Česi plánujú v ďalších dekádach na najdôležitejších vlakových úsekoch zrýchliť na viac ako 300 kilometrov za hodinu. U nás zatiaľ vysokorýchlostné trate nie sú témou. Jediný projekt, s ktorým štát počíta, je prepojenie metropol Vyšehradskej štvorky.
V rámci hlavnej trate na severe sme prešli na konštantných 160 kilometrov za hodinu len na polovici dĺžky, zhruba 200 kilometrov stále chýba.
V prípade chýbajúcich úsekov ide o drahé investície, ktoré zhltnú ešte miliardy eur. Bez prostriedkov z Únie sa teda nezaobídeme.
HN sa pýtali Železníc Slovenskej republiky, ako je na tom zrýchlenie vlakov medzi Košicami a Bratislavou. Prinášajú prehľad o jednotlivých častiach modernizácie.
- Uzol Žilina
Najbližšie k modernejším koľajam má Žilina a jej okolie. Na obnovenie dopravného uzla podpísali železničiari so združením pod vedením Strabagu zmluvu v roku 2020. Práce sa následne spomalili pre pozemky pod autobusovou stanicou miestneho podnikateľa Georgea Trabelssieho.
Ten si od železničiarov vyžiadal okrem kúpy časti stanice aj rekonštrukciu. Premietlo sa to na sklze. Dôvodom bolo premostenie nad traťou, ktoré má vyústiť popri autobusovej stanici, čo si vyžiadalo zmenu harmonogramu.
Uzol mal byť hotový už v roku 2024. Teraz to však vyzerá, že ho stavbári dokončia buď do konca tohto roka, alebo až v roku 2026. Autobusová stanica je už viac-menej hotová. K premosteniu by sa mal Strabag podľa slov šéfa slovenskej vetvy Branislava Lukáča dostať niekedy v lete.
Od 1. augusta 2024 sú v predčasnom užívaní nové nástupištia 3 a 4, dostupné cez predĺžený podchod spájajúci ulice Národná a Uhoľná. V smere na Čadcu bol uvedený do prevádzky zrekonštruovaný most ponad Váh. Od 1. októbra bola otvorená nová koľaj spájajúca stanice Žilina predmestie a Žilina osobná stanica aj s novým zabezpečovacím zariadením.
V oblasti Tepličky nad Váhom bol vybudovaný cestný nadjazd. Ten nahradí priecestie, podchod pre chodcov a cyklistov a most ponad rieku. Do mája sa dokončí nový železničný most s koľajou smerujúcou do Rajca, čím sa ukončí náhradná autobusová doprava. Práce na stanici majú byť dokončené do decembra 2025.
- Modernizácia trate Poprad – Vydrník
Najviac peňazí naleje štát v najbližších rokoch na zrýchlenie úseku hlavnej trate pri Poprade. Pôvodne malo ísť v prípade modernizácie od Popradu po Spišskú Novú Ves zhruba o polmiliardovú investíciu. Tú však železnice rozdelili na dve časti. Deliacim bodom je stanica Vydrník.
Smerom na Poprad malo byť zrýchlenie na stošesťdesiatku financované z plánu obnovy. To však nevyšlo. Projekt, ktorý sa v súťaži predražil o viac než polovicu predpokladanej ceny, sa nakoniec nestihne urobiť z týchto zdrojov. Finančne krytý bude z operačného programu Slovensko, pričom 13 kilometrov vyjde na 369 miliónov eur.
Ministerstvo ešte koncom roka 2024 poskytlo na projekt z Programu Slovensko príspevok vo výške takmer 440 miliónov eur, ktorý počíta s valorizáciou aj nečakanými výdavkami v rámci stavby.
HN v roku 2024 informovali, že problémy môžu nastať s nadväzujúcim rozšírením Štefánikovej ulice na štvorpruh. Tú majú pripraviť cestári, v konaniach ich však zdržovali prieťahy. Možno aj z tohto dôvodu sa Rážov rezort rozhodol stavbu tiež zaradiť medzi strategické investície.
„V súčasnosti bola na Ministerstve dopravy SR podaná žiadosť na zaradenie projektu medzi strategické investície,“ potvrdila Lániková.
