Výstavba tunela, ako je Višňové, by mala trvať dva-tri roky, tvrdia geológovia.
Hoci sa diaľničiari na podobné udalosti pravidelne vyhovárajú, podľa Šujana a Littvu je problém niekde celkom inde a je systémový. Inžinierski geológovia podľa nich majú príliš zviazané ruky na to, aby si svoju prácu mohli robiť poriadne.
Je Slovensko krajinou so zložitou geológiou?
Martin Šujan: Áno, je geologicky veľmi zložité. Kostrou geologickej stavby Slovenska sú Západné Karpaty, ktoré sú súčasťou alpsko-himalájskej sústavy. Karpaty vznikli počas geologicky mladších etáp, hovoríme najmä o starších treťohorách a neskoršom období.
Tlak, ktorý vo všeobecnosti z juhu formoval dnešný obraz Západných Karpát, vytvoril stlačené štruktúry a na pomerne malých vzdialenostiach nachádzame veľmi odlišné druhy hornín z hľadiska zloženia a veku.
Ako to celé prebiehalo?
Martin Šujan: Naše pohoria sú prevažne jadrové, inými slovami, majú jadro, ktoré vzniklo ešte v prvohorách a tvoria ho prevažne granity, čiže žuly. Na túto vrstvu sedimentovali v morskom prostredí ďalšie horniny a napokon na ne boli nasunuté príkrovy – horninové súbory, ktoré sedimentovali vo vzdialených lokalitách a tlakmi pri vzniku horstva sa nasunuli na staršie jednotky.
Následne dochádzalo pôsobením tektonického tlaku k porušeniu horninových systémov zlomami. Predstavte si, že na jednom mieste máme horninu, ktorej analóg môže byť o kúsok ďalej o tisíc metrov hlbšie.
Na akej úrovni sú naše poznatky o geologickom zložení Slovenska?
Juraj Littva: Celé územie Slovenska je takmer kompletne pokryté geologickými mapami v mierke 1 : 50 000 (v aplikácii na tomto odkaze, pozn. red.), čo by nám závideli mnohé štáty vrátane tých v západnej Európe či USA.
Martin Šujan: Geologická mapa je štvorrozmerné dielo. Kým na topografickej mape máme vďaka výškopisu aj tretí rozmer, na geologickej máme predstavu aj o pokračovaní do hĺbky. Ak je geologická mapa dobre urobená, na základe rezu viete s relatívne slušnou pravdepodobnosťou nakresliť, ako budú jednotlivé vrstvy pokračovať do hĺbky.
Okrem toho máme na Slovensku vynikajúci portál Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, ktorý voľne sprístupňuje množstvo údajov – neporovnateľne viac, ako majú iné štáty, a neporovnateľne priateľskejším spôsobom. Je to také jednoduché, že ak by som vám za tri minúty vysvetlil, ako sa mapa používa, už to budete vedieť sám.
Skrátka, dostať sa u nás ku geologickým informáciám nie je žiadny problém. Okrem toho tu máme jedno z mála dobrých dedičstiev „Sojuzu“, a to je Geofond, teda digitálny archív ŠGÚDŠ. Obsahuje vyše stotisíc geologických správ, z čoho už viac ako polovica je digitalizovaná. Geologický zákon ukladá objednávateľom geologických prác uloženie záverečných správ do archívu Geofondu.
V praxi to znamená, že netreba vŕtať tam, kde už niekto predtým vŕtal, a keď sa pripravuje nejaká líniová stavba – diaľnica, železnica – v „neznámom“ teréne, štúdiu je možné urobiť prakticky od stola. Štúdia realizovateľnosti by mala obsahovať identifikáciu rizikových úsekov vrátane nestabilných svahov.
Geológia v okolí Ružomberka. Foto: Postoj/Andrej Lojan
Ako však na základe mapy viete, že keď tam prídete a budete kopať, nezačne sa vám napríklad zosúvať svah?
Juraj Littva: Neplatí to pri úplne všetkých zosuvoch, ale drvivá väčšina má za sebou určitú históriu, zanechá tak po sebe terénne prejavy. Dnes máme navyše takzvanú lidarovú mapu Slovenska, vďaka ktorej dokážu geológovia zmapovať zosuvy aj takpovediac od stola.
