No tak teda zacnem (mam zopar idei, ale som len prevadzkar, takze mozno nevidim do vsetkych ekonomickych aspektov). Cast svojich nazorov som tu uz spomenul …
- Koridory a trate
BA-ZA 160km/h v celej dlzke, je na to priestor (snad okrem prekliatej PB)
ZA-KE(-Humennne a Cierna nad Tisou) co to da, hovorit tam o nejakych fixnych rychlostiach je vzhladom k tamojsim roznorodym pomerom fakticky nemozne, ale pod 110 by som isiel nerad …
ZA-CA 160km/h cudovali by ste sa ale miesto tam na to je a je ho dost
Kuty - Sturovo 160km/h viacej nema zmysel, keby sa v okolitych statoch islo na vacsie rychlosti tak jedine v suvislosti s vystavbou paralelnej trate s vylucenim nakladnej dopravy
Rad by som bol aj keby sa postavila spojka z Trnovca nad Vahom do Nitry (nejakych 30km) po nasadeni nejakych rozumnych suprav by sa tam dlo vyborne konkurovat cestnym dopravcom a pomohli by sme Nitre a R1 a vyyrazne zlepsili pomerne vysoke prepravne prudy medzi tymito dvoma mestami.
Urcite by som dal zdvojkolajnit trat Surany - Zvolen … uz teraz nam tam vznika bordel, doprava nakladov pomerne rastie, osobna doprava sa drzi a kapacitne nam to prestava stacit a vzniakju prusery s krizovanim … ci sa oplati davat v sucasnej dobe nejake trate pod droty je na uvazenie s ohladom na to, ze vsetky trate kde to treba pod dratmi su(a aj elektrifikaciu BB-ZV povazujem za zbytocnu, dokonca takym sposobom akym sa realizuje za scestnu, nakolko znemoznuje zdvojkolajnenie useku /lamy davaju tie stlpy do rezervy co je v zemnych stavbach na druhu tratovu kolaj …/)
Inde by som investoval len do nutnych uprav a oprav (mam v zivej pamati to dvojesicko na rovine pred Filakovom … to keby islo prec … hned su 2 minuty k dobru)
-
Rozdelenie … toto som tu uz snad spominal
Vytvorit jednu statnu firmu - infrastruktura, osobna doprava a cast nakladnej prepravy (cinnosti v nakladnej doprave o ktore sukromnici nemaju zaujem to jest voznove a kusove zasielky do 600t) a servis. Druhu cast (tranzit) nakladnej dopravy ponuknut do privatizacie. Statna firma by potom zabezpecovala odvoz ludi (verejny zaujem) vseobecnu dostupnost nakladnej zeleznicnej dopravy (verejny zaujem) a vytvaranie lepsieho prostredia pre firmy zaoberajuce sa tranzitnou zeleznicnou dopravou (opat verejny zaujem) poskytovanim roznych sluzieb preklenujucich problemy, ktorymi mozu kapitalovo menej zabezpecene firmy trpet pri vstupe na trh.
-
Prepustanie
Ako kde, uradníctva je stale moc a v prevadzke chybaju ludia /vid snehova kalamita/. Stav by som nechal ale zmenil by som jeho zlozenie.
4.Depa a stanice
Depa su s ohladom na potreby sucasnej prevadzky vybavene dostatocne. Problemy by zrejme nastali az pri nasadeni novych vozidiel, kedy by sa museli urobit investicie do diagnostiky a pod. usposobene na sucasne, pocitacmi prespikovane stroje, kde uz aj na opravu WC treba chlapa s laptopom …
Vo vacsine stanic chyba rozumny informacny system pre cestujucich. Aj vo vacsich niekedy je k dipozicii len system “spytame sa tety v pokladni alebo uja vypravcu” …
takze investicie urcite treba nasmerovat sem, nie su to az tak velke polozky ale pomaha to … najma je rozdiel ked raz meskanie ohlasia a ked je niekde v textovej forme vycapena na nejakej tabuli furt … takisto by bolo zahodno pozriet sa na stav zastavok, vyzeraju niekedy az zalostne …
-
Vozidla
Otazka domaci / zahranicny je bezpredmetna. Nijaky domaci vyrobca nie je schopny sam vyrobit nove vozidlo (vynimkou su Tatravagonka a vagonka Trebisov, ktore su schopne vyrobit nakladne vagony - v tomto smere je s ohladom na vnutroekonomicke zaujmy urcite vhodne orientovat sa tymto smerom, o tom ze vyrobky tychto firiem sa vyznacuju vysokou kvalitou ani nehovoriac). To co nasim zelezniciam jednoznacne chyba su vozidla o strednom a nizsom vykone na vsetkych trakciach. Motoraky mame len male dvojosove motorove vozne krajne nevhodne na dlhsie trate (napriek tomu ich na ne vyuzivame … jediny pokus o zvratenie tohoto stavu doapdol ako dopadol) … potom mame k dispozicii 6 jednotiek 840 a 4 vacsie motorove vozne 850 … inak nam ostavaju uz len klasicke supravy s lokomotivou a voznami … a dieselove lokomotivy mame len pomerne vykonovo naddimenzovane. Na elektrickej trakcii je to este horsie, mame zopar (opat vsak vykonovo i kapacitne naddimenzovanych) elektrickych jednotiek 460 a 560. Potom nam ostavaju uz len troj ci stvorvozove (obcas aj menej) klasicke supravy tahane lokomotivamy v priemere s vykonom 3 MW a viac (len vykon ich kompresora by postacoval na tahanie takychto suprav). O ekonomickosti tohoto riesenia nech si kazdy urobi predstavu sam, nie je to tazke … o nejakych konkretnych vozidlach je vzhladom na komplikovany sposob ich ziskania (verejne obstaravanie) nemozne hovorit. Doteraz kazdy tender skoncil pre zeleznice fiaskom (vzdy z viny MDPaT). Musime preto robit co mozeme aby sme sa verejnemu obstaravaniu vyhli (zmluvy na rekonstrukcie v ramci rezie a podobne, no nie vzdy sa to da).