- Modernizácia po Markušovce
Nadväzujúci úsek smerom na Markušovce je problémovejší. Status strategickej investície mu bol pridelený ešte v júli. Podľa vládneho dokumentu by sa mal začať stavať v roku 2026.
Kým pri prvom úseku bližšie k Popradu sa riešilo majetkovoprávne vyrovnanie s 3,4 tisíca vlastníkmi, na druhej stavbe je to až 8,9 tisíca vlastníkov. Pri tomto nadväzujúcom úseku sa robia aktuálne projekty pre stavebné povolenie. Železničiari predpokladali, že súťaž vyhlásia v prvom kvartáli 2024. Problém tu však tiež bude so zdrojmi financovania, ktoré sú neisté.
- Modernizácia pri Liptovskom Mikuláši
V júli 2024 predstavil minister dopravy Jozef Ráž prvú várku svojich strategických investícií. Ide o stavby, ktoré by mali byť v procese prípravy a výstavby privilegované. V zozname 16 projektov sa objavilo aj niekoľko prekvapení.
Medzi nimi napríklad modernizácia na trati pri Liptovskom Mikuláši so zvýšením rýchlosti na 160 kilometrov za hodinu. Vládny dokument dokonca avizuje parametre vhodné aj pre 200-kilometrovú rýchlosť.
V posledných rokoch bol projekt na Liptove v útlme. Predošlý kabinet ho definoval skôr ako záložný. Teraz to však vyzerá tak, že to rezort myslí so stavbou vážne a hovorí o tom, že by ju chcel stavať už v tomto roku. „Predpokladaný začiatok realizácie je v treťom štvrťroku 2025 s časom výstavby 60 mesiacov,“ povedala hovorkyňa Petra Lániková.
Problémom je však financovanie, keďže pôjde podľa predbežných odhadov pravdepodobne o našu najdrahšiu železničnú stavbu. Podľa posledných odhadov správcu by si mala vyžiadať až 650 miliónov eur. Dodnes sa len na výkupy a prípravu železnice preinvestovalo už zhruba 50 miliónov eur.
Harmonogram, ako sa budú stavať trate, však hovorí o financovaní tohto úseku zo zdrojov takzvaného CEF, teda Connecting Europe Facility. Ide o špeciálne peniaze z Bruselu, ku ktorým môžu jednotlivé krajiny prihlásiť svoje projekty.
Peniaze však získajú len tie najlepšie zámery. Železnice plánovali v roku 2024 prihlásiť aj tento projekt. Výsledky výzvy budú známe v druhej polovici roka.
Dôvodom pre mastný účet je preferovaný variant, ktorý počíta s novou trasou koľají v inom vedení. Pôvodná trať totiž ide cez mesto, no v tejto alternatíve by bola až príliš kľukatá, a tak by na nej nebolo možné dosiahnuť požadovanú rýchlosť.
Vlaky by tak mali jazdiť po novom južne od mesta, zhruba v trase diaľnice D1. Úsek by sa mal skrátiť z 21 na 18 kilometrov. Vlaky by na zmodernizovanej pôvodnej trase ušetrili 2,5 minúty, zatiaľ čo na preložených koľajach by to bolo len o minútu viac. Mesto dokonca hovorí o možnom využití starého zvršku na vytvorenie miestnej komunikácie, ktorá by slúžila ako obchvat mesta.
- Ďalšie úseky
Zrýchlenie hlavnej trate bude pravdepodobne trvať ešte niekoľko desaťročí. Konkrétny plán železničiari neprezradili. Ďalší úsek v poradí by mal byť medzi Košicami a Kysakom, kde sa robí na dokumentácii pre územné rozhodnutie. Ďalšie tri úseky medzi Liptovským Mikulášom a Popradom sa posudzujú na envirorezorte.
Okolo častí medzi Žilinou a Liptovským Mikulášom je zatiaľ ticho. „O dokončení všetkých nevyhnutných a potrebných modernizačných prác na spustenie prevádzkovej rýchlosti budeme včas informovať,“ dodáva Lániková.