František KvardaVo veľkej analýze o avizovanom leteckom spojení Bratislavy a Košíc sa dozviete:
- či je letový poriadok nastavený dobre,
- kde inde sa lieta na podobne krátke vzdialenosti,
- či je dobré alebo zlé, že lietať na trase bude firma z Maďarska,
- ako a kam sa vnútroštátne lietalo za čias socialistických ČSA.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Od novembra začne po šesťročnej pauze lietať pravidelná komerčná letecká linka na trase Bratislava – Košice.
Štát jej prevádzku zadotuje do roku 2028 približne piatimi miliónmi eur. Peniaze získa maďarský Wizz Air, ktorý vyhral súťaž rezortu dopravy.
HN v tomto texte prinášajú odpovede na kľúčových deväť otázok, ktoré súvisia s novým prepojením našich dvoch najväčších miest.
V článku zistíte:
- Pre koho je vlastne spojenie určené.
- Či bude reálne použiteľné na prestupné lety.
- Do akej miery ide o konkurenciu existujúcej linke Košice – Viedeň.
- Či je dotácia zo strany štátu príliš štedrá.
- Aké (a či vôbec) podobne krátke letecké spoje existujú v Európe.
- Koľko času reálne lety ušetria pri presune východ – západ.
- Či dokáže Wizz Air naplniť veľké Airbusy a či je dobré, že tender vyhral práve on.
- Nakoľko linke pomohol údajný lobing Roberta Fica v Budapešti.
- Ako vyzeral historický letový poriadok ČSA v roku 1985?
1. Pre koho je vlastne linka určená?
Letové časy (skoré ranné spoje cez týždeň, večerné v piatok a nedeľu) sú takmer na mieru šité potrebám biznis cestujúcich. Skoro ráno odletíte na opačný koniec republiky – stíhate celý deň stretnutí. A v najlepšom možnom prípade (teda v pondelok alebo piatok, keď sú k dispozícii aj večerné lety) sa vraciate v ten istý deň domov.
V utorok, stredu a vo štvrtok to však možné nie je – večerný let chýba, ostáva alternatíva v podobe prenocovania alebo večerného vlaku.
Veľmi dobre je letový plán nastavený v piatok a v nedeľu – neskorý popoludňajší, respektíve nočný let umožňuje stráviť víkend „doma“ tým, čo dochádzajú za prácou, študujú v druhom meste alebo si chcú užiť víkendový výlet.
Správne nastavenie časov je pre podobné lety kruciálne. Ak by Wizz Air nezmyselne lietal iba vo vybrané dni týždňa v neštandardných časoch (raz cez obed, inokedy o pol piatej ráno), úspechu nového produktu by to určite nepomohlo.
Veľkú časť pasažierov budú určite tvoriť študenti a tiež rôzni lovci lacných leteniek, v prípade Bratislavy aj spoza českých, maďarských a rakúskych hraníc. Do Košíc sa určite prídu pozrieť „batôžkári“, ktorí by sa tam bez tejto linky sotva vybrali.
Skúsenosti z čias ČSA, Danube Wings (aj Sky Europe) tiež hovoria, že na palube budú cestujúci najmä v piatok stretávať aj poslancov parlamentu či iných členov exekutívy.
2. Prestupné lety ako lákadlo?
Domnievať sa, že nový spoj otvorí východniarom nové možnosti na pohodlný presun do ďalších destinácií, ktoré má v ponuke Letisko Bratislava, nie je celkom správne – napriek tomu, že o nadväznosti prípojov hovoril pri predstavovaní linky aj šéf rezortu dopravy Jozef Ráž.
Hoci po prílete stroja z Košíc môže cestujúci teoreticky prestúpiť na ďalšie lietadlo z Bratislavy, nikto mu negarantuje, že ho stihne. Wizz Air je totiž nízkonákladovou spoločnosťou – rovnako ako väčšina všetkých, ktoré v Bratislave fungujú.