Zosuv sa správa podľa určitých fyzikálnych zákonitostí. Medzi inžinierskymi geológmi sa hovorí, že z geologického hľadiska je nestabilný každý svah. Lenže existujú zásahy, ktoré situáciu dokážu zlepšiť alebo aj zhoršiť. Základná znalosť je, že keď zhora svah zaťažíme, zvyšujeme pravdepodobnosť, že sa zosuv reaktivuje. Ak ho však zaťažíme v spodnej časti, riziko znížime.
Okrem toho môžeme robiť rôzne opatrenia – jednoduchá geologická prvá pomoc v teréne je pokúsiť sa navŕtať do šmykovej plochy zosuvu, urobiť v nej drenáž, ktorá odtiaľ stiahne vodu a tým zhorší podmienky na ďalšie šmýkanie.
Martin Šujan: Je známe, ktoré horninové súbory sú náchylné na ktoré druhy svahových porúch. Spísal to docent Nemčok v publikácii Zosuvy v slovenských Karpatoch, kde je zaznamenaných viacero zo zosuvov, ktoré sa v súvislosti s diaľnicami preberajú aj v médiách. Viaceré sa stali exkurznými lokalitami.
Niektoré druhy hornín už vznikli šmykovým pôsobením. Napríklad bridlica je typická predisponovaná šmyková plocha, ktorá ak ide aspoň čiastočne paralelne s tvarom svahu, tak to, čo je nad ňou, má tendenciu pohybovať sa. Samozrejme, čím viac je tam vody, tým je šanca zosuvu vyššia.
Je možné, že po tom, čo si geológ pozrie potrebné dokumenty, tak na mieste ho pri výkope prekvapí niečo, čo by tam nemalo byť?
Martin Šujan: Mala by to byť úplne raritná situácia, určite nie opakujúci sa model takmer pri každom diaľničnom úseku.
Vie geológ, ktorý robí štúdiu od stola, kde sa nachádza podzemná voda?
Martin Šujan: Keď si pozrie archív a lokalitu a keď pozná všeobecnú geológiu, musí sa vedieť vyjadriť k obehu podzemnej vody.
Ako máme na Slovensku zdokumentované zosuvy?
Martin Šujan: Veľmi dobre. Tu napríklad vidíme Ružomberok a okolie, tunel Čebrať, o ktorom sa dosť hovorí, tu sú zosuvy v okolí Liskovej a pri Likavke (v aplikácii na tomto odkaze, pozn. red.). Geofond spravuje evidenciu existujúcich svahových porúch – toto všetko sú zosuvy evidované predchádzajúcimi geologickými prácami.
Zosuvy v okolí Ružomberka. Foto: Postoj/Andrej Lojan
Existuje však aj súhrnné dielo Atlas svahových deformácií, ktorý okrem existujúcich zosuvov a hodnotenia ich aktivity člení celé Slovensko na stabilné, potenciálne nestabilné a nestabilné územia. Na mape môžeme vidieť, ako línia diaľnice sleduje všetky tieto zosuvy.
Tým nechcem povedať, že tam netreba robiť prieskum, ale už v prípravnej štúdii, ktorá sa dá urobiť na základe archívnej dokumentácie a terénnej obhliadky, je možné v prvom priblížení identifikovať riziká, ktoré v tej línii sú.
Zúčastnili ste sa už na nejakom geoinžinierskom projekte týkajúcom sa diaľnic?
Martin Šujan: Párkrát som sa dal nahovoriť, aby som pripravil ponuku, ale potom som zistil, že vyhrá niekto s cenou, ktorá je menej ako polovičná. Nie je tam nikto, kto by vedel pochopiť, že to asi nebude to isté.
Osobne sa ma však dotýka, že logickým východiskom zo súčasnej situácie je to, že geológovia na Slovensku sú neschopní. Jednoducho keď sa komplikácie pri výstavbe diaľničných objektov zdôvodňujú „náhlymi zmenami geologickej stavby“ a podobnými formuláciami, vyplýva z toho, že buď je geologický proces taký rýchly, že počas prípravy sa niečo zmení – a to je, samozrejme, nezmysel –, alebo sú geológovia, ktorí to riešia, neschopní. A to si vôbec nemyslím, lebo mnohých poznám.
