nie si v strane, ale robíš politiku. je jedno, či si úradnícka vláda, alebo nezávislý.
na druhej strane, takých nezávislých tu už bolo, ako keď sa nemenovaný prezident vyjadril, že je síce nezávislý, ale prakticky je už súčasťou smeru.
2 lajkov
Boris Kollár tiež nie je politik. A Fico nie je v politike už od roku 2014.
1 lajk
tak ten zaver tazkeho tyzdna tentokrat stal za to 
6 lajky
Ty toho Miloša fajk miluješ. Kedy nebol taký sociálny tak zruší aj dotácie pre železnice…
1 lajk
ano, a mohol zrusit aj skoly, nemocnice. on bol vlastne taky dobrak.
1 lajk
Tak to mohol. Aspoň by sa menej kradlo.
len potom kde sa ucili ze trh vsetko vyriesi
1 lajk
Na súkromnej univerzite 
myslis ako v skalici/sladkovicove alebo takej co prevadzkoval donald trump bez akreditacie a “ucili” ako zbohatnut ?
1 lajk
Slovensko nemá ani po troch rokoch konsolidácie hotovú domácu úlohu. Nepodarilo sa nám skrotiť vysoké zadlženie. Ekonomiku namiesto toho ubíjajú vysoké dane.
„Aktuálne volebné obdobie možno z pohľadu zdravia verejných financií pokladať za premárnenú príležitosť. Ďalšie podobne stratené volebné obdobie by sa krajine mohlo vypomstiť,“ konštatuje vedúca oddelenia makroekonomických analýz a prognóz Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzana Múčka.
V rozhovore pre INDEX vysvetľuje, kde má ekonomika rezervy, aké opatrenia by jej pomohli a naznačuje, aké prvé kroky by mala s cieľom zlepšiť životnú úroveň urobiť nová vláda.
Vláda zatiaľ neschválila rozpočet pre budúci rok. Pritom je potrebné, aby aj tento rozpočet bol konsolidačný. Aký podľa vás bude?
Neočakávame, že opatrenia pre budúci rok budú konsolidačné alebo dlhodobo prorastové, skôr budú ladené populisticky a nesystémovo, s veľkým rizikom ďalšieho zhoršenia stavu verejných financií.
Deficit bude vysoký
Vláde sa teda nepodarí skresať vysoký deficit?
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nateraz očakáva, že vláda bude v budúcom roku hospodáriť s päťpercentným deficitom, a to aj napriek svojim prvotným ambíciám dostať deficit na úroveň maastrichtských troch percent HDP.
Prečo je dôležité sledovať a akútne riešiť stav verejných financií?
Ak by začiatkom budúcej dekády prišla finančná či makroekonomická kríza a verejné financie by na ňu neboli pripravené, znamenalo by to, že dlh by sa mohol dostať k úrovni sto percent HDP. Ekonomika by trvalo stratila šesť percent svojho potenciálu.
Náklady na obsluhu dlhu by pohlcovali až sedminu príjmov rozpočtu verejnej správy. To by znamenalo výrazný fiškálny stres a značné obmedzenia pre sociálne výdavky štátu.
Jednoducho, ozdravovanie verejných financií je nevyhnutnosť a čím viac ju odkladáme, tým viac sa problém nabaľuje a zároveň z dôvodu starnutia populácie aj ťažšie rieši.
Pokladáte teda tri kolá konsolidácie, ktorými sme v tomto volebnom období prešli, za nedostatočné?
Aktuálne volebné obdobie možno z pohľadu zdravia verejných financií, ako aj riešenia štrukturálnych makroekonomických problémov pokladať za premárnenú príležitosť. Ďalšie podobne stratené volebné obdobie by sa krajine mohlo vypomstiť.
Mzdy vo verejnom sektore sú vyššie než v súkromnom
Čo by teda mal štát robiť, aby boli ozdravné opatrenia efektívne?
Pokiaľ si odmyslíme efekt volebného roka 2027, v ktorom uvidíme viac rozdávania namiesto šetrenia, a aktuálnu politickú konšteláciu, je nevyhnutné robiť škrty na výdavkovej strane. Jednoducho, štát musí začať najmä od seba.
Znamená to napríklad nižšie platy úradníkov?
Štedro nastavené mzdové automaty sú problém. Mzdy vo verejnom sektore sú zhruba o 15 percent vyššie než v súkromnom. Rovnako sú problém každoročné odmeny, z ktorých sa postupne stalo pravidlo.
Samotné výdavky na verejných zamestnancov aj preto narástli za poslednú dekádu o tri percentá HDP.
Navyše, aj napriek deklarovanej konsolidácii stúpla za posledné volebné obdobie zamestnanosť vo verejnom sektore. Kým v roku 2014 tu pracoval každý piaty zamestnanec, dnes už je to takmer každý štvrtý.
Ako sú na tom výdavky v sociálnej oblasti?