Takéto firmy neponúkajú lety na jednej letenke s garantovaným prestupom, respektíve s ponukou nadväzných letov. Pasažier z Košíc by teda riskoval, že v prípade meškania pri odlete ďalší spoj jednoducho nestihne a nikto mu škodu neuhradí ani neponúkne neskoršie spojenie.
Ak by to predsa len riskoval – vystaví sa riziku, že doslova uviazne v Bratislave. Aj keby si totiž chcel zaplatiť neskorší spoj, zvyčajne to v daný deň nie je možné – len zriedka totiž odlieta viac než jedna linka denne do konkrétnej destinácie. Výnimkou je napríklad Londýn.
Pre cestujúcich z východu krajiny, ktorí potrebujú prestupovať ďalej do Európy alebo do sveta, je jednoznačne vhodnejšou voľbou let do Viedne (Austrian), Zürichu (Swiss) alebo Varšavy (LOT).
Takéto lety pritom vôbec nemusia byť drahé, v ponuke je napríklad New York z Košíc cez Viedeň spiatočne v cene okolo 400 eur či rôzne európske destinácie za sumy okolo 150 eur.
Ráž ukázal, ktoré aerolinky spoja Bratislavu s Košicami. Najlacnejšie letenky budú stáť 20 eur
3. Konkurencia Viedne?
Z Košíc letí do Viedne priemerne 12 spojov týždenne. Austrian sú tradičnou, takzvanou legacy aerolíniou. Majú inú cenovú politiku a gro cestujúcich tu prestupuje na ďalšie prípoje. Na presun medzi Bratislavou a Košicami slúži letisko Schwechat minimu ľudí – existujú takí, ale ide skôr o nadšencov letectva ako o pravidelných cestujúcich. Pokles záujmu o Viedeň môže byť iba minimálny. Je však pravdepodobné, že linku Košice – Bratislava využijú aj Slováci pracujúci či študujúci vo Viedni – obe letiská totiž spája aj priama autobusová linka. Jej prevádzkovateľ by mal v ideálnom prípade odjazdy prispôsobiť príletom z Košíc.
4. Je dotácia príliš štedrá?
Štát linku zadotuje sumou 5,4 milióna eur, a to na celé zakontrahované obdobie, teda od novembra 2025 do konca marca 2028. Pri deviatich rotáciách týždenne (teda 18 letoch) sa za toto obdobie uskutoční približne 2 300 letov.
Jeden teda vláda podporí približne dvomi tisíckami eur. Pri kapacite airbusov, ktoré budú nasadené, je to plus-mínus 10 eur na pasažiera. Skúsme pracovať s predpokladom, že časť týchto ľudí budú turisti, ktorí u nás minú peniaze, zaplatia DPH, daň z ubytovania a podobne.
Okrem toho, z verejných zdrojov smerujú peniaze aj do vlakovej dopravy (okrem iného aj na vlaky zadarmo pre širokú časť obyvateľstva). Podľa starších odhadov súkromného Regio Jetu môžu stáť vlaky zadarmo až 30 miliónov ročne.
5. Existujú inde podobné linky?
Letová vzdialenosť medzi Bratislavou a Košicami je približne 320 kilometrov. Podobné linky nie sú raritou v Európe a ani inde. Letecky sa obsluhujú aj kratšie trasy – predovšetkým tam, kde chýba potrebná infraštruktúra (napríklad medzi ostrovmi v Británii či v Škandinávii).
Podobné spoje – dokonca aj na kratšie trasy – však fungujú aj v miestach, kde existuje iná alternatíva kvalitnej dopravy. Aerolínie takéto trasy prevádzkujú, lebo po nich jednoducho existuje dopyt.
Často týmto spôsobom „navážajú“ cestujúcich z menších letísk do svojich hubov, kde následne pasažieri pohodlne prestupujú na ďalšie linky.