Alebo je tu ešte tretia možnosť, a to, že je problém v zadávaní projektov.
Bežná vedomosť slovenského občana je, že stavať tunely na Slovensku je veľmi náročné. Je to pravda?
Juraj Littva: Celkom nie. Napríklad v prípade tunela Čebrať sa to celé natiahlo pre portál, ktorý bol osadený do päty známeho zosuvu. Ten sa reaktivoval a opäť sa začal hýbať, preto miesto portálu bolo nutné presunúť. Ak by som to teda mal zhodnotiť na základe tohto príkladu, tak by som nepovedal, že u nás je stavba tunelov veľmi náročná. Asi jediný tunel, ktorý bol problémový, bol tunel Višňové.
Martin Šujan: Neviem, či je významný rozdiel medzi slovenskými tunelmi a alpskými. Tieto horstvá sú z hľadiska geologickej stavby porovnateľné. Čo sa týka Višňového, je pre mňa nepochopiteľné, že firmy sa tam sťažovali na prekvapenia v geologickej stavbe, pričom tam bola ešte do roku 2002 vyrazená prieskumná štôlňa s veľmi kvalitnou geologickou dokumentáciou.
Bol som kedysi v štyriapolkilometrovom tuneli pre vysokorýchlostnú železnicu vo Wachau. Stále som sa ich pýtal na prieskum, no dozorujúci geológ mi povedal: „Keď mi to padá, tak pridám kotvy a ostenie.“ Oni razili tunel, nezaoberali sa problémami.
To je príklad dobrej praxe?
Martin Šujan: Áno. Na základe omnoho diétnejších geologických informácií, ako máme u nás, razili tunel.
Bolo to bezpečné?
Martin Šujan: Oni videli, v akom stave je hornina. A to navyše bolo v pomerne zložitých podmienkach, kde boli hlboké zvetralinové kapsy. Ale jednoducho keď videli, že sa blížia do takéhoto úseku, technicky to riešili na mieste.
Juraj Littva: Dodal by som, že u nás sa predsa razili železničné tunely ešte za monarchie, pričom to bolo v rovnakej geológii.
Prečo podľa vás výstavba tunela Višňové trvá už viac ako dvadsať rokov?
Martin Šujan: Višňové nemá zložitú geologickú stavbu. Jeho prevažná časť sa nachádza v žulovom jadre, ktoré je, samozrejme, prestúpené zlomovými poruchami a zvetranými úsekmi. No informácie o stave horninového masívu boli kvalitne dokumentované prieskumnou štôlňou.
Pridajte sa k viac ako 85-tisíc odberateľom newslettra
Nezmeškajte týždenný výber najlepších textov s komentárom od šéfredaktora Martina Hanusa, ktorý inde nenájdete.
Pridať sa
No už len keď sa na to pozrie človek z mapy a vidí, že to je tristopäťdesiat miliónov rokov starý horninový masív, ktorý bol do súčasnej pozície presunutý, tak mu musí byť jasné, že bude silno tektonicky porušený.
Problémom teda asi bolo, že objednávateľ výkonov zrejme nebol schopný vybrať najvhodnejšiu technológiu razenia.
Juraj Littva: Keď som tú lokalitu navštívil ako študent, dozvedeli sme sa, že hoci masív tvorí žula, ktorá má byť prakticky nepriepustná, tektonické porušenie ho spriepustnilo do takej miery, že z neho vytekala menšia rieka – niekoľko stoviek litrov vody za sekundu.
Aj preto som nerozumel tomu, keď som sa po niekoľkých rokoch v médiách dočítal, že stavebníkov prekvapilo, že sa pri stavbe tunela musia boriť s vodou. To bol pre mňa aj jeden z popudov, prečo som sa tomu začal viac venovať.
Kto podľa vás spravil chybu?
Martin Šujan: Zjavne problém nastal niekde v prepojení medzi objednávateľom a zhotoviteľom. Keď máme investora, ktorý na to má peniaze, no rôzni dodávatelia to nevedia dokončiť, tak si nie som istý, či na strane objednávateľa bol niekto, kto by bol mal mentálnu kapacitu a odbornú spôsobilosť na to, aby vyhodnotil vhodnosť zvolenej technológie alebo vedel vec zmluvne zabezpečiť. V Alpách sú takýchto tunelov, ako je Višňové, desiatky kilometrov.
