HN.HNONLINE.SK 30. 1. 2006 00:00
hnonline.sk/1-10023660-17720 … _detail-5b
(téma o moste a tuneli je na konci článku)
Dunaj zamrzol, a s ním aj život v troch obciach
Ak sa chcú obyvatelia obcí Dobrohošť, Vojka a Bodíky dostať do školy či k lekárovi, musia terza namiesto 500 metrov po vode prejsť 50 kilometrov po súši .
Je tu prekrásne – hovorí jeden z návštevníkov vodného diela Gabčíkovo. Netajil obdiv nad obrazom zamrznutej rieky. Obyvatelia obcí Dobrohošť, Vojka a Bodíky, sa však na Dunaj pozerajú inými očami. „Vodné dielo je síce pekné, ale nie pre nás,“ tvrdí starosta Vojky nad Dunajom Ondrej Varga.
Na Dunaj vyplával ľadoborec
Ľadové kryhy znemožnili splavnosť Dunaja
Je tu prekrásne - hovorí jeden z návštevníkov Vodného diela Gabčíkovo. Netajil obdiv nad obrazom zamrznutej rieky. Obyvatelia obcí Dobrohošť, Vojka a Bodíky sa však na Dunaj pozerajú inými očami. “Vodné dielo je síce pekné, ale nie pre nás,” tvrdí starosta Vojky nad Dunajom Ondrej Varga.
Po vybudovaní gabčíkovskej priehrady sa tieto obce ocitli takmer na ostrove. Z juhu ich obopína staré koryto rieky a zo severu dlhý prívodný kanál vodného diela, ktorým prechádzajú lode. Teraz im v tom bráni hrubý ľad a nepremáva ani motorová kompa. Ľudia sa cítia odrezaní od sveta. Ak chcú ísť na “pevninu”, namiesto 500 metrov po vode musia prejsť po súši 50 kilometrov. Približne toľko je napríklad do protiľahlého Šamorína po ceste, okľukou okolo celej priehrady. “Istota, že nás ani počas povodní nezaplaví voda, je síce výhodná, ale vodné dielo nám život celkovo skomplikovalo,” dodal Varga.
Autobus uberá z rozpočtu
Kompa nepremáva nielen vtedy, keď je Dunaj zamrznutý, ale ani počas hmly, silného vetra alebo vysokej vody. Z obcí sa vtedy ťažko cestuje do školy, práce či k lekárovi. Ľudia musia za všetkým chodiť na druhú stranu kanála. “Ostrovanov” síce odvezie obecný autobus, ale kým sa dostanú cez Gabčíkovo, kam potrebujú, musia raz, alebo aj dvakrát, prestupovať.
Dcéra majiteľa reštaurácie vo Vojke nad Dunajom Jána Knížata študuje na strednej škole v Bratislave. Hoci sa jej vyučovanie začína o pol ôsmej, na obecný autobus musí ísť už pred šiestou. V Šamoríne prestupuje a na bratislavskej stanici Nivy znova. Keby išla o niečo neskôr spojom SAD, nestihne začiatok vyučovania.
Obecný autobus jazdí do Šamorína trikrát denne a dvakrát do obce Báč. Teraz každý deň prejde asi 500 kilometrov. Keď kompa premáva, takúto vzdialenosť nabehá za týždeň. Jeho prevádzka odkrojí ročne z obecného rozpočtu Vojky 250-tisíc korún. “Kompa je síce zadarmo, ale autobus dotujeme. Preto musíme šetriť na verejnom osvetlení, na opravách chodníkov a podobne,” hovorí starosta. Tvrdí, že neraz o tom informoval ministerstvá. “Na moje listy odpovedali, že ak chýbajú obci financie, môžem obyvateľom zvýšiť poplatky a dane. Ale u nás je 40 percent dôchodcov. Z čoho majú platiť?” odmieta Varga takéto rady.
Prijal by však, keby sa časť nafty z nepremávajúcej kompy dala pre autobus. “Na nafte sa neušetrí, ani keď kompa nepremáva. V tejto zime sa pravidelne štartuje, aby nezamrzla,” vysvetľuje riaditeľ závodu Vodné dielo Gabčíkovo Slovenského vodohospodárskeho podniku Stanislav Fialík. Aj keby sa ušetrila, nafta by sa nemohla dať pre autobus. “Keby sme ju darovali, bol by to daňový priestupok. Nedalo by sa to vykázať v účtovníctve firmy,” dodal Fialík.
Kompa nebude stačiť
Do obcí prichádza čoraz viac chatárov. Kúpili pozemky a stavajú. Počet obyvateľov sa v posledných rokoch znížil asi na 1 200, teda zhruba na polovicu. Varga však upozorňuje, že kvôli rekreantom už o niekoľko rokov nebudú miestne komunikácie ani kompa stačiť. Veď už teraz sa počas leta čaká na prevoz hodinu aj dve. Na kompu sa zmestí štrnásť osobných vozidiel. Ešte bývalý minister hospodárstva Ľubomír Harach sľúbil, že ju vymenia za väčšiu. Nestalo sa.
