestretneme s naším rozpočtom. Treba si uvedomiť aj to, že stále neviem, aké budú mzdy v roku 2026. Vplyv na to bude mať kolektívne vyjednávanie,“ povedal riaditeľ. Menej sa ujde aj na údržbu tratí.
„Nie je to číslovka ako pred tromi alebo štyrmi rokmi, keď bolo toto číslo blízko nule, takže v tomto prípade sa nesťažujem, len konštatujem fakt,“ povedal.
Expert: Naše obavy sa potvrdili
Šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej však situáciu vidí kritickejšie. „Krátia sa finančné prostriedky zo súčasných 30 miliónov na 17,5 milióna eur, čo nebude stačiť. Znova sa po dvoch rokoch dostávame do situácie, že sa nám odložená údržba bude nabaľovať,“ tvrdí analytik.
Matej kritizuje aj nižšie investície v prípade veľkých projektov, a to aj v prípade diaľnic. Na tie zatiaľ štát zo svojho nevyčlenil prostriedky, podobne to však bolo aj v minulom roku, keď však po zreálnení diaľnice predsa len dostali prostriedky.
„Keď máte kapitálové výdavky nulové a máte sa spoliehať len na druhú polovicu roka podľa vývoja štátneho rozpočtu, v zásade neviete plánovať svoje platby a Národná diaľničná spoločnosť musí cashflow riešiť z vlastných, teda úverových zdrojov. Ak ich má dostatočné, vie vyplácať jestvujúce stavby,“ vysvetľuje Matej s tým, že tento systém vytvára neistotu.
„Z nášho pohľadu sa potvrdilo to, čoho sme sa obávali, že dôjde k spomaleniu výstavby na už existujúcich stavbách vrátane podpísaných D3 a budúci rok môžeme zabudnúť na rozbehnutie najkľúčovejšieho úseku D1 Turany – Hubová,“ dodáva expert.
Sústredia sa na eurofondy
Diaľničiari to však vidia inak. Hovoria, že veľkú časť rozostavaných stavieb už odovzdali alebo sa tak stane v tomto roku. „V prípade nových projektov rátame s využitím európskych zdrojov,“ odkazuje komunikačné oddelenie. Ministerstvo dopravy sa pridáva a tvrdí, že sa prioritne sústreďuje na získavanie zdrojov z Bruselu.
Stavbárom na železnici svitá na dobré časy. Tržby košickej firme vlani narástli o 165 percent
„Peniaze zo štátneho rozpočtu využívame najmä na to, čo nie je možné financovať zo zdrojov EÚ,“ povedala hovorkyňa Petra Poláčiková.
Pri poslednom úseku diaľnice medzi Bratislavou a Košicami však zatiaľ žiadny prísľub financovania z európskych zdrojov nemajú. Podobne je to aj pri ďalších dvoch megaprojektoch železníc pri Liptovskom Mikuláši a Poprade za 1,5 miliardy eur, z ktorých majú zatiaľ prisľúbené len čiastočné financovanie pre úsek pod Tatrami.
Expert na železnice Jiří Kubáček zase vidí v prípade niektorých čísel možné prikrášlenie. Optimistické sú podľa neho napríklad príjmy železníc od dopravcov za použitie koľají. Tam štát počíta s 236 miliónmi eur. V minulom roku bol tento nástrel takmer o 50 miliónov eur vyšší, reálne však boli príjmy na úrovni 209 miliónov eur.
Štát ani v tomto roku nevyužil možnosť ďalšieho extra príjmu, ktorý by si však vyžadoval zrušiť sociálne opatrenie, ktoré zaviedla ešte druhá Ficova vláda. Ide o vlaky zadarmo, pre ktoré prichádza Železničná spoločnosť Slovensko o významné prostriedky, ktoré im musí doplatiť štát.
V návrhu je aj porovnanie, ktoré ukazuje, že kým náš štátny dopravca získal od cestujúcich v minulom roku 22 percent svojich príjmov, v Rakúsku to bolo 36 percent a v Česku až 39. Najazdené kilometre v prípade vlakov síce v posledných rokoch pribúdajú, stále sú však oproti európskemu priemeru na nízkej úrovni.