Martin Šujan. Foto: Postoj/Andrej Lojan
Aj im to trvá vyše dvadsať rokov?
Martin Šujan: O tom silno pochybujem, lebo takí dodávatelia by si už asi nikdy v živote na trhu nevrzli.
Koľko by podľa vás malo trvať postavenie tunela Višňové od prvej prieskumnej štôlne až po prestrihávanie pásky pri hotovom tuneli?
Martin Šujan: Vyrazenie podobného tunela by malo trvať dva-tri roky.
Juraj Littva: Áno, pokiaľ nie sú žiadne problémy. Aj keď tu treba povedať, že po tom, čo sa vyrazila prieskumná štôlňa, nechalo sa to tak a nepokračovalo sa v razení tunela. S tým súviseli sťažnosti miestnych obyvateľov, že im to stiahlo vodu zvrchu, čo bolo dané tým, že štôlňa nebola zaizolovaná.
Kde ešte sa pri stavbe diaľnic podľa vás neoprávnene vyhováralo na geológiu?
Martin Šujan: V úseku Turany – Hubová, keď sa ešte rátalo s údolným variantom popri Šútove, sa presúvali objekty pre „neočakávané geologické udalosti“. To však môže v skutočnosti byť len nekvalita prieskumu alebo skôr jeho nekorektné zadanie.
Treba sa pozrieť na to, ako objednávateľ tieto prieskumy zadáva. Presne vymedzia, kde sa čo má urobiť, a geológ je v podstate iba cvičenou opicou, ktorá to má vyplniť. V geologickom zákone však máme zadefinovaného zodpovedného riešiteľa, ktorý by po analýze existujúcej dokumentácie mal navrhnúť rozsah prieskumu, ktorý sa má urobiť.
To by sa však objednávateľovi ťažko obstarávalo, potrebuje nejaký excel, ktorý uchádzači vyplnia, a na základe neho vie porovnávať. Podľa môjho názoru zadávateľ využíva zákon o verejnom obstarávaní a získa najlacnejšiu ponuku, čo neznamená najlepšiu.
Znamená to, že ten, kto verejné obstarávanie vyhrá, si ani len nepozrie geologickú mapu Slovenska a nevie, že tam a tam bude zosuv?
Martin Šujan: Neviem na to odpovedať. Keby to prekvapilo geológa, ešte je to dobre, lebo na to vie zareagovať, ale keď to prekvapí staviteľa, to už je zle.
Druhá možnosť je, že to vedeli, len to využili ako výhovorku.
Martin Šujan: A to už sa dostávame do kriminálnych súvislostí.
Juraj Littva: V tom je to jablko sváru. Peter Vanya pre váš denník písal o výhodách a nevýhodách tunela Korbeľka v úseku Turany – Hubová. Nie vždy totiž platí, že zdanlivo najlacnejšie riešenie je skutočne najlacnejším. A aj v prípade, o ktorom sa rozprávame, je podľa mňa ťažké nájsť konkrétneho jedinca, ktorého možno viniť, pretože tu ide o systémový problém.
Ak sa zadanie na inžinierskogeologický prieskum upriami len na cenu, môže sa to veľmi škaredo vypomstiť a stavbu v konečnom dôsledku predražiť. Je to, akoby ste si kúpili lacné auto z druhej ruky, ale neoverili si, či nebolo búrané alebo nemá stočené kilometre.
V čom spočíva ten systémový problém, o ktorom hovoríte?
Juraj Littva: Keď hovoríme o líniovej stavbe, geológ má určenú napríklad hustotu prieskumných vrtov, ktoré treba spraviť, a spravidla aj ich pozíciu. No mal by to byť práve on, kto má posúdiť, kde sa majú vrty umiestniť, aké majú mať hĺbky, a zhodnotiť, aké ďalšie prieskumy sú potrebné, lebo on pozná geologickú stavbu Slovenska.
Možno je to nepopulárne alebo až politicky nepriechodné, ale inžiniersky geológ by mal mať závažné slovo už v štádiách prípravy trasy. Často sa totiž stane, že trasovanie je výsledkom vyjadrení množstva strán, no geológia sa veľakrát opomína.