-
Privatizacia
To som povedal vlastne pri rozdeleni. Snad mozno aj v statnej by sa strpela minoritna ucast zahranicneho investora (ale nech to nie je ziadna zo susednych zel. sprav)
-
Uloha statu
Taka ako doteraz, nemyslim si, ze je dovod na sucasnom stave cokolvek menit. Stat na zakladne nami predlozenych podkladov (podla urovne vnutrofiremnych systemov dokazeme statu dost presne povedat na ktorej trati sme kolko stratovi) preplati stratu a obcas niecim pomoze na rozvoj. Len aby ten rozvoj neskoncil zasa (kuloarove reci) … rusenim trati … (mozem len povedat, ze vlada a MDPaT si vyziadali material o stratovosti trati ale chvalabohu, volby im to uz asi zhatia /len co bude potom/)
-
Tarify
No tak zlavy treba rozhodit do okruhov.
Pr pravidelnych cestujucich ponechat stavajucu strukturu zliav. Mozno by som ich oslobodil uplne od platenia priplatkov (to, ze na vsetky vlaky /vyjma snad EC/ mi staci jeden doklad a mozem si vybrat je podla mna deviza, ktora k tymto zlavam pritiahne viac ludi)
Pre menej pravidelnych vratit SONE+ a KMB … ja si myslim, ze tymto rozhodnutim sa podarilo kolegom dost si to u slusneho mnozstva ludi pekne hrubo posexovat.
Mozno by nebolo od veci k tymto zlavam zaviest aj nejake specialne vyhody (moznost nastupit aj na obsadenom tarifnom bode do vlaku bez listka a tento dodatocne vystavit pri poziadani o doklad bez vyzvania bez priplatku.
A keby aj nie, uplne by postacoval sucasny tarifny model Ceskych Drah. Ten si myslim za nieco stoji …
- Financie
Nemam ekonomicke vzdelanie, ale podla toho co vidim: Cim vic tim lip, na co da EU zobrat z EU na co nie zhanat inde, v pripade kontinuity sucasneho vedenia MDPaT sa na ten statny rozpocet asi moc spolahnut nemozeme … holt pan minister presadzuje politiku ako za komancov … zeleznica je doprava dolezita ale holt zanedbana …
Superprojekty
TGV ako take v suvislosti s Maglevom straca svoj zmysel. Realne je len v kapitalovo tak silnych regionoch, kde su schopny rychlotrate postavit realne do 5-10 rokov. Potom sa dufajme inzinieri s Malgevmi dostanu do takej urovne, ze budu mozno aj na pomer cena/vykon lacnejsi ako TGV. Trat maglevu na vysunutych pilieroch nevyzaduje take narocne zemne prace ako na zemi ulozena rychlotrat. Otazka je vsak nad kapacitou magnetickych suprav.
Maglev - urcite, ale je to hudba (monzo uz) buducnosti a asi len na tie nejvyznamnejsie koridory.
Pendolino - nie konkretne pendolino (vidime co to chudakom pepikom robi … a Fini, Slovinci a Taliani na to nadavaju obdobne /Svajciari uz na vsetkych cisalpinach stihli spravit vyrazne reko/) ale naklapacie supravy schopne ist na rovnakom useku rychlejsie ako klasicky vlak - tam niekam by sa mal uberat rozvoj regionalnej a nadregionalnej dopravy. V urcitych usekoch by bolo mozne (s ohladom aj na komfort cestujucich) zaviest nieco na sposob spanielskeho “Talgo pendular” co je suprava naklapacich voznov tahana klasickou lokomotivou. Moze to ist rychlejsie a zachovava si to zakladnu vyhodu klasiky “kedykolvek sa z toho da odvesit pokazeny vagon a v pripade poruchy sa na to da zavesit masina z pobliz vyskytnuvsieho sa nakladneho vlaku”
… 