- Minister dopravy Jozef Ráž otvoril v tomto roku tretí diaľničný úsek.
- Rýchlostná cesta medzi Kriváňom a Mýtnou má potenciál odkloniť kamióny zo zaťaženej pôvodnej trasy.
- S otvorením sa pôvodne rátalo už v marci minulého roka, no napokon sa objavili viaceré komplikácie.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Pred tromi rokmi sa na strednom Slovensku otvorila diaľnica blízko Lučenca. Diaľničiari sa následne pochválili štatistikou, že sa úsek krátko po sprejazdnení stal rekordmanom v počte odklonených kamiónov.
Novú trasu podľa nich využíva zhruba 94 percent ťažkej dopravy. Na tej pôvodnej jazdilo zhruba 12-tisíc áut denne, z čoho kamióny tvorili štvrtinu.
Ráž pre HN: Nová diaľnica do Senca bude. Je to lepšie, ako rozšíriť súčasnú na štyri pruhy
K tomuto úseku sa vo štvrtok pridala aj ďalšia, severná časť s dĺžkou deväť kilometrov. Tá mala vodičom slúžiť už v marci minulého roka, no okolnosti to zmenili.
Slávnostné otvorenie úseku R2 Kriváň - Mýtna
Po júnovom náhradnom termíne sa štvorprúdovka s našou najdlhšou, päťkilometrovou estakádou napokon otvára 20. novembra. Úsek otvorili minister dopravy Jozef Ráž spolu s premiérom Robertom Ficom. Vodiči si však na prvú jazdu počkajú pár hodín.
Ušetrí takmer tri minúty
Dôvodom je, že pódium použité pri slávnostnom otvorení bude potrebné demontovať. Tento úkon potrvá niekoľko hodín a podľa informácií HN by mala byť cesta pre bežných vodičov otvorená až okolo piatej popoludní.
Časť štvorprúdovky, ktorá prepojí Novohrad a Podpoľanie, prinesie najväčší úžitok práve týmto dvom regiónom. Miestne cesty sú totiž zaťažené aj kamiónovou dopravou zvážajúcou guľatinu, drevospracujúci priemysel má totiž v oblasti silné zastúpenie.
Tri roky po južnom úseku prišla na rad aj časť pri Kriváni. FOTO: HN/Vladimír Filipko
FOTO: HN/Vladimír Filipko
Podľa prepočtov inštitútu INEKO ušetril prvý úsek rýchlostnej cesty R2, známej aj ako južná diaľnica, vodičom približne päť minút jazdy. Úsek, ktorý pribudne v tomto roku, má priniesť ďalších 2,6 minúty k dobru, čím sa časová úspora na trase medzi Bratislavou a Košicami po južnom ťahu ešte zvýrazní.
Súčasťou rýchlostnej cesty v strede Slovenska bude rozsiahla estakáda s dĺžkou približne 4,5 kilometra a miestami až 45-metrovou výškou. Takáto stavba je na Slovensku unikátom nielen svojimi rozmermi. Podľa odborníka na mosty z Katedry betónových konštrukcií a mostov Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Petra Paulíka sa pri jej výstavbe využilo aj viacero inovatívnych postupov.
„Použil sa tam jeden veľmi netradičný spôsob. Dilatácia je umiestnená v strede rozpätia medzi piliermi cez vložený klzný nosník. Myslím si, že len tri mosty na svete majú takéto riešenie,“ uviedol Paulík s tým, že ďalšie dva, o ktorých vie, sa nachádzajú za oceánom.
Dilatácia mosta je mechanizmus, ktorý umožňuje konštrukcii rozťahovať sa a zmršťovať v dôsledku teplotných zmien bez rizika poškodenia.
Napriek náročným mostným konštrukciám prebiehali práce počas výstavby – až na niektoré úseky – pomerne hladko. Komplikácie nastali najmä pri preložkách sietí a pri skládke pri krivánskom cintoríne. Počas výkopov sa totiž ukázalo, že je desaťkrát väčšia, ako sa pôvodne predpokladalo.
História diaľnice na Podpoľaní
Pôvodne malo ísť spolu s finišujúcou autostrádou R2 Mýtna – Tomášovce o jeden dlhý úsek. Nakoniec ho však rozdelili a najprv išla do výstavby dnes už tri roky hotová časť pri Lučenci.
Posledným ťahom exministra dopravy Árpáda Érseka v úrade bolo podpísanie zmluvy aj na úsek R2 Kriváň – Mýtna. Stalo sa tak len dva týždne pred voľbami. Víťazom tendra boli Doprastav, Strabag a Eurovia.
Súťaž na zhotoviteľa bola vyhlásená aj za účasti šéfa Mosta Bélu Bugára v turbulentnom období po vražde novinára Jána Kuciaka, keď preferencie koaličného Mosta prudko klesali. V tom čase boli na stole aj plány na optimalizáciu úseku, a teda skracovanie navrhovaných estakád, ktoré tvoria takmer tretinu cesty.