Najlepším príkladom je 13. dôchodok, na ktorý smeruje približne jedna miliarda eur ročne. Sociálna poisťovňa má pritom len tak-tak na vyplácanie ôsmich či deviatich dôchodkov. Na zvyšok si musíme každoročne požičať.
Potom sú tu energodotácie. Doteraz sme na tento sociálny transfer vynaložili prostriedky, ktoré by stačili na postavenie veľkej nemocnice v každom krajskom meste.
Adresnosť chýba aj v sociálnom systéme, najmä v rodinnej politike. Vidíme tu teda priestor na šetrenie zdrojov bez toho, aby sa to dotklo tých najodkázanejších.
Vláda doteraz na sebe šetrila minimálne. Zameriavala sa najmä na zvýšenie príjmov. Zostal na príjmovej strane rozpočtu ešte vôbec nejaký priestor?
Pomohla by zmena daňového mixu, teda nižšie zaťaženie aktivity – práce a zisku. Zároveň vyššie zaťaženie pasivity (spotreby, majetku) a negatívnych externalít, napríklad hazardu, cigariet či znečisťovania životného prostredia.
Kým my dane zvyšujeme, okolie ich znižuje. Je to znepokojujúce
Ako hodnotíte vysoké daňové zaťaženie na Slovensku?
Máme piate najvyššie efektívne dane z práce v EÚ. Naši partneri z V4 ich pritom majú priemerné alebo podpriemerné. A navyše je tu znepokojujúci trend – kým my dane zvyšujeme, okolie ich znižuje. Sankcionujeme tak ľudí s najvyšším príjmom, ktorí prinášajú najvyššiu pridanú hodnotu.
Podobná situácia je pri firemných daniach. Sadzba 24 percent je najvyššia v regióne, navyše s rastúcim trendom.
No nie je to len o číslach, ale aj o množstve pásiem. Systematicky penalizujeme veľké firmy, ktoré sú spájané s vyššou produktivitou, kým malé, menej efektívne firmy majú výrazne nižšiu sadzbu 15 percent.
Ako teda dane upratať?
Opatrenia by mali viesť k uprataniu daňového systému znížením počtu pásiem a zmenou daňového mixu. Rovnako tak by pomohlo zrušenie transakčnej dane a podobných nesystémových prvkov.
Zredukovanie počtu pásiem by sa malo dotýkať aj DPH. Populizmus v oblasti DPH vytvára jednak neporiadok a nejasnosti, no znižuje aj efektivitu výberu.
Náš súčasný systém je o zložitosti, neprehľadnosti, náhodných zmenách, sankciách pre úspešných a schopných, uprednostňovaní neúspechu a o populizme.
Sú k dispozícii aj opatrenia, ktoré by nás nič nestáli a priniesli by okamžitý efekt?
V oblasti právneho štátu a boja s korupciou, ale aj pri nepriehľadnom a nestabilnom daňovom systéme či legislatíve sa dá prakticky zadarmo spraviť zmena, ktorá nám dokáže zabezpečiť bezproblémové využívanie eurofondov. Tie sú jedným z mála zdrojov súčasného rastu, alebo nám pomôžu pritiahnuť zahraničných investorov.
Fungujúci právny štát vrátane boja s korupciou pritom dlhodobo prispieva k blahobytu a rastu krajiny. Pre investorov to znamená bezpečný štát, kde platia dohodnuté pravidlá hry. Existencia silných nezávislých inštitúcií vo výraznej miere takýto obraz krajiny podporuje.
K tomuto záveru mimochodom dospela aj trojica ekonómov Daron Acemoglu, Simon Johnson a James A. Robinson, ktorí za výskum toho, ako inštitúcie ovplyvňujú prosperitu národa, získali pred dvomi rokmi Nobelovu cenu za ekonómiu.
Extrémne nás ohrozuje automatizácia a AI
Slovensko čakajú na budúci rok parlamentné voľby. Súčasná vláda tak chystá rozpočet aj pre tú budúcu. Čo by mala podľa vás nová vláda urobiť po voľbách?
Najlepším prorastovým opatrením sú zdravé verejné financie. Je teda nevyhnutné, aby nová vláda predstavila dlhodobý a kredibilný plán toho, ako chce, aby Slovensko vyzeralo po skončení svojho volebného obdobia, a čo konkrétne chce pre to urobiť. Rovnako tak aj plán B, keby prišiel nejaký nepredvídaný negatívny zahraničný šok.
Tento plán, ako aj kroky v ňom bude treba dobre odprezentovať, zvládnuť aj po mediálnej stránke tak, aby každému bolo jasné, čo a prečo sa robí. A nemeniť plán každú chvíľu.
Cieľom je teda ukončiť obdobie „blbej“ nálady?
Investície, ktoré sú pre dlhodobý rast nevyhnutné, neprídu zo dňa na deň. Je to teda aj o kredibilite krajiny, propodnikateľskom nastavení, upratanom daňovo-odvodovom systéme, ktorý podporuje úspech.
