- Vlakom z Bratislavy do Užhorodu trvá dnes cesta viac než 10 hodín.
- Značnú časť tohto času zhltnú posledné kilometre od Košíc na východ. Dôvodom je aj zastaraná infraštruktúra.
- Pomôcť vylepšiť kvalitu cestovania v tomto regióne má projekt, na ktorý prispel aj Brusel.
- Železničiari začali súťažiť prípravu 100-kilometrového úseku.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Už je to rok, čo sa vlakom z Bratislavy dostanete priamo do ukrajinského Čopu. Táto cesta trvá viac než deväť hodín. Po prerábke širokého rozchodu na európsky na ukrajinskej strane už od septembra premáva tento diaľkový spoj Tatran bez prestupov až po Užhorod. Z hlavného mesta mu cesta sem trvá 10 hodín aj sedem minút.
Nový grafikon vlakov 2025/2026: rýchlejšie spojenia, nové služby aj poplatky
Zatiaľ ide skôr o akýsi symbol a vlak jazdí len raz za deň. Po skončení vojny a integrácii Ukrajiny do európskych štruktúr by však kontakt medzi dvoma krajinami mohol byť živší
Tu prichádzajú na rad rôzne európske zdroje. Slovensko na infraštruktúru pri hraniciach dostalo peniaze v rámci balíka CEF. Skratka predstavuje anglický výraz Connecting Europe Facility. Peniaze by mali putovať do rekonštrukcie zastaralých koľají medzi Košicami a Čiernou nad Tisou.
Príprava bude trvať štyri roky
Železnice Slovenskej republiky tento týždeň vyhlásili súťaž na zákazku, v rámci ktorej sa má takmer 100-kilometrová trať projekčne kompletne pripraviť. Firmy môžu posielať ponuky do konca januára. Hodnota zákazky je viac než 18 miliónov eur.
V praxi by to malo znamenať, že do zhruba štyroch rokov od podpisu zmluvy by mal byť úsek pripravený na modernizáciu. Víťaz tendra musí urobiť okrem projektov aj takzvanú predprojekčnú prípravu, čiže preštudovať, ako sa dielo oplatí realizovať najviac, a musí urobiť podklady aj pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie.
Okrem toho zastreší aj výkupy pozemkov a vysporiadanie sa s majiteľmi, čo v prípade železničných stavieb nemusí byť až také náročné, keďže trasa a s ňou aj pozemky s ochranným pásmom, teda s nejakou rezervou, sú už dané. Firma by mala mať na starosti aj stavebný dozor pri realizačných prácach. Tie by sa mohli rozbehnúť niekedy po roku 2030.
Otázka je, či na projekt budú financie a v neposlednom rade aj to, koľko to bude stáť. Na to by mali dať odpoveď prípravné fázy. Vzhľadom na ceny pri iných modernizáciách však pôjde minimálne o stovky miliónov, pravdepodobne však miliardy eur.
Parametre budúcej trasy súťažné podklady neuvádzajú, tie by mal preštudovať projektant. Okrem obnovy trate by sa však mali zrušiť priecestia a nahradiť podjazdmi či nadjazdmi. Osadiť sa má aj nový zabezpečovací systém ETCS.
Súčasťou je aj modernizácia železničných staníc a železničných zastávok tak, aby vyhovovali rastúcim požiadavkám, ako aj elektrifikácia trate od Slovenského Nového Mesta po hranice s Maďarskom.
Rýchlejšie vlaky
Okrem väčšieho pohodlia či zníženia prevádzkových nákladov by malo podľa železničiarov dôjsť aj ku skráteniu jazdných časov. „Pôvodná štúdia uskutočniteľnosti z roku 2015 určila pri tejto koľaji maximálnu rýchlosť 120 kilometrov za hodinu. Dnes je tu takáto rýchlosť reálna iba na 12 kilometroch,“ píšu železnice v informáciách pre uchádzačov s tým, že existujúce smerové pomery s malými úpravami umožňujú prevádzkovať túto trať vyššími rýchlosťami. Obstarávateľ si toto overil vypracovaním návrhu trasy vlastnými kapacitami.
Už štúdia spred desiatich rokov veštila pomerne výrazné časové úspory. Napríklad osobné vlaky, ktoré dnes jazdia z Košíc po Čiernu nad Tisou za približne 104 minút, by mali po rekonštrukcii zdolať trasu za iba 87 minút. Pri rýchlikoch sa rysovala tiež zhruba 16-minútová úspora a vzdialenosť z Košíc po hranice by zvládli po novom pod jednou hodinou. Dnes tu jazdí v jednom smere počas dňa 11 osobných vlakov, jeden rýchlik a jeden regionálny expres.
Otázka je však aj rozvoj medzištátnej dopravy. Ukrajinci v tomto roku dokončili prerábku trate medzi Čopom a Užhorodom zo širokého rozchodu na európsky. Ďalej by chceli pokračovať aj po Ľvov a výhľadovo až po Kyjev.
Štátny dopravca spustil minulý rok v decembri prvé vlaky z hlavného mesta do ukrajinského Čopu. V tomto období urobilo podobný krok aj Maďarsko, ktoré nasadilo súpravy na Ukrajinu z Budapešti. Český súkromník RegioJet zase začal z Prahy smerom na východ jazdiť ešte o pár mesiacov skôr.
Cargo peniaze nedostalo
Dokopy dostali v tomto roku železničiari na svoje projekty z európskej dotačnej schémy CEF zhruba 130 miliónov eur. Nejde o štandardné eurofondy, každý rok sa o balík peňazí môžu pobiť všetky krajiny EÚ a peniaze dostanú najlepšie projekty.
Čoraz väčší dôraz sa pritom pri výbere kladie aj na blízkosť k Ukrajine. Väčšina prostriedkov, ktoré sme dostali v tomto roku, zhruba 97 miliónov eur, pôjde na modernizáciu celkovo 10,4 kilometra dlhej trate pri Poprade.
Druhým podporeným zámerom bola zase príprava železničného spojenia Košice – Čierna nad Tisou až po štátnu hranicu s Ukrajinou. Na projektovú dokumentáciu celej trasy, na obnovu budovy stanice v Čiernej nad Tisou, na modernizáciu výhybiek v stanici Barca a na modernizáciu meniarne v Ruskove dostali železnice celkovo 32,2 milióna eur. Na svoj projekt v regióne žiadalo v rámci tejto podpory peniaze aj štátne Cargo. Dopravca chcel zase zmodernizovať prekladisko v Dobrej za 87 miliónov eur. Ten však podporu nedostal.
Výmena na poste šéfa ŽSR: Po odchode Bednárika do Česka obsadí tento post jeho pravá ruka
Aktuálne je naša hlavná trať medzi Bratislavou a Košicami zmodernizovaná po Žilinu. Po nedávnom dokončení uzla v Žiline sa cesta medzi dvoma metropolami stlačila pod päť hodín.
Okrem toho je hotová ešte kratšia časť pod Tatrami. Štát zatiaľ do 160-ky na hlavnej trati nalial už viac než dve miliardy eur. V ďalších rokoch by sa táto suma mohla šplhať výrazne vyššie, keďže rozbehnuté a pripravované projekty pri Poprade a Liptovskom Mikuláši zhltnú ďalšie stovky miliónov.