Tu je niekoľko príkladov: Oslo – Bergen (305 kilometrov, Norwegian, SAS), Viedeň – Mníchov (355 kilometrov, Austrian, Lufthansa), Madrid – Valencia (300 kilometrov, Iberia, Air Europa), Atény – Solún (300 kilometrov, Aegan, Sky Express).
Vnútroštátny spoj existuje napríklad aj medzi Belehradom a Nišom (Air Serbia), čo je len 200-kilometrová vzdialenosť. Na 380-kilometrovej trati prevádzkuje Austrian spoj medzi Insbruckom a Viedňou. Veľa z týchto liniek je podobne ako nová slovenská operovaná v rámci služieb verejného záujmu (Public Service Obligation) – sú teda čiastočne dotované, pretože vlády majú záujem zabezpečiť dopravnú obslužnosť regiónov. Bratislava – Košice teda nie je nijakým unikátom.
KOMENTÁR: Linka Bratislava - Košice. Dopadlo to lepšie, než u Ráža dúfali
6. Koľko času reálne lety ušetria?
Ak by ste sa rozhodli dostať z Hviezdoslavovho námestia v Bratislave k Dómu sv. Alžbety v Košiciach, autom by vám to trvalo štyri hodiny a 24 minút. Vlakom – vrátane presunov na železničné stanice – bez troch minút presne šesť hodín.
S novou leteckou linkou by táto trasa podľa prepočtu HN zabrala približne dve hodiny. Do tohto času je zarátaný presun na letisko a z neho autom, odporúčaný príchod 40 minút vopred a samotný let vrátane odletových a príletových procedúr.
Linka, ktorú v piatok ohlásilo ministerstvo dopravy, teda môže zefektívniť presun medzi dvomi najväčšími slovenskými mestami. A, samozrejme, výrazne skrátiť presuny ďalej za Košice či Bratislavu.
Letecký portál Airtiper.com v tejto súvislosti poukazuje na zaujímavý aspekt, ktorý je pre efektívne presuny dôležitý. Tým je doplnková infraštruktúra. „Pre cestujúcich je podstatné nielen samotné trvanie letu, ale aj celková kvalita dopravnej dostupnosti letiska. Kľúčovú úlohu zohráva priame, rýchle, časté a komfortné prepojenie letiska s hlavným železničným a autobusovým uzlom, ako aj s centrom mesta.
Výber lietadla ako dopravného prostriedku na vnútroštátnej linke je podmienený – dopĺňa Airtiper.com – nielen cenou letenky, ale aj časovou efektivitou celej cesty. „Pretože ak je prístup z letiska a naň zdĺhavý a vyžaduje dlhé čakanie na mestskú hromadnú dopravu, atraktivita leteckého spojenia sa výrazne znižuje. Nikto nechce cestovať z letiska dvakrát dlhšie, ako trvá samotný vnútroštátny let, a v tomto prípade ťahá za kratší koniec letisko v Košiciach,“ uvádza stránka.
7. Naplní Wizz Air lietadlá?
Ministerstvo dopravy v podmienkach súťaže požadovalo nasadenie lietadla s minimálnou kapacitou 40 pasažierov. Víťazný dopravca však použije výrazne väčšie lietadlá – prúdové Airbusy A320/A321. Zmestí sa do nich okolo 230 ľudí. Dnes už nefungujúce IC vlaky prepravili podľa údajov z vlaky.net približne 2 220 cestujúcich denne. Stále pritom platí, že počet ľudí presúvajúcich sa denne z jedného konca krajiny na druhý (rôznymi dopravnými prostriedkami) sa ráta až na desaťtisíce.
Potenciál zaplniť jeden či dva Airbusy denne teda určite je – všetko bude záležať na cenovej politike (koľko leteniek bude v skutočnosti k dispozícii za minimálnu sumu 20 eur?), marketingu a ďalších faktoroch. Platí však, že „v najlepších časoch“, teda okolo roku 2007 a 2008, vypravoval Sky Europe na tejto linke štyri prúdové Boeingy v oboch smeroch. Plné bývali takmer vždy – firma ich zapĺňala študentmi, ktorí cestovali často za sumu 290 korún. Biznis model Sky Europe však nebol udržateľný, firma v roku 2009 skrachovala.
