- Dva problémové úseky na severe sa stavajú viac než desať rokov.
- Donedávna to vyzeralo tak, že sa skôr odovzdá obchvat Ružomberka.
- Situácia sa však aktuálne javí inak.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Pred viac než desiatimi rokmi spustil štát dve kľúčové diaľničné stavby. Obchvat Ružomberka a Žiliny odvtedy píšu každá svoj unikátny príbeh. Zatiaľ však bez záverečnej bodky. Úsek na Liptove mal stavebne finišovať pred ôsmimi rokmi a časť D1 s naším najdlhším tunelom Višňové pred šiestimi.
Avizované termíny sa vďaka komplikáciám niekoľkokrát menili, a keď nastupovala terajšia vláda, minister dopravy Jozef Ráž chválil práce na stavbe pri Ružomberku. Naproti tomu kritizoval atmosféru pri Višňovom.
Južná diaľnica sa rozrastie na jeseň o 23 nových kilometrov. Kedy sa pohnú ďalšie úseky?
Nedávno, počas návštevy premiéra Roberta Fica na ministerstve, to vyzeralo tak, že ešte v tomto roku by mal byť otvorený úsek pri Ružomberku a do februára aj pri Žiline. Teraz sa však zdá, že poradie spustenia týchto dvoch úsekov sa môže zmeniť.
Čo ešte treba doladiť?
Podľa bývalého investičného riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti Juraja Čermáka by Višňové mohlo byť dokončené ešte tento rok. „Podľa mojich informácií by to mohlo byť niekedy medzi Vianocami a Silvestrom. Pri Ružomberku som skeptický, tam je práce ešte dosť,“ uviedol pre HN Čermák.
Exmanažér, ktorý pochádza zo Žiliny, dodal, že pri krajskom meste je už na vonkajšej stavbe prakticky všetko sfinalizované a nakreslené sú aj čiary. V podobnom duchu sa nedávno pre 360-ku vyjadril aj minister Ráž, ktorý povedal, že Višňové by chcel stihnúť do Vianoc.
So spoločnosťou Skanska, ktorá stavbu realizuje, však štát tento rok podpísal dodatok, v ktorom si necháva časový priestor na najneskoršie dokončenie vo februári. Podľa aktuálneho stavu to však vyzerá tak, že spustenie by mohlo prísť skôr. Závisieť to bude od bezpečnostných testov, ktoré Ráž nechce podceniť.
Podľa Čermáka sa na rôzne situácie v našom najdlhšom, viac než sedemkilometrovom tuneli musia pripraviť hasiči aj záchranári.
Odborník vysvetľuje, že v rámci skúšok sa musí tunel zadymiť a testovať sa budú snímače na rozpoznanie vozidiel. „Ako prvé sa záchranári zamerajú na autobusy, keďže je v nich najviac ľudí. Potom na osobné autá a nakoniec na nákladné vozidlá. Snímače by tieto typy vozidiel mali vedieť identifikovať,“ vysvetľuje Čermák.
Obchvat Ružomberka, ktorým je úsek medzi Hubovou a Ivachnovou, podľa Čermáka spustia niekedy v prvých mesiacoch budúceho roka. Donedávna to pritom ešte vyzeralo, že stavba bude hotová už v roku 2025.
Na jar však na tejto stavbe došlo k ďalšiemu zosuvu pod jedným z mostných objektov pri Likavke. Podľa Ráža to spôsobilo komplikácie, ktoré pravdepodobne posunú odovzdanie.
FOTO: NDS, HN/Vlado Filipko
„Bavíme sa rádovo o pár mesiacoch v roku 2026, kým sa to úplne dokončí a odovzdá do užívania. Verím, že do konca februára by sme to mohli mať,“ vyjadril sa šéf rezortu.
Problémy so zosuvmi
Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti je stavba od začiatku poznačená tým, že sa nachádza v geologicky náročnom území. „Aj teraz sa pracuje na sanácii zosuvov, ktoré sa v minulosti objavili na významnej časti tejto stavby.
V prípade lokality Likavka sa so sanáciou začalo v marci tohto roka,“ uvádzajú zástupcovia akciovky s tým, že o termíne sprejazdnenia budú včas informovať.
Prvý zosuv na stavbe prišiel krátko po tom, čo sa práce pred viac než dekádou rozbehli. Spôsobil, že sa projekt musel od základov prepracovať, tunel Čebrať sa predĺžil približne o kilometer a spolu s tým sa menilo aj celé trasovanie diaľnice.
Následne začala rásť aj celková cena diela, ktorá by podľa odhadov mohla namiesto pôvodne zmluvných 220 miliónov dosiahnuť až 600 miliónov. Na rozdiel od Višňového, kde štát menil dodávateľa, tu od začiatku stavbu realizuje združenie firiem OHLA ŽS a Váhostav.
Na severe pretrváva pat. Najdrahší diaľničný úsek naráža na námietky konkurencie
Momentálne na mieste prebiehajú práce na obrusných vrstvách vozovky, montujú sa výplne protihlukových stien, inštaluje sa technológia v tuneli Čebrať aj v operátorskom pracovisku a pripravujú sa funkčné skúšky.
Čo sa týka úseku medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou, ktorého súčasťou je aj tunel Višňové, podľa diaľničiarov pokračujú práce na montáži technologických zariadení v celom tuneli. „Súčasne prebiehajú práce na vedľajších objektoch stavby, úpravách potokov, prístupových cestách, búraní dočasných komunikácií, vegetačných úpravách a na oplotení D1. Dokončujú sa tiež predportálové úseky tunelov a realizuje sa dopravné značenie,“ uvádzajú diaľničiari.
Do Košíc do štyroch hodín
Cesta z Bratislavy do Košíc cez Strečno dnes podľa máp Googlu trvá priemerne štyri hodiny a 42 minút. Ak si vyberiete trasu cez Banskú Bystricu alebo Lučenec, v oboch prípadoch ušetríte približne desať minút.
Po otvorení obchvatov sa trasa od Hričovského Podhradia po začiatok Vrútok skráti zhruba o osem kilometrov, zatiaľ čo pri Ružomberku pôjde o dva až tri kilometre. Rozdiely v čase však budú ešte výraznejšie.
Znamená to aj to, že sa konečne oplatí využiť pri Žiline úsek od Hričovského Podhradia po Lietavskú Lúčku, ktorý je otvorený už niekoľko rokov. Po spočítaní prínosov oboch diaľnic dokážete Žilinu obísť namiesto súčasnej polhodiny len za 12 minút, čo predstavuje úsporu približne 17 minút.
Obídením rušných ciest v Ružomberku môžete získať ďalších 13 minút, teda spolu približne pol hodiny.
Ďalší efekt prinesie dokončenie posledného chýbajúceho úseku diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami, a to úsek medzi Turanmi a Hubovou. Podľa plánov by mal byť hotový v roku 2032, pričom v súčasnosti stále prebieha verejné obstarávanie.