Juraj Littva. Foto: Postoj/Andrej Lojan
Martin Šujan: Obvyklým postupom je orientačný inžinierskogeologický prieskum v rámci prípravy dokumentácie na územné rozhodnutie, dnes je to stavebný zámer. V ňom by mal geológ identifikovať všetky riziká, ktoré v navrhovanej línii hrozia. A môže napríklad povedať, že týmto trom kilometrom sa už nebudeme venovať, ale pri týchto päťsto metroch spravíme podrobný prieskum, ktorý bude podkladom pre projekt stavby a realizačnú fázu.
Správnou organizáciou procesu by skrátka nemala nastať situácia – alebo len veľmi raritne –, že pri stavebnej realizácii vznikne nejaké mimoriadne prekvapenie.
Ako je možné, že keď máme našu geológiu tak dobre zmapovanú, nevieme to pri výstavbe diaľnic využiť?
Martin Šujan: To je otázka pre niekoho iného. Ja sa pohybujem prevažne v súkromnej sfére a je pre mňa šokujúce, že ostatné dve desaťročia toto nie je výnimočné ani u súkromných developerov. Oni si tiež vyhodnotia prieskum podľa ceny a potom často riešia situácie, ktoré nastať vôbec nemuseli.
Je problém podľa vás aj v tom, ako sú nastavené pravidlá verejných obstarávaní?
Martin Šujan: Keby ten, kto o veci rozhoduje, najprv zadal štúdiu línie, presne by vedel, ako treba navrhovať ďalšiu etapu prieskumu. A ten, kto následne geologický prieskum vyprojektuje, musí zobrať zodpovednosť za to, ako to navrhol.
To však podľa môjho názoru nezbavuje geológa, ktorý robí podľa presne daného zadania, zodpovednosti upozorniť klienta, že hrozí nejaký problém, aj ak to nespadá do jeho zadania.
Lenže aj ak si objednávateľ vyberie najlacnejšiu ponuku, v zmysle zákona by mal spraviť geologický prieskum. Kde je teda problém?
Juraj Littva: Môže sa napríklad stať, že sa vrty nenavrhnú do hĺbky šesťdesiat ani dvadsať metrov, ale iba do desiatich metrov. Nimi potom geológ nemá ako zachytiť hlboko osadené šmykové plochy takého zosuvu, aký si vynútil presun portálu tunela Čebrať.
Z toho, čo hovoríte, sa však zdá, že oni sa nepozreli ani len do geologickej mapy.
Martin Šujan: Budí to ten dojem. Celý ten systém je samospasiteľný, lebo geológ, hoci je tam uvedený ako zodpovedný riešiteľ, sa môže vyhovoriť, že to takto dostal predpísané.
Takáto alternatíva prípravy diela, žiaľ, umožňuje nové zistenia počas realizácie, keď sa už, zdá sa, na rozpočty až tak veľmi nehľadí. Rozdiel v cene geologických prieskumov môže byť pritom iba v státisícoch, kým rozdiel v dodatočne vyvolaných nákladoch býva aj v desiatkach miliónov.
Urobil si podľa vás geológ pri Čebrati a Likavke svoju robotu poriadne?
Martin Šujan: Neviem na to odpovedať.
Juraj Littva: Geologický prieskum bol urobený, otázka je, koľko finančných prostriedkov naň bolo vynaložených a koľko malo byť. Na Slovensku sa často vinia jednotlivci, ale nie systém.
Spomínali ste, že geológia sa opomína aj pri trasovaní. Aký by mal byť ideálny stav?
Martin Šujan: Geológ by mal mať možnosť modifikovať trasu ešte v čase, keď sa len uvažuje o tom, že sa niekde bude stavať diaľnica.
Čo by bolo ešte potrebné, aby sa odstránil systémový problém, ktorý vidíte?
Martin Šujan: Objednávateľ by mal mať človeka schopného prevziať zodpovednosť za to, že vybral geologický prieskum povedzme za dva milióny namiesto jedného, lebo mu poskytne to, čo je potrebné. Vtedy by sa geológ mohol naozaj nazývať zodpovedným riešiteľom a nie iba prepisovačom výsledkov z laboratória.