Érsek sa však rozhodol, že zrecykluje staré projekty, a k cenovej optimalizácii nedošlo. Jeden kilometer tu tak vychádza na 26 miliónov eur. Na porovnanie, jeden kilometer R2 pri Rožňave s tunelom Soroška mal stáť 17 miliónov. Pri obchvate Bratislavy vychádza kilometer na 14 miliónov eur.
Milióny na odstránenie odpadu
Skládka pri krivánskom cintoríne mala byť uzatvorená už v roku 1975. Pôvodné odhady hovorili o približne tritisíc kubíkoch materiálu. Envirorezort však v roku 2020 vykonal orientačný geologický prieskum, ktorý potvrdil environmentálnu záťaž aj znečistenie podzemných vôd.
Istý čas prebiehali rokovania o tom, ako a kam sa bude odpad prevážať, koľko to bude stáť a kto náklady pokryje. Napokon diaľničiari podpísali s Doprastavom zmluvu na doplatenie 6,5 milióna eur za prevoz odpadu.
Celkovo stavba oproti pôvodnej zmluve v hodnote 230 miliónov eur zdražela približne o 40 miliónov, čiže zhruba o pätinu.
Po dokončení tejto časti skladačky R2 zostane v regióne už len jeden nevyriešený problém – obchvat Zvolena. Vláda vlani rozhodla, že pôjde o strategickú investíciu, od ktorej si sľubuje urýchlenie prípravných procesov.
Podľa tohto rozhodnutia sa so stavbou počíta v severnom variante. Proti nemu sa postavili obyvatelia Sliača, ktorí upozorňovali na možné ohrozenie termálnych prameňov. Od tejto alternatívy sa dištancovalo aj ministerstvo životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu. Rezort dopravy však podporil variant, ktorý viac vyhovuje Zvolenčanom.
Ráž nedávno v rozhovore pre HN potvrdil, že obchvat Zvolena bude ďalším projektom v poradí po prioritách D1, D3 a R4 smerom na Poľsko. „Makáme na tom, aby bola EIA. Verte mi, že ani môj nástupca sa určite nudiť nebude,“ povedal.
Povolenia aj status strategickej investície majú aj dva ďalšie úseky R2 pri Rimavskej Sobote, no štát na ne musí nájsť financie. Podľa ministra by mohli pomôcť peniaze z Bruselu pôvodne určené na obranu.
„Ak sa bavíme o projektoch, ktoré majú význam pre obranu, hovoríme o celej spodnej diaľnici, teda Rimavská Sobota, Lučenec a ďalej. Aj toto treba,“ uviedol minister. Okrem toho by v budúcnosti mal v regióne pomôcť aj obchvat Lučenca, keďže diaľnica sa aktuálne končí pred okresným mestom, čo môže spôsobiť dopravný lievik.
Po obchvatoch Tvrdošína a Košíc ide o tretí diaľničný úsek, ktorý Ráž otvoril v tomto roku. Posledným by mal byť obchvat Žiliny s tunelom Višňové, plánovaný pred Vianocami. Pôvodne sa očakávalo dokončenie aj obchvatu Ružomberka, no v dôsledku zosuvu sa termín sprejazdnenia posunul. Komplikácie zároveň oddialili úplné sprejazdnenie križovatky a rozšírenia diaľnice D1 pred Bratislavou.
Južná diaľnica zatiaľ poráža severnú
Dnes aplikácie Waze aj Google Maps odporúčajú túto trasu ako prvú voľbu smerom z Bratislavy do Košíc. Cesta juhom trvá približne štyri hodiny a 34 minút a meria celkovo 403 kilometrov. Jej konkurentom je trasa cez Čertovicu, ktorá je časovo takmer porovnateľná – pri meraní HN to bolo o päť minút viac, no je približne o 40 kilometrov dlhšia.
Kilometricky aj časovo momentálne najhoršie vychádza trasa cez sever, teda po diaľnici D1. Dôvodom je najmä úsek pri Strečne a zápchy v Ružomberku. Po otvorení tunela Višňové, ktorý má byť podľa aktuálnych plánov sprejazdnený 22. decembra, a úseku Hubová – Ivachnová sa však táto trasa skráti o približne 11 kilometrov a časovo by mala byť rýchlejšia o polhodinu.
Obchvat Ružomberka by mal byť podľa posledných vyjadrení Ráža dokončený v apríli alebo máji budúceho roka. Posledný úsek, ktorý je momentálne naplánovaný až po roku 2030, by mohol dopraviť ďalšie zlepšenie o približne desať minút. Ráž očakáva, že stavba sa rozbehne až v roku 2027, pričom súčasná súťaž sa komplikuje.
Medzitým si pravdepodobne pohorší trasa cez Čertovicu. V nedávnom rozhovore pre HN totiž šéf Slovenskej správy ciest Norbert Polievka upozornil, že je v zlom stave a plánuje sa jej komplexnejšia rekonštrukcia. To by mohlo znamenať, že dnes obľúbená trasa medzi západom a východom krajiny dočasne stratí svoju atraktivitu.