Vláda zradila východ. Chýbajúca diaľnica je symbolom premárnených príležitostí
Vláda ignoruje záväzky voči EÚ a hazarduje s budúcnosťou Slovenska. Zmeškaná diaľnica znamená zmeškanú šancu pri obnove Ukrajiny.
Autor je expert Progresívneho Slovenska na dopravu
Zemplínčania už roky cítia, že na ich región sa zabudlo. Nikto ich doteraz nepresvedčil, že to tak nie je, a slová už nestačia. Diaľnicu, ktorú vlády sľubujú viac ako 15 rokov, ľudia stále nevidia. Čo však vidia, je zaostávanie Zemplína. A za hlavnú príčinu označujú chýbajúcu diaľnicu.
Je preto na mieste pýtať sa, ako je možné, že Zemplín zostáva dopravne izolovaný. Doteraz nie je prepojený so západnejšími krajmi Slovenska a rovnako ani s naším východným susedom.
Diaľnicu D1 z Košíc k ukrajinskej hranici pritom potrebuje nielen dotknutý región. Vyžaduje ju aj Európska únia ako časť prioritného koridoru siete TEN-T Rýn – Dunaj. Slovenská republika s tým nemala problém a zaviazala sa dokončiť ju do roku 2030.
Sľuby a realita: 72 kilometrov do zabudnutia
Nádeje vyvolal rok 2019, keď sa podarilo pre dopravu otvoriť 14-kilometrový úsek Budimír – Bidovce, najvýchodnejšiu časť D1. Od Bidoviec po Ukrajinu ostávalo postaviť ešte 72 kilometrov. Plánovaný úsek diaľnice má viesť severne od Dargova a Hriadok, s posledným zjazdom v Sobranciach pred štátnou hranicou vo Vyšnom Nemeckom.
Aktuálne má projekt za sebou len štúdiu realizovateľnosti a začiatok procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Vybraný bol najlacnejší variant G – trasa bez tunela pod Dargovom, severne od Michaloviec, s odhadovanými nákladmi približne 1,4 miliardy eur. Možno to znie ako pokrok, no v skutočnosti je projekt stále v počiatočnej fáze.
Pozorný čitateľ už tuší, že Slovensko svoj záväzok dostavať tento úsek do roku 2030 zrejme nenaplní. A nemýli sa. Diaľničiari naplánovali výstavbu na roky 2032 až 2040.
Máme sa obávať, že nám EÚ pre nesplnenie termínu odoberie eurofondy? Pravdepodobne nie. Dokončenie západo-východného koridoru TEN-T v celkovej dĺžke 3 500 kilometrov je záležitosť rádovo významnejšia ako 70-kilometrový úsek na východe Slovenska. Súčasná vláda sa síce správa ako nespratník, ale Únia nám opäť prepáči a ako trpezlivý rodič nám pomôže dokončiť si úlohu aj v neskoršom termíne.
Európske peniaze a domáce triky
Alternatívou by mohli byť PPP projekty, ktoré sú obľúbeným nástrojom vlád Smeru. Ich história na Slovensku je však príbehom predražených zmlúv a podozrení z korupcie, zatiaľ čo predraženosť a vytvorenie ďalšieho dlhu sú bremenom, ktoré si odnesú až budúce vlády.
Aby súčasná vláda všetky procesy zjednodušila, zaradila tento projekt medzi strategické investície. Má to svoje výhody: uľahčí sa vyvlastňovanie pozemkov a odstráni sa povinnosť, aby projekt prešiel opätovným hodnotením Útvaru hodnoty za peniaze. Jednoducho zmizne jeden z mála kontrolných mechanizmov, ktorý mal garantovať efektívne vynakladanie verejných peňazí.
Všetko podľa hesla „keď sa rúbe les, lietajú triesky“. To znamená, že sa narobia všelijaké podružné škody v mene urýchlenia výstavby, hoci jej dokončenie je stále v nedohľadne.
Prečo však až desať rokov po pôvodnom pláne?
Problém však nespočíva v jednom konkrétnom zlyhaní. Skutočnosť je omnoho horšia.
Systémová chyba, nie náhoda
Dôvod, prečo Zemplín nemá diaľnicu, je systémový. Východné regióny prišli o roky premárnených príležitostí na rozvoj (vyjadriteľných v stámiliónoch eur) pre to, ako je nastavený systém výstavby diaľnic na Slovensku.
V tomto systéme sa nenašlo miesto na dlhodobé strategické plánovanie. Nebolo v ňom možné určovať priority na základe dát a následne sa ich držať. Vytvoril sa tu systém, kde verejnú súťaž automaticky vyhráva najlacnejšia ponuka, pričom víťazné projekty sú často nekvalitné a vopred počítajú s cenovými dodatkami. Termínovo sa predlžujú a finančne predražujú.
Budovanie diaľnic je na mieru ušité niekoľkým lokálnym hráčom, ktorí si vznikajúcu sieť doslova parcelujú. Projekty na nezmyselne krátke úseky nelákajú svetové stavebné firmy. Keby sa súťažili projekty v dĺžke rádovo stoviek kilometrov, diaľničná sieť na Slovensku by už bola postavená. Namiesto toho prichádzame o čas, peniaze a príležitosti, ktoré by dokončená diaľnica vytvárala. Potrebujeme presný opak: predvídateľné plánovanie podľa jasných dát a veľké, otvorené súťaže, ktoré prilákajú najlepšie svetové firmy, nielen pár domácich hráčov.
Nakoniec prídeme ešte o oveľa viac, pretože sa nestihneme zapojiť do obnovy vojnou zničenej Ukrajiny. Nielen pre zanedbanú infraštruktúru, ale aj pre servilnú politiku voči Moskve a nepriateľskú voči Kyjivu. Vojna sa skončí, Ukrajina sa stane súčasťou EÚ – a straty z nevyužitých príležitostí pre Slovensko sa budú dať počítať na miliardy.
Ale späť k odpovedi na pôvodnú otázku: diaľnica D1 k hranici s Ukrajinou bude hotová až desať rokov po termíne preto, lebo Košice nemôžu byť spojené s Ukrajinou skôr, ako budú spojené s Bratislavou. Aj keď to nie je nikde napísané, o tomto pravidle hovoria všetky kroky zodpovedných.
Keby Robert Fico poctivo pracoval v prospech Slovenska, urobil by všetko pre to, aby naplnil svoj sľub dokončiť D1 do roku 2010. Prečo sa mu to nepodarilo? To je výborná otázka, ktorú treba klásť vždy a všade. Odpoveď na ňu jasne ukáže, prečo Zemplín stále čaká a kto z tohto marazmu celé roky profituje.