Liptovská stavebná spoločnosťKeď je voda v krajine prekážkou, často sú potrebné aj tvorivé riešenia
Pomenovali sme niekoľko problematických projektov slovenských diaľnic, máme aj pozitívne príklady?
Martin Šujan: Napríklad diaľnica R1 z Nitry na Novú Baňu, ktorá vedie úsekmi s problematickými ílovitými zeminami náchylnými na deformácie, často s vysokou hladinou podzemných vôd.
Juraj Littva: Ale to, že sa to dá aj v prípade tunelov, ukazujú dva tunely pri Žiline, teda Považský Chlmec a Ovčiarsko. Idú cez Pieninské bradlové pásmo, čo je v zásade najzložitejšia geologická jednotka Západných Karpát.
Martin Šujan: Tieto tunely sa razili v zložitejších pomeroch, ako je väčšina trasy Višňového, ale nespomínam si na nejaké hysterické reakcie.
Juraj Littva: Pochválil by som aj robotu geológov na úseku diaľnice pri Čebrati, Likavke a Liskovej, keď sa už zosuvy spustili. Sanačné opatrenia sa navrhli veľmi dobre, iba je škoda, že sa na ne neprišlo skôr. Tí ľudia schopnosti majú, len sú nútení využívať ich v takom štádiu výstavby, ktoré na to už nie je vhodné. Keby sa tieto práce boli navrhli ešte pred výstavbou, nie počas nej, určite by sa bolo ušetrilo množstvo finančných prostriedkov, tvrdia geológovia.
Vyštudoval sociológiu a kognitívnu vedu. Pochádza z Bratislavy a zaujíma sa o celospoločenské a mestské témy. Má rád prírodu, architektúru, fotografovanie a spoznávanie nového.
Ďalšie autorove články:
Space Invaders, Pac-Man či Mortal KombatNa začiatku bol detský sen a vášeň k počítačovým retrohrám. Výsledkom je jedinečné Múzeum arkád
Ústavný právnik Tomáš ĽalíkRozhodnutie o uznávaní manželstiev homosexuálov je aktivistické. Súdny dvor EÚ si znižuje svoju legitimitu
Professor William SaundersOverturning of Roe v. Wade saves lives and teaches that abortion is negation of human rights
reklama
reklama
Rastie komunita ľudí, ktorí tvoria Postoj. Stanete sa súčasťou aj vy?
Práve vo vianočnom čase sa k nám pridáva najviac podporovateľov. Okolo Postoja sa tak formuje silná komunita štedrých ľudí, ktorým záleží na hodnotách a budúcnosti našej krajiny.
Vaša podpora má význam, pretože Postoj stojí len na ľuďoch ako ste vy.
Prosím, pridajte sa k nám teraz a staňte sa súčasťou Postoja aj vy. Ako špeciálny darček Vám pošleme limitovanú edíciu vianočných novín, ktoré sú určené len pre našich podporovateľov.
.png){kind=small}
Ďakujem.
Jakub Lipták
Ak nás už podporujete, prihláste sa.
Martin Šujan je geofyzik, konateľ firmy zameranej na geologický a geofyzikálny prieskum vrátane inžinierskej geológie. Dlhodobo sa zaoberá výskumom na účely analýz seizmického ohrozenia a geologických rizík lokalít jadrových elektrární, ako aj geotermálnym prieskumom.
Juraj Littva je geológ, pôsobí na Správe slovenských jaskýň, venuje sa vedeckému skúmaniu jaskýň a zaujíma sa aj o prienik geológie a praxe, napríklad pri stavebných projektoch.
Obaja sú kritickí voči tomu, keď sa komplikácie či omeškania počas výstavby slovenských diaľnic zdôvodňujú údajnými prekvapeniami v geologickej stavbe či neočakávanými geologickými udalosťami. Je to podľa nich nezmysel, keďže Slovensko je geologicky zmapované veľmi dobre a vraj stačí pohľad do máp, aby sme vedeli, kde môžeme očakávať zosuv svahu.
Hoci sa diaľničiari na podobné udalosti pravidelne vyhovárajú, podľa Šujana a Littvu je problém niekde celkom inde a je systémový. Inžinierski geológovia podľa nich majú príliš zviazané ruky na to, aby si svoju prácu mohli robiť poriadne.