Balíček konsolidačno-prorastových opatrení by mal preto smerovať k zvýšeniu kredibility krajiny a transparentnosti. Rovnako tak k stabilite a predvídateľnosti celého daňového aj legislatívneho prostredia.
Investície sú zo svojej podstaty rizikovou záležitosťou a investori sa snažia riziká eliminovať.
Aké kroky by ste odporučili v dlhodobom horizonte? Zastavenie zadlžovania ešte nie je zárukou zlepšovania životnej úrovne.
Musíme investovať do vzdelania, vedy a výskumu. Sme krajinou, ktorú najviac ohrozuje automatizácia, AI a digitalizácia. Bez toho, aby sme na to dnes nastavili naše školstvo a dlhodobo investovali do vedy, dátových centier a výskumu, sa stagnácii ťažko vyhneme.
Nebudeme vedieť prilákať a udržať si talent. Mozgy budú odchádzať alebo nás budú obchádzať.
Vlak nám už čiastočne ušiel. Okolité krajiny totiž robia viac. Teraz je dôležité, aby sa naše zaostávanie ešte viac neprehĺbilo.
Ak nebudeme generovať dostatok investícií, nadlho uviazneme v pasci nižšieho stredného príjmu a pridaná hodnota našej ekonomiky nebude vedieť poskytnúť dostatočné platové ohodnotenie obyvateľom.
Čítajte viac: https://www.sme.sk/index/c/konsolidacny-rozpocet-nie-opatrenia-budu-ladene-populisticky-a-nesystemovo-rozhovor
1 lajk
Ale veď viac ako polovici stranám jednoduchý ľud vvyhovuje a preto je to tu posledných 20 rokov ako je.
3 lajkov
Takze ministerstvo predstavilo navrh rozpoctu na buduci rok.
Statny rozpocet ma v roku 2027 skoncit v minuse 7,754 mld. eur
2024 - 6.366 mld. eur
2025 - 6.108 mld. eur
2026 - plan 5.133 mld. eur.
K 1.10.2026 - je diera 4.594 mld, eur pricom k 1.10.2025 bola diera 4.038 mld. eur. Takze tento rok zatial hospodarime o 15% horsie ako minuly rok ale na konci roku by sme mali mat vo vysledku o 20% lepsie ako minuly rok.
2027 - plan 7,754 mld. eur
1 lajk
Na ministerstve financií sú vždy prehnane optimistickí, čo sa týka rastu HDP, ako upozornili na “Dáta bez pátosu”.
To je radosť zostavovať rozpočet, keď odborníci servírujú ministrovi nereálne predikcie.
1 lajk
Ono to je fakt pekne tie platy kt su akoze o 15% vyssie… tak mozno na ministerstvach ale nie u beznych uradnikov…
Vkuse sa riesia platy : policajti - teraz to Hlasu absolutne nepomoze kedze tam je uz vacsia vzbura…
Lekari a ucitelia..
Takze si neviem predstavit ako bude stat setrit na tejto polozke.. viem viem, nebudeme dozamestnavat, a dochodcov pustime konecne prec..
V roku 2014 stat a verejna sprava zamestnavala jedneho z piatich pracujucich v SR.
Momentalne sa to uz blizi k jedenu zo styroch pracujucich.
Patrime ku krajinam s najvyzsim poctom policajtov na obyvatela. Mame najnizsi pocet studentov na vysokoskolskeho ucitela
Take ZSR ma najvyzsi pocet zamestnancov na kilometer trate z krajin V4.
8 lajky
Vsetci tito analytici dookola prezentuju tie iste kecy, ale ako ozdravne opatrenia pretlacit cez volicov nepovie ziadny. Skoda citat.
Je to ako rutit sa v aute bez brzd dole kopcom a niekto furt dokola bude kricat ze ideme havarovat. Ako dik, to som fakt nevedel!
2 najdiskutovanejsie opatrenia
916 milionov vyclenych na 13. dochodok
250 milionov energopomoc
deficit 7,5 miliard. cize 13 dochodok tvori 12 percent deficitu, energomopoc iba 3 percenta.
700 mega ma ist na nemocnice.
deficit si Lacko naplanoval na tším 4,95%HDP, ale predpokladám, že to asi mal na mysli za 3/4 roka, lebo posledny septembrový víkend sú voľby a potom im to už môže byť jedno, nech sa deje vôľa božia a presuny majetkov ako to bolo v HUN keď prehral Orbi
4 lajkov
13 dochodok je zmrazeny, takze na 13 dochodok ide tolko isto ako tento rok.
V roku 2026 su odhadovane naklady na energopomoc 370 az 385 mil. eur, takze na energopomoci planuju usetrit 120 -130 mil. eur
Takze, kde idu minut 2,5 mld. eur viacej, ktore si planuju pozicat naviac oproti tomuto roku ?
Nemocnice, vymenuj na ktore ?
Myslis napr. tu v Presove, ktora ide z rozpoctu ministerstva obrany ?
1 lajk