Starosta obce Dobrohošť Jozef Boráros pripomína, že kvôli vodnému dielu vyvlastňovali pôdu po 40 halierov za štvorcový meter. Len v Dobrohošti tak ubudlo 170 hektárov. Preto si myslí, že štát by sa mal viac zaujímať o život v tomto regióne.
Vládne sľuby o moste i tuneli zostali na papieri
Obyvateľom obcí v minulosti sľúbili, že spolu s výstavbou vodného diela im ako kompenzáciu postavia most cez kanál. Starostovia to však nemajú písomne, a tak sa dnes nedá na nikoho odvolávať. Štátni úradníci hovorili aj o tuneli pod kanálom. Most a tunel však ešte za socializmu údajne odmietli ministerstvá vnútra a obrany. Kvôli bezpečnosti vodného diela, lebo tieto objekty by mohli byť terčom teroristov. Ako to bolo so sľubmi, dnes sa už nedá spoľahlivo zistiť. Knížat však pripomína, že most mal byť práve neďaleko jeho reštaurácie. Niektorí obyvatelia hovoria, že by sa mohol postaviť za peniaze, ktoré idú na prevádzku kompy. “Kompa nás ročne stojí dvanásť až trinásť miliónov korún,” upozorňuje Fialík. Uznáva, že nie je najlepším riešením, ale ani mnohonásobok tejto sumy by dnes na postavenie mosta nestačil.
Žiadna vláda nedá peniaze na nový most, ktorý by preklenul Dunaj a spojil Dobrohošť, Vojku a Bodíky s pevninou, tvrdí predseda SMK Béla Bugár. “Nie však preto, že by nechcela. Ale kvôli tomu, že by to boli miliardové investície. A koľko ľudí by most využívalo?” spochybňuje využitie tejto stavby.
Niektorí vodohospodári však tvrdia, že myšlienka postaviť most cez prívodný kanál vodného diela nie je nereálna. V lokalite bude pribúdať turistov, ale aj rekreantov, ktorí si tam postavia chaty a domy.
Pomoc, ale aj kritika
Bugár je však ochotný obciam pomáhať. “Keby nám starostovia povedali, že kompa cez Vodné dielo Gabčíkovo kvôli ľadu nepremáva, boli by sme sa snažili o nejakú kompenzáciu. Ale dozvedel som sa to až od vás,” uviedol. Sľúbil však, že osloví ministrov hospodárstva a dopravy a budú hľadať možnosti, ako obyvateľov odškodniť. “Obciam by sa napríklad mohol dať príspevok z rezervy vlády. Musím to však preveriť,” oznámil. Pred niekoľkými rokmi im obstaral autobus, ktorý používajú na prepravu svojich obyvateľov.
Bugár si však myslí, že aj obce by mali viac urobiť pre svoj rozvoj. “Nech rozmýšľajú, ako prilákať turistov. Okrem eurofondov sa môžu uchádzať aj o podporu z iných fondov a združení,” dodal. Navrhuje, aby sa snažili prilákať najmä cykloturistov alebo zaujať domácimi zabíjačkami.
Nie sme Jurský park
Majiteľ reštaurácie vo Vojke nad Dunajom Ján Knížat upozorňuje, že tieto obce sú síce nakreslené na rôznych európskych mapách, ale bez “vidličky, nožíka a postele…” Teda bez vyznačenia ponúkaných služieb. Západní hostia sa preto obávajú prísť. “Myslia si, že je u nás komunizmus a niekto ich tu zožerie ako vo filme,” opisuje ich strach. Tak mu to povedali zahraniční turisti, tvrdí. Do Vojky niekedy zablúdia, lebo cyklotrasa nie je od Bratislavy dobre vyznačená. “Ale keď zbadajú reštauráciu, upokoja sa,” dodáva Knížat.
Na elektrárni sa nedohodli
Splnomocnenec vlády pre vodné dielo na Dunaji Dominik Kocinger upozorňuje, že keby sa obce rozhodli, mohli by profitovať aj z hydroenergetického potenciálu. Na objekte, ktorým sa z priehrady zásobujú vodou ramená Dunaja, by sa mohla postaviť malá elektráreň. Bugár však dodáva, že starostovia sa nedokázali na jej prevádzke dohodnúť.
Podľa námestníka riaditeľa závodu Bratislava Slovenského vodohospodárskeho podniku Petra Minárika projekt vodnej elektrárne je vypracovaný a má aj stavebné povolenie. Obce by sa však mali na ňom finančne podieľať, o čom váhajú. Minárik chápe opatrnosť starostov, lebo niektoré firmy zaujímajúce sa o elektráreň “chceli obce obabrať”.