Je Slovensko krajinou so zložitou geológiou?
Martin Šujan: Áno, je geologicky veľmi zložité. Kostrou geologickej stavby Slovenska sú Západné Karpaty, ktoré sú súčasťou alpsko-himalájskej sústavy. Karpaty vznikli počas geologicky mladších etáp, hovoríme najmä o starších treťohorách a neskoršom období.
Tlak, ktorý vo všeobecnosti z juhu formoval dnešný obraz Západných Karpát, vytvoril stlačené štruktúry a na pomerne malých vzdialenostiach nachádzame veľmi odlišné druhy hornín z hľadiska zloženia a veku.
Ako to celé prebiehalo?
Martin Šujan: Naše pohoria sú prevažne jadrové, inými slovami, majú jadro, ktoré vzniklo ešte v prvohorách a tvoria ho prevažne granity, čiže žuly. Na túto vrstvu sedimentovali v morskom prostredí ďalšie horniny a napokon na ne boli nasunuté príkrovy – horninové súbory, ktoré sedimentovali vo vzdialených lokalitách a tlakmi pri vzniku horstva sa nasunuli na staršie jednotky.
Následne dochádzalo pôsobením tektonického tlaku k porušeniu horninových systémov zlomami. Predstavte si, že na jednom mieste máme horninu, ktorej analóg môže byť o kúsok ďalej o tisíc metrov hlbšie.
Na akej úrovni sú naše poznatky o geologickom zložení Slovenska?
Juraj Littva: Celé územie Slovenska je takmer kompletne pokryté geologickými mapami v mierke 1 : 50 000 (v aplikácii na tomto odkaze, pozn. red.), čo by nám závideli mnohé štáty vrátane tých v západnej Európe či USA.
Martin Šujan: Geologická mapa je štvorrozmerné dielo. Kým na topografickej mape máme vďaka výškopisu aj tretí rozmer, na geologickej máme predstavu aj o pokračovaní do hĺbky. Ak je geologická mapa dobre urobená, na základe rezu viete s relatívne slušnou pravdepodobnosťou nakresliť, ako budú jednotlivé vrstvy pokračovať do hĺbky.
Okrem toho máme na Slovensku vynikajúci portál Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, ktorý voľne sprístupňuje množstvo údajov – neporovnateľne viac, ako majú iné štáty, a neporovnateľne priateľskejším spôsobom. Je to také jednoduché, že ak by som vám za tri minúty vysvetlil, ako sa mapa používa, už to budete vedieť sám.
Skrátka, dostať sa u nás ku geologickým informáciám nie je žiadny problém. Okrem toho tu máme jedno z mála dobrých dedičstiev „Sojuzu“, a to je Geofond, teda digitálny archív ŠGÚDŠ. Obsahuje vyše stotisíc geologických správ, z čoho už viac ako polovica je digitalizovaná. Geologický zákon ukladá objednávateľom geologických prác uloženie záverečných správ do archívu Geofondu.
V praxi to znamená, že netreba vŕtať tam, kde už niekto predtým vŕtal, a keď sa pripravuje nejaká líniová stavba – diaľnica, železnica – v „neznámom“ teréne, štúdiu je možné urobiť prakticky od stola. Štúdia realizovateľnosti by mala obsahovať identifikáciu rizikových úsekov vrátane nestabilných svahov.
Geológia v okolí Ružomberka. Foto: Postoj/Andrej Lojan
Ako však na základe mapy viete, že keď tam prídete a budete kopať, nezačne sa vám napríklad zosúvať svah?
Juraj Littva: Neplatí to pri úplne všetkých zosuvoch, ale drvivá väčšina má za sebou určitú históriu, zanechá tak po sebe terénne prejavy. Dnes máme navyše takzvanú lidarovú mapu Slovenska, vďaka ktorej dokážu geológovia zmapovať zosuvy aj takpovediac od stola.
Zosuv sa správa podľa určitých fyzikálnych zákonitostí. Medzi inžinierskymi geológmi sa hovorí, že z geologického hľadiska je nestabilný každý svah. Lenže existujú zásahy, ktoré situáciu dokážu zlepšiť alebo aj zhoršiť. Základná znalosť je, že keď zhora svah zaťažíme, zvyšujeme pravdepodobnosť, že sa zosuv reaktivuje. Ak ho však zaťažíme v spodnej časti, riziko znížime.