Takto lety kedysi promoval Sky Europe. FOTO: Archív HN
8. Je dobré, že vyhral práve maďarský dopravca?
Podľa informácií HN je druhou firmou, ktorá v súťaži podala ponuku, taliansky SkyAlps. Sú to menšie aerolínie, ktoré používajú regionálne lietadlá Dash DHC-8-Q400 s kapacitou do 80 cestujúcich. Maďarský Wizz Air však – hoci detaily talianskej ponuky rezort nezverejnil – dokázal jednoznačne konkurovať cenou za letenku, ktorá „prekvapila“ aj samotného ministra Ráža, ako priznal na tlačovej konferencii.
Wizz Air však možno považovať za lepšiu správu pre Bratislavu a Košice, ako by bol príchod SkyAlps. Hlavným dôvodom je známosť značky, ktorú slovenskí cestujúci poznajú. Firma má silné marketingové zázemie, funkčnú aplikáciu, rezervačný systém, ktorý je pre používateľov štandardizovaný. SkyAlps sú skôr „niche“ aerolíniami a ak by tender vyhrali, je pravdepodobné, že z nového spojenia by bola skôr „zážitkovo-exotická“ či prominentná záležitosť. A nie „masovka“, akú má potenciál rozbehnúť Wizz Air.
9. Vybavil linku premiér Robert Fico?
Premiér sa pred niekoľkými mesiacmi pred cestou do Budapešti vyjadril, že plánuje v Maďarsku zalobovať za to, aby sa tamojšie aerolínie zaoberali linkou medzi našimi dvomi top mestami.
Či vôbec a ak áno, tak k akému lobingu naozaj došlo, vie iba hŕstka vyvolených. Keď sa však pozrieme na biznis a fakty, faktor Fico je pravdepodobne preceňovaný a možno neexistujúci.
Wizz Airu sa totiž pomerne náhle uvoľní kapacita 12 lietadiel z jeho základne v Abú Zabí. Tú zruší od septembra, krok oznámil len v polovici júla.
Lietadlá Wizz Air stlačia čas cesty do Košíc na dve hodiny (Brífing HN)
Dôvodov je viacero, Maďari sa odvolávajú na geopolitickú nestabilitu a časté uzávierky vzdušného priestoru, priveľkú reguláciu a „protekciu“ národných aerolínií Etihad, ale tiež technické problémy s motormi. Vysoké teploty v regióne údajne zhoršovali ich výkon a aj náklady na údržbu. Pre Financial Times to povedal šéf firmy József Váradi. A doplnil, že sa namiesto Blízkeho východu budú focusovať viac na strednú Európu.
O mesiac nato prišla správa o novej základni v Bratislave. Wizz spustí tucet nových liniek z novej tunajšej bázy. Pridať k nim jednu do Košíc už nebol problém.
V minulosti sa lietalo výrazne viac
Vnútroštátne lety boli v minulosti, za čias ČSA, omnoho bežnejšou záležitosťou, než dnes. Pohľad na letový poriadok z roku 1985 to potvrdzuje. V prevádzke bolo nielen spojenie Košíc a Bratislavy viackrát denne, samozrejmosťou boli početné lety medzi Prahou a Bratislavou a tiež trasy do Popradu, Piešťan či Sliača.
Pozrite si historický letový poriadok ČSA z roku 1985:
Historický letový poriadok ČSA z roku 1985. V dolnej časti je vidieť frekvenciu spojov medzi Bratislavou a Košicami. Lietalo sa každý deň, často aj viackrát. Takmer každý deň boli tiež spoje medzi Bratislavou a Popradom. FOTO: timetableimages.com