Okrem toho môžeme robiť rôzne opatrenia – jednoduchá geologická prvá pomoc v teréne je pokúsiť sa navŕtať do šmykovej plochy zosuvu, urobiť v nej drenáž, ktorá odtiaľ stiahne vodu a tým zhorší podmienky na ďalšie šmýkanie.
Martin Šujan: Je známe, ktoré horninové súbory sú náchylné na ktoré druhy svahových porúch. Spísal to docent Nemčok v publikácii Zosuvy v slovenských Karpatoch, kde je zaznamenaných viacero zo zosuvov, ktoré sa v súvislosti s diaľnicami preberajú aj v médiách. Viaceré sa stali exkurznými lokalitami.
Niektoré druhy hornín už vznikli šmykovým pôsobením. Napríklad bridlica je typická predisponovaná šmyková plocha, ktorá ak ide aspoň čiastočne paralelne s tvarom svahu, tak to, čo je nad ňou, má tendenciu pohybovať sa. Samozrejme, čím viac je tam vody, tým je šanca zosuvu vyššia.
Je možné, že po tom, čo si geológ pozrie potrebné dokumenty, tak na mieste ho pri výkope prekvapí niečo, čo by tam nemalo byť?
Martin Šujan: Mala by to byť úplne raritná situácia, určite nie opakujúci sa model takmer pri každom diaľničnom úseku.
Vie geológ, ktorý robí štúdiu od stola, kde sa nachádza podzemná voda?
Martin Šujan: Keď si pozrie archív a lokalitu a keď pozná všeobecnú geológiu, musí sa vedieť vyjadriť k obehu podzemnej vody.
Ako máme na Slovensku zdokumentované zosuvy?
Martin Šujan: Veľmi dobre. Tu napríklad vidíme Ružomberok a okolie, tunel Čebrať, o ktorom sa dosť hovorí, tu sú zosuvy v okolí Liskovej a pri Likavke (v aplikácii na tomto odkaze, pozn. red.). Geofond spravuje evidenciu existujúcich svahových porúch – toto všetko sú zosuvy evidované predchádzajúcimi geologickými prácami.
Zosuvy v okolí Ružomberka. Foto: Postoj/Andrej Lojan
Existuje však aj súhrnné dielo Atlas svahových deformácií, ktorý okrem existujúcich zosuvov a hodnotenia ich aktivity člení celé Slovensko na stabilné, potenciálne nestabilné a nestabilné územia. Na mape môžeme vidieť, ako línia diaľnice sleduje všetky tieto zosuvy.
Tým nechcem povedať, že tam netreba robiť prieskum, ale už v prípravnej štúdii, ktorá sa dá urobiť na základe archívnej dokumentácie a terénnej obhliadky, je možné v prvom priblížení identifikovať riziká, ktoré v tej línii sú.
Zúčastnili ste sa už na nejakom geoinžinierskom projekte týkajúcom sa diaľnic?
Martin Šujan: Párkrát som sa dal nahovoriť, aby som pripravil ponuku, ale potom som zistil, že vyhrá niekto s cenou, ktorá je menej ako polovičná. Nie je tam nikto, kto by vedel pochopiť, že to asi nebude to isté.
Osobne sa ma však dotýka, že logickým východiskom zo súčasnej situácie je to, že geológovia na Slovensku sú neschopní. Jednoducho keď sa komplikácie pri výstavbe diaľničných objektov zdôvodňujú „náhlymi zmenami geologickej stavby“ a podobnými formuláciami, vyplýva z toho, že buď je geologický proces taký rýchly, že počas prípravy sa niečo zmení – a to je, samozrejme, nezmysel –, alebo sú geológovia, ktorí to riešia, neschopní. A to si vôbec nemyslím, lebo mnohých poznám.
Alebo je tu ešte tretia možnosť, a to, že je problém v zadávaní projektov.
Bežná vedomosť slovenského občana je, že stavať tunely na Slovensku je veľmi náročné. Je to pravda?
…
článok kráteny